• Verejne

• tajne

• podľa mien

• sú typy normatívno - právnych aktov, ktoré vyžadujú 3/5 väčšinu = meniť ústava, prijímať ústavný zákon, vyjadrenie na medzinárodnú zmluvu, prijatie uznesenie o odvolaní prezidenta, vypovedať vojnu

3. Uznesenie zákona

4. relatívne veto po výkonnej moci voči zákonodarnej – prezidentské veto – ústavný činiteľ môže využiť svoje veto s tým, že vráti návrh zákona na opätovné prerokovanie zákonodarného zboru,( významnejšia právomoc, ale nie moc silná ), ( ak to aj využije a vráti, musí získať nadpolovičnú väčšinu zo všetkých členov)

5. vyhlásenie a publikácia – schválená právna norma sa publikuje v Zbierke zákonov – ak nie je stanovené inak, spravidla uplynutím istého času nadobúda právoplatnosť

• publikácia je osobitný spôsob, ktorý sa vyžaduje

• vláda prijíma zákony nižšej formy, vláda schvaľuje nariadenia vlády , NIE ZÁKONY

Výkonná moc – druhý pilier

• Reprezentovaná prezidentom, vláda – dualistická koncepcia

• Vo vzťahu k vláde – prezident je zároveň aj šéfom exekutívy ( USA )

• Autonómna zložka výkonnej moci – prezident

PREZIDENT

• Autonómna zložka výkonnej moci

• Právne hľadisko : na základe právomoci môžeme hovoriť, či je prezident silný alebo slabý ( nemusia to byť len právomoci , dajú sa rozdeliť do niekoľkých oblastí)

• Status prezidenta určuje akým spôsobom je úrad kreovaný ( prezident môže byť volený troma spôsobmi – zákonodarným zborom, volebným kolégiom (symbióza rôznych reprezentantov), priama voľba (občanmi) – toto je veľmi silné postavenie

• Odvolaný môže byť jedine REFERENDOM

• Veto – môže uplatniť v legislatívnom procese

• Reprezentuje krajinu navonok a dovnútra

• Mandát realizuje slobodne ( slobodný mandát, ničím a nikým viazaný ) , ( nesmie byť členom nejakej politickej strany, hneď po zvolení sa musí členstva vzdať)

• Vzťahuje sa naňho imunita

• Existujú 2 prípady, kedy môže byť zbavený svojej funkcie – úmyselné porušenie ústavy, spáchanie vlastizrady

Kto sa môže stať prezidentom :

• Občan SR, ktorý je zároveň voliteľný do NRSR (zákonodarného zboru)

• NRSR 21 rokov

• Minimálne 40 rokov

• Občiansky kandidáti (15 000 hlasov) alebo zo zákonodarného zboru ( návrh podania najneskôr do 21 dní od konania volieb)

• Volený na 5 rokov

• Priama voľba

• Voľby : Všeobecné, rovné, priame, tajné

• Max. 2 po sebe nasledujúce funkčné obdobia

• Dostatočný časový predstih, aby sa nový prezident mohol ujať mandátu, skladá sľub a získava mandát, aby nebol bez reprezentanta

Volebný systém na prezidenta :

• Väčšinový volebný systém

• Nie je dvojkolový systém, lebo neumožňuje vytvoriť úrad prezidenta aj po prvom kole

• V prvom kole sa môže stať prezidentom, iba ak nadobudne nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených hlasov

• V druhom kole sú 2 kandidáti s najväčším počtom hlasov ( 14 dní po prvom kole)

• V druhom kole vyhráva ten, kto získa nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov

• Ak sa kandidát vzdá alebo zomrie, zrušia sa voľby a vyhlásia sa nové voľby

• Pokiaľ sa o funkciu prezidenta uchádza len 1 prezident, vyhlási sa referendum ( odpovedajú na otázku , či súhlasia s týmto prezidentom : áno-nie)

Prezident musí zložiť sľub prezidenta, napoludnie v deň, kedy sa končí funkčné obdobie predchádzajúceho prezidenta, má konštitutívny charakter ( ak ho chce zmeniť, alebo nedodržať – má to za následok stratu úradu

Opustenie úradu

1. Uplynutím času ( 2 funkčné obdobia)

2. Smrťou

3. Aspekt vôle človeka – ak sa vzdá úradu, musia to rešpektovať

Zbavený úradu

1. Odvolaný referendom ( musí to byť platné referendum – nadpolovičná väčšina oprávnených voličov)

2. Upadnutie do kómy ( neschopný rozhodovať ) – nastupuje ústavný súd, ktorý ho zbaví úradu, pokiaľ nie je schopný vykonávať svoj mandát dlhšie ako 6 mesiacov

3. Schápanie vlastizrady, úmyselné porušenie ústavy ( zákonodarný orgán podá žalobu, 3/5 väčšina musí odsúhlasiť, rozhoduje Ústavný súd – rozhoduje o zbavení úradu a až potom ho môžeme trestne stíhať)

Ak by prezident nebol v referende odvolaný, môže odvolať zákonodarný zbor a začína mu nové funkčné obdobie

PRÁVOMOCI PREZIDENTA

• Právomoci vykonávajúce sa smerom k Zákonodarnému zboru - zvoláva ustanovujúce schôdzu - relatívne veto – ľahko prelomiteľné - podáva správu o stave štátu - môže rozpustiť zákonodarný zbor ( ak nebol v referende odvolaný, keď zákonodarný zbor neschváli programové vyhlásenie dlhšie 3 mesiace)

• Uskutočňuje smerom k zahraničiu : reprezentant štátu : zastupuje krajinu navonok - môže dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy (delegujú na vládu alebo aj jednotlivého člena), prijíma - poveruje a odvoláva všetkých členov diplomatických misií - vykonáva všetky aktivity, ktoré si vyžadujú reprezentáciu štátu - vykonáva ceremoniálne právomoci

• Vykonáva smerom k vláde : relatívne autonómne postavenie - nemá výrazné právomoci - vo vzťahuje k exekutívne uplatňuje menovací princíp ( vzťahuje sa na predsedu vlády a všetkých členov exekutívy) - tiež môže odvolávať na návrh predsedu vlády - na návrh premiéra buď vymenuje nového člena, alebo poverí iného člena na vykonávanie - je povinný prijať demisiu vlády - má aj právo od vlády vyžadovať informácie ( formálno – právna právomoc : vymenovávanie)

• Vzťahujúce sa k obrane a bezpečnosť štátu : vrchný veliteľ ozbrojených síl ( mal by veliť ísť do boja – musí mať súhlas zákonodarného orgánu ) - vypovedáva vojnu a uzatvára mier na základe rozhodnutia Zákonodarného orgánu - na návrh vlády môže nariadiť mobilizáciu - môže vyhlásiť vojnový alebo výnimočný stav

• Kreačné právomoci : autonómna zložka, vymenováva rektorov vysokých škôl - vymenováva vysokoškolských profesorov ( nezávisí od jeho vôle – profesor musí napĺňať podmienky) - vymenúva a povyšuje generálov, sudcov ústavného súdu , prijíma ich sľub -vymenováva sudcov všeobecných súdov - predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu, generálneho prokurátora -prijíma sľuby všetkých sudcov

• Prerogatíva : výsostné právomoci, -udeľuje vyznamenania - spolu podpisuje zákony - udeľuje milosť a amnestiu ( milosť – vzťahuje sa to na indivíduum , amnestia – amnestuje sa skutok, udelí generálnu milosť tým, ktorý spáchali trestný čin) -zákony sa vyhlasujú bez jeho podpisu, ak nie je schopný ich podpísať ( kóma, nie je nikto v mandáte)

Situácia, kedy prezidentský úrad nie je obsadený:

• nie je to tradičný stav

• zastupujú ho dvaja ústavní činitelia – časť právomoci má predseda NRSR a časť predseda vlády

Právomoci predsedu NRSR v úrade prezidenta:

• menuje a odvoláva predsedu Ústavného súdu

• menovacie právomoci sú spojené aj s prijímaním sľubu

• vyhlásenie vojnového a výnimočného stavu

• uzatvára mier a v tejto súvislosti môže nariaďovať aj mobilizáciu ozbrojených síl na návrh vlády

• zvoláva ustanovujúcu schôdzu zákonodarného zboru

• vymenováva a odvoláva predsedu vlády a všetkých členov vlády

• menuje a odvoláva ústredné orgány štátnej správy (rektorov vysokých škôl, vysokoškolských profesorov...)

• menovanie a odvolávanie sudcov všeobecných súdov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálnych prokurátorov

Právomoci prezidenta, ktoré vykonáva predseda vlády:

• zastupovanie krajiny smerom navonok

• ratifikácia medzinárodných zmlúv

• môže predkladať zmluvy Ústavnému súdu – ak si myslí, že je v rozpore s ústavou

• poverovanie a menovanie vedúcich diplomatických misií

• je vrchným veliteľom ozbrojených síl (formálna právomoc – veliteľský systém je štátnym systémom, systém organizácie keď je štát v nebezpečenstve zabezpečuje prednostne vláda)

• možnosť vyhlásiť referendum

• vrátenie zákona na opätovné prerokovanie – „relatívne právo veta“,zákony schválené na úrovni exekutívnej moci

Skupina nezastupiteľných/ neprenosných právomocí:

• nedajú sa delegovať, nie je ich potrebné na nikoho delegovať

• rozpustenie parlamentu

• podpisovanie zákonov (každý zákon by mal obsahovať podpisy – predseda NRSR, predseda vlády a prezident)

• podávanie správy o stave štátu

VLÁDA SR:

• 6 hlava ústavy SR

• je vrcholným orgánom výkonnej moci

• realizuje a vykonáva politiku štátu s dôrazom na jej postavenie

• všeobecné definičné prvky – je kolektívnym orgánom (rozhodovanie v zbore a nie individuálne)

• kto určuje počet členov vlády? Je určený dvoma vecami:

• existujúcim počtom ministerstiev, ktoré sú zriaďované, zlučované alebo zrušené zákonom

• od vôle predsedu vlády, ktorý si môže určiť počet predsedov

= číslo by malo byť nepárne (súčasný počet je 15 – 4 podpredsedovia vlády a niektorí môžu byť zároveň na čele ministerstiev napr. minister zahraničných vecí je zároveň aj podpredsedom vlády)

Štruktúra:

• predseda

• podpredsedovia

• ministri

Ako vzniká vláda:

• uplatňuje sa menovací princíp (nie je volený orgán!)

• na zloženie vlády má bezprostredný vplyv rozloženie síl v zákonodarnom zbore

• po voľbách líder víťaznej politickej strany dostáva poverenie prezidenta zostaviť vládu

• predloží svoje návrhy na jednotlivých ministrov a prezident im udelí dekréty

• vláda má vystúpiť pred zákonodarný zbor a získať si jeho podporu

• kto môže byť členom vlády? – disponovanie pasívnym volebným právom do zákonodarného zboru (žiadne iné podmienky)

• ak má predseda vlády pochybnosti o jednom z ministrov predloží návrh prezidentovi a ten ho odvolá

• ak podáva demisiu minister na jeho miesto môže byť dosadený iný minister

• ak však podá demisiu predseda, tak spolu s ním koní celá vláda

• dĺžka volebného obdobia závisí od rozloženia síl s zákonodarnom zbore (ak stratí dôveru v zákonodarnom zbore, tak jej obdobie sa končí)