1. Politologická funkcia:

• stojí nad všetkými ostatnými, všetky ostatné funkcie z nej priamo alebo nepriamo vyplývajú

• vždy súvisí s mocou, predovšetkým s jej legitimitou (moc legitímna je opodstatnená) a s jej legalitou (moc je ustanovená podľa právnych princípov)

• stanovuje kritériá pre jej organizáciu a fungovanie

• každá zložka moci je kreovaná iným spôsobom

• stanovuje priamo aj nepriamo to, kto sa môže o moc uchádzať a za akých okolností

• umožňuje súťaž politických strán (na komunálnej úrovni to môžu byť aj nezávislí kandidáti!)

2. Právna funkcia:

• všetky zákony, musia byť s ústavou v súlade (aj akty nižšej právnej sily)

• vláda prijíma nariadenia vlády

3. Stabilizačná funkcia:

• ústava je tuhým/stabilným dokumentom

• je napísaná jednoducho a všeobecne

• musí byť garantom určitého statusu, ktorý je len ťažko dotknuteľný

• garantuje ľudom istoty

• niektoré ustanovenia nie je možné meniť ani ústavným spôsobom (napr. 2.hlava o ľudských právach)

4. Dynamická funkcia:

• je opakom stabilizačnej funkcie

• spoločnosť sa vyvíja a ústava musí umožňovať aj spôsoby jej novelizácie, zmeny

• nepredpisuje ani platnosť – nie je napísané na koľko rokov bol prijatý

• ústava sa mení súhlasom 90 poslancov zo súčasného stavu 150 poslancom zákonodarného zboru (3/5)

• musí byť pripravená na požiadavky spoločnosti na aktuálne dianie (napr. integrácia do EÚ)

5. Kultúrna funkcia:

• ústava je výrazom nejakej kultúry

• priamo ukazuje na kultúru preambula „my národ slovenský....my občania slovenskej republiky“

• nepriamo – takmer všetky články

• občania sa ústavou hlásia k trom princípom:

1. Národný

2. Kresťanský

3. občiansky – prináša so sebou všetky vymoženosti, ktoré SR je schopná občanom dať, ochrana občana od štátu (v núdzi má občan právo požadovať od štátu ochranu)

Princípy ústavnosti/ konštitucionalizmu:

• určujú všeobecný charakter štátu, jeho vlastnosti

• profesor Paluš hovorí o 8 princípoch – dajú sa rozdeliť do dvoch základných oblastí:

1. Tie ktoré sa vzťahujú k organizácii moci

• princíp deľby moci

• princíp republikánskeho parlamentarizmu

• princíp unitárneho štátu

• princíp samosprávy

2. Tie ktoré priamo súvisia s človekom

• princíp demokracie ako vlády ľudu

• princíp zabezpečenia ľudských a občianskych práva

• princíp pluralizmu

• princíp právneho štátu

= všetky so sebou vzájomne súvisia a pomáhajú určiť podstatu našej ústavnosti

Deľba moci:

Princíp deľby moci na horizontálnej úrovni:

• základný atribút a podmienka existencie demokratického štátu

• tradičné delenie – výkonná, zákonodarná, súdna

• moc je však iba jedna a každá zložka má svoje postavenie

• zákonodarná moc - 5 hlava ústavy – NRSR, referendum

• výkonná moc – všeobecná povaha závisí od existujúcej formy vlády, 6 hlava ústavy, tzv. duálna moc – prezident a vláda

• súdna moc – 7 hlava ústavy, hovorí sa o nej, že je do istej mieri tiež duálna – Ústavný súd a sústava súdov Najvyšší súd, krajské súdy, okresné

• jednotlivé zložky moci vznikajú legislatívne zakotvenou procedúrou

• vláda vzniká menovaním, nie je volený orgán ! zákonodarná moc je demokraticky zvolená, súdy majú úplne odlišné spôsoby vzniku

Princíp deľby moci na vertikálnej úrovni:

• princíp unitárneho štátu – jednotné, nedeliteľné územie

• jediné štátne občianstvo, jedna sústava symbolom, ktorými je štát charakterizovaný (4 – hymna, vlajka, znak, pečať)

• SR je jedine subjektom medzinárodného práva

Zásada republikánskeho parlamentarizmu:

• NSRS je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom – prijíma svoju vlastnú ústavu, prijíma, mení alebo ruší svoje vlastné zákony

• nie je to však najvyšší orgán štátnej moci (ale vláda, ktorá robí vrcholnú politiku štátu)

• prezident – jeho postavenie a právomoci sú slabé

• proces úradu prezidenta je kreovaný – je silnou figúrkou

• disponuje relatívnym právom veta – jeho najvýznamnejšia právomoc, ale pritom slabá

• ak chce zákonodarný zbor prezidenta odvolať, tak formou referenda

• pokiaľ referendum nie je platné, tak má prezident možnosť rozpustiť vládu a konajú sa nové voľby

Zásada samosprávy:

• záujmová– človek má sám právo rozhodovať o veciach verejnej povahy bezprostredne

• územná:

• je jej venovaná 4 hlava ústavy

• základnou bunkou je obec a vyššia jednotka je vyšší územný celok (komunálna a regionálna úroveň)

• dáva obyvateľom možnosť hospodáriť s financiami a určitom teritóriu

• majú možnosť kreovať vlastné samosprávne orgány – uskutočňuje sa zhromaždením obyvateľov (podľa toho do akej mieri je samospráva vyspelá – môže sa aj referendom)

• môžu vlastným spôsobom prijímať záväzné opatrenia

• zákonodarným orgánom je zastupiteľstvo

Princípy ktoré sa vzťahujú k občanovi, človeku:

Zásada demokracie:

• demokracia je politickým režimom

• usporiadanie v štáte, kde vládne ľud

• podmienkou demokracie sú voľby ako výmena elity štátu cyklickým spôsobom

• občan je výhradným nositeľom moci

• moc pochádza z ľudu a a ten ju deleguje na zástupcov – zastupiteľský princíp vládnutia

• občan je jediným kompetentným článkom, ktorý si volí svojho zástupcu (voľbami)

• voľby sa realizujú pravidelne

Zásada pluralizmu:

• mnohorakosť, mnohonázorovosť

• akceptovanie názorov všetkých

• štát v demokracii sa musí vyznačovať pluralitou

• akceptuje, že väčšina vládne a menšina sa prispôsobuje, ale nemôže byť utláčaná, trestaná...

• existencia niekoľkých kandidátov na prezidenta, ktorí si myslia že sú schopní zastávať úrad prezidenta najlepšie (pluralizmus = majú rôzne názory, myšlienky..)

• pluralitná spoločnosť sa čisto teoreticky môže zhodnúť na jednom kandidátovi a vtedy voľby potrebné nie sú (čo však je málo pravdepodobné!)

Zabezpečenie ochrany a bezpečnosti ľudských a občianskych práv:

• pri kreovaní nového štátu sa musela zabezpečiť ochrana človeka

• všeobecné zásady deklarácie ľudských práv sa recipovali do ústavy SR a vznikla 2 hlava

• problematika ľudských a občianskych práv súvisí s indivíduom

• právo priznať indivíduum, aby sa dosiahla rovnosť

1. ľudské práva – nevzťahujú sa iba na život človeka, zahŕňa aj fyzické aj psychické

2. občianske práva - sociálne, ekonomické, etnické, náboženské práva

Princíp právneho štátu:

• právny štát = panstvo práva !

• panstvo práva je realizované cez donucovacie prostriedky

• s panstvom práva súvisia právne normy, ktoré majú rôzny charakter a na základe toho sa klasifikujú:

• kogentné normy

• dispozitívne normy

• neznalosť zákona neospravedlňuje !! – človek môže robiť všetko to, čo mu zákon nezakazuje

• ústava je najvyššou normou právnej sily a nad ňou neexistujú žiadne iné

POLITICKÉ PRÁVA:

• sú práva ktoré sú priznané politicky aktívnemu človeku

• súvisia s jeho aktivitou

• zo samotnej povahy súvisia aj s tým, ktorý nevyvíja žiadnu aktivitu (aj tí, ktorí voliť nejdú)

• právo na prejav/sloboda prejavu:

• všetky štáty ním disponujú

• právo vyjadriť ale aj zamlčať svoju myšlienku

• nie je právom absolútnym ! nemôžem vyjsť na ulicu a nadávať na prezidenta = má svoje obmedzenia

• (AKO JA MAM VAK DOBRE? ALE::)

• právo na informácie

• byť informovaný

• jedná sa o informácie verejnej povahy

• právna informácia = verejne prístupná

• sloboda zhromažďovania

• nástroj, ktorým možno vykonávať slobodu prejavu

• svoj názor neprezentujem doma pred zrkadlom, ale na verejnom zhromaždení kde môžem prejaviť svoj súhlas alebo nesúhlas

• aby bola zabezpečená bezpečnosť, tak sú organizátori povinní oznámiť takéto zhromaždenia

• nemá formálny charakter

• sloboda združovania

• naopak, je formálna a je spojená s právom vytvoriť asociáciu

• súvisí s ním aj vznik politickej strany

• musí prejsť registráciou

Typy organizácií:

• politické strany a hnutia

• nadácie s rôznym poslaním a charitatívnymi činnosťami

• cirkev a náboženské organizácie

• právo na správu vecí verejných

• aktívnym volebným právom je aj ísť ale aj neísť voliť

• možnosť zúčastniť sa referenda

• pasívne volebné právo – byť volený a zastávať úrad

• právo na odpor – vyjadriť nesúhlas, odpor za predpokladu že za to nemôžem byť sankcionovaný

• petičné právo – vykonáva sa ním právo na prejav a právo na informácie, je výsledkom činnosti ľudí, ktorí sa obracajú na samosprávu s cieľom zmeniť alebo korigovať rozhodnutie kompetentného orgánu

REFERENDUM:

• prináleží mu 2 oddiel 5 hlavy ústavy

• nástroj priamej demokracie (popri voľbách)

• má stabilnú pozíciu v organizačnej štruktúre

Dva typy referenda:

• obligatórne (povinné), je ratifikaným referendom

• fakultatívne/ plebiscitné – na samosprávnej úrovni

• referendum vyhlasuje prezident

• môžu o neho požiadať občania svojimi podpismi alebo poslanci

• forma otázkou, ktorá je naformulovaná na jednoznačnú odpoveď áno alebo nie

• predmetom nemôžu byť základné ľudské práva a slobody, dane, štátny rozpočet, odvody

• ak sa riešia dva problémy, tak otázky musia byť jasne oddelené

Uskutočnené referendum:

• každé jedno, keď človek ktorý disponuje aktívnym právom a dostane možnosť sa referenda zúčastniť (bezohľadu na to, či sa zúčastní alebo nie)

Platné referendum:

Dve podmienky:

1. zúčastnená nadpolovičná väčšina oprávnených voličov (50 percent + 1)

2. aby sa väčšina voličov vyjadrila odpoveďou áno alebo nie

• zúčastnený volič – vyjadrí svoju vôľu

• oprávnený volič – má možnosť ísť voliť, ale nemusí

HORIZONTÁLNA DEĽBA MOCI

Je taká, ktorá sa vyznačuje istými znakmi : (vodorovne) deľba moci medzi autonómne zložky, ktoré majú väzby.

V zásade je to deľba moci na jednej úrovni na rôzne zložky, je to deľba na legislavítnu, exekutívnu a judikatúrnu (zákonodarná, výkonná, súdna)

1. Striktná horizontálna deľba moci : inštitucionálne obsadenie, spôsoby ako sú kreované (poslanecké plénum, prezident je jedna osoba, vláda, súdy), striktne oddelené v rovine personálnej

2. Pružná horizontálna deľba moci: formálne oddelené, ale praktické fungovanie je rozdelené podľa toho, ako sú kreované

Inkompatibilita – v rovnakom čase nemožno vykonávať viac funkcií (napr. prezident nemôže byť hlavou exekutívy)

Výkonná moc – hlava je autonómne a striktne kreovaná

Vláda nevzniká voľbami, je kreovaná samostatne, ale na jeho obsadení má vplyv zákonodarný orgán

NRSR je inštitucionálny orgán, ktorého oblasti pôsobnosti nájdeme v 5 hlave 1 oddiel, je to jediný ústavodarný a zákonodarný orgán ( unitárna forma štátu, máme jediný zákonodarný orgán, ktorý prijíma zákony a schvaľuje ústavu ) , ( vláda nedisponuje legislatívnou mocou, môže podať len návrh zákona, posúva sa do zákonodarného orgánu) - reprezentuje suverenitu, moc pochádza z ľudu, vzniká zastupiteľský orgán, je to volený orgán - v unitarizmu – je to jednokomorový orgán ( bikamerálny – USA ) - má 150 členov, permanentne činný ( nemôže byť kreovaný len na určité obdobie, poslanci sa menia, ale činnosť nie, garancia moci a väzby nesmie byť prerušená) - funguje, má pôsobnosť v oblastiach :

1. ústavodarná, zákonodarná – jediný orgán, ktorý prijíma zákony, schvaľuje si svoju ústavu, môže si ju meniť, NRSR to robí legislatívnym procesom ( zákony sú prijímané a menené legislatívnym procesom), spravidla novelami ústavy, alebo ústavným zákonom, (aby sa mohla meniť ústava, je treba súhlas kvalifikovanej 3/5 väčšiny )

2. kontrolná – prednostne smeruje k vláde, problematika vyslovenia nedôvery a dôvery ( vláde sa vyslovuje dôvera na začiatku funkčného obdobia, vyslovenie nedôvery súvisí s postojom zákonodarného orgánu k vláde, môže byť vyslovená kedykoľvek počas jej mandátu )

3. kreačná- orgán, ktorý niečo tvorí, (počet exekutívy nie je stanovený striktne) , vláda môže zriaďovať, zlučovať alebo rušiť ministerstvá, sama sebe volí predsedu, podpredsedov, kreuje personálne výbory a komisie, rozhoduje o konaní referenda, o odvolaní prezidenta SR, volí 3 členov vlády, ombudsmana, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, spolupôsobí pri obsadzovaní ústavného súdu

4. vnútorná a zahraničná politika – rozhoduje o vypovedaní vojny (ak má súhlas ) , rozhoduje aj o uzatvorení mieru, vyslovuje súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo štát

5. vnútorná – smerom dovnútra – disciplinárne stíhanie poslancov, overovanie mandátu, schvaľuje rokovací poriadok

• Orgány NR SR : podpredsedovia, predsedovia, kancelári NR, plénum, výbory, komisie, overovatelia ,poslanecké kluby

• Orgán je kreovaný voľbami, je kreovaný systémom pomerného zastúpenia (proporcionálneho)

• Občania volia politickú stranu (všeobecné, rovné, tajné, priame)

• Občan SR, minimálne 21 rokov, trvalý pobyt na SR, zapísaný na kandidátskej listine nejakej strany (nemusí byť členov tej strany) , aktívne volebné právo

• Voľby : min. 5% , koalícia viac ako 4 – 10% hlasov

• Hagenbach-bishoopova metóda – proporcionálne, súčet platných odovzdaných hlasov sa vydelí číslom 151, a to číslo čo vyjde, je republikové mandátové číslo

• Preferenčné hlasovanie – môžem zakrúžkovať konkrétnych poslancov, ktorým chcem dať hlas

• Poslanci sú volení na 4 roky, musia zložiť sľub ( má zriaďovací, inštutitívny charakter)

• Slobodný : Je to mandát, ktorý sa označuje ako slobodný, nie je povinný sa riadiť žiadnymi príkazmi, zákazmi, vykonáva podľa svojho vedomia a svedomia, hlasovať za neho nemôže nik iný

• Imperatívny mandát – diktujú mu, čo musí robiť, ako voliť a ako sa správať