Vyslovenie dôvery a nedôvery vláde:

• prvoradá úloha vlády je vystúpenie pred zákonodarný zbor so svojim programom a vyslovenie dôvery

• nadpolovičná väčšina všetkých členov jej vyslovuje dôveru

• vyslovenie nedôvery sa však dá vysloviť kedykoľvek !

• nedôvera môže byť vyslovená aj konkrétnemu ministrovi – prezident ho odvolá a požiada predsedu o nového

• vláde môže byť vyslovená nedôvera vtedy, keď sa spojí hlasovanie o zákone s vyslovením dôvere vláde – keď zákon neprešiel tak automaticky je vláde vyslovená nedôvera (za Radičovú)

• mandát vlády zaniká zložením sľubu novej vlády

Právomoci vlády

• neschvaľuje zákony ! (nie je legislatívny orgán)

• má normatívne právne akty, ktoré nemajú pozíciu zákonov

• prijíma nariadenia vlády

• ministri a ministerstvá prijímajú vyhlášky

• vláda disponuje aj právom zákonodarnej iniciatívy – má významnú právomoc podať návrh zákona

• ak túto právomoc využije tak sa tento proces posúva do zákonodarného zboru

• rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte a štátnom záverečnom účte (autorom je Ministerstvo financií)

Zasadnutia vlády:

• robí aj tzv. výjazdové zasadnutia – podmienkou je, že sa zasadnutí musí zúčastniť nadpolovičná väčšina zúčastnených členov (8 členov vlády)

• na prijatie nariadenia vlády je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov

Ministerstvo:

• je monokratický orgán – za organizáciu ministerstva zodpovedá minister, je na čele ministerstva a je dominantným prvkom (má silnejšie postavenie ako prezident - na ministerstve rozhoduje o všetkom)

SÚDNA MOC

• Je len jedna

• Má duálny charakter – poukazuje na to už samotná ústava v 7.hlave

• 7 hlava : 1. Oddiel – tvorí inštitucionálna zložka (Ústavný súd SR) 2. Oddiel – Sústava súdov SR– malá zmienka o organizácií súdnej moci

• Najvyšší súd aj Ústavný súd máme

• Z uvedeného vyplýva istý dualizmus súdnej moci, pričom podľa Ústavy SR je Ústavný súd SR nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. (v USA má túto funkciu Najvyšší súd)

• Pričom druhú časť súdnej moci predstavujú všeobecné súdy SR – nezasahujú do právomocí Ústavného súdu

• Ústavný súd : inštitucionálna zložka, kreovaný za hlavným cieľom – ochrana ústavnosti slovenského konštitucionalizmu rôznymi spôsobmi , značne sa odlišuje – formou konaní

• Pozostáva z pléna , na čele stojí predseda a podpredseda (momentálne máme predsedníčku)

• Členov ústavného súdu je 13

• Vymenováva ich prezident, zároveň od nich prijíma sľuby

• Platí pre nich imunita (chráni len ten post)

• Členovia sú volení na 12 rokov, bez opätovného znovuzvolenia

• Uplatňuje sa menovací proces

• Sídlo je v KE

• Sudcovia – veková hranica 40 rokov

• musí mať za sebou 15 rokov praxe

• vyštudovaný právnik

• vzťahuje sa na neho inštitút inkompatibility (nemôže robiť viacero funkcií)

• je povinný zachovať mlčanlivosť

Prezident môže odvolávať sudcov : - právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin ( napr. trestný čin vraždy) - na základe disciplinárneho konania za čin, ktorý je nezlučiteľný na jeho poste (prijme iné občianstvo) -- sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ú.s.. prezident odvolá sudcu ú.s.

- na základe disciplinárneho rozhodnutia ú.s. za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ú.s.

- ak ú.s. oznámi, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ú.s. dlhšie ako jeden rok alebo

- ak zanikla jeho voliteľnosť do národnej rady

• Právomoci Ústavného súdu

• Rozhoduje o súlade zákonov s ústavou

• Rozhoduje o predmete referenda

• Kompetenčné spory

• Rozhodovanie o obžalobe prezidenta

• Overenie, neoverenie mandátu poslancov

• Zákonnosť volieb

• Zložka moci, ktorá koná na návrh ( nikdy nekonajú samovoľne)

Konanie pred ústavným súdom začína na návrh, ktorý môže podať najmenej pätina poslancov NR, prezident, vláda, súd, generálny prokurátor, samospráva a pod. (občan ak využil všetky ostatné dostupné prostriedky)

• Súdna moc – musí byť postavená na nezávislosti súdov a sudcov ( sudca musí byť pri tom svojom rozhodovaní nezávislý , nesmie podliehať žiadnym vplyvom, nemôže byť ani formálne členom politickej strany, vo svojom rozhodovaní je vedení svojimi poznatkami práva ) - jednotná sústava súdov : bezprostredný vplyv má na nich to, že sme unitárny ( unitarizmus predurčuje jednotnú sústavu súdov ) - zachovanie príslušnosti – konkrétne súdy, ktoré sú kompetentné prejednávať dané spory - organizačný spôsob rozhodovania – dramaticky sa odlišuje od ostatných dvoch zložiek ( je odlišný ako pri zákonodarnej či výkonnej moci) - oddelenie správy od výkonu súdnictva

Sústava súdov SR

- V rámci všeobecného súdnictva podľa Ústavy SR existuje a je zriadený iba Najvyšší súd.

všeobecné súdy:

Najvyšší súd SR

Krajské súdy

Okresné súdy

+