• Imunita –

• Indemnita –

• Inkompatibilita – nemôže súčasne vykonávať viac mandátov

Máme duálnu výkonnú moc : časť je priznaná prezidentovi a druhá zložka v rámci exekutívy je priznaná vláde, súdna moc inštitucionálne prináleží ústavnému súdu

1.ústavodarná , zákonodarná – prijímať meniť, rušiť právne normy, zákony, môže do istej miery meniť svoju vlastnú ústavu.

Legislatívny proces – elementárna právomoc, funkcia zákonodarného zboru, disponuje zákonodarnou mocou, fundamentálny princíp existencie

• Sústava uplatnení pravidiel princíp, vedú k vzniku, zmene alebo zániku právnych noriem

• 2 roviny : 1. sociálna (spoločnosť sa vyvíja, vytvára si potreby, ktoré sa snaží uspokojovať, robí politiku, štát funguje v rôznych oblastiach, realizuje politiku aby zabezpečil plnenie potrbieť obyvateľov, tá rovina sleduje aké sú tie potreby v danom čase a priestore, či sú to opodstatnené potreby a adekvátne, v akom vývojovom štádiu sa nachádza, čo potrebuje, čo je schopná si zabezpečiť, predchádza to všeobecnej potrebe tvorby práva) a 2. právna ( formálne právom upravený postup- právom stanovené zásady, právo sa dá vytvárať : imperatívne (niečo vnucujem), obyčaj ( staršie spôsoby, niečo niekde dlhodobo funguje, až sa to stane zaužívaným model správania, ktorému sa prispôsobuje spoločnosť), konsenzus ( predovšetkým medzinárodné právo , medzinárodné zmluvy- tvorí sa na zmluvnom základe, na niečom sa viacerí dohodnú, čo potom ostatní rešpektujú) pre SR platí imperatívny

• Eastonov model – má 3 základné činitele – vstupy ( vznikajú na základe spoločenských potrieb, vplýva na kompetentný orgán, ktorý môže uspokojiť potreby), výstupy , spätná väzba – ideálny stav je vtedy, keď zákonodarný orgán dokáže toto všetko kontrolovať a vplývať na to, aby boli spokojní

• Legislatívny proces má niekoľko fáz :

1. Zákonodarná iniciatíva – vyplýva z podstaty právomoci- formálne hľadisko , z neformálneho hľadiska začína legislatívny proces ešte skôr : právo predložiť návrh zákona s tým, že zákonodarný orgán štátu je povinný sa ním zaoberať ( poslanci majú zákonodarnú iniciatívu, stačí presvedčiť jedného poslanca a využije právo , potom je to vláda – orgán výkonnej moci, výbory ) , je to formalizovaná rovina – každý poslanec parlamentu musí mať zámer

2. prejednanie zákona – čítania – začína to prvým čítaním = slúži na dôkladné oboznámenie snemovne s novým návrhom zákona, spravidla to robí poslanec, ktorý využil právo zákonodarnej iniciatívy; vystúpi navrhovateľ, potom spravodajca ( určený gestorským výborom), všeobecná rozprava ( ešte nemôžu navrhovať zmeny ani doplnky), nasleduje hlasovanie ( buď sa to vráti na dopracovanie, alebo sa prerokuje v druhom čítaní), druhé čítanie – spravidla prebieha vo výboroch ( člen vlády, vedúci ústredného orgánu), vo výbore sa hlasuje , vypracuje tzv. dôvodovú správu = súčasťou je stanovisko výboru k návrhu zákona, zase sa hlasuje väčšinovým princípom – môžu hlasovať aj negatívne, ale proces to nebrzdí) , druhé čítanie je aj v pléne – tu už môžu byť pozmeňujúce návrhy, zasa sa hlasuje, ak sa to schváli ďalej sa to posiela do tretieho čítania – venuje sa len tým častiam, ku ktorým boli vznesené námietky, ale pozmeňujúce návrhy, nedá sa s ním nič robiť, opravujú sa len legislatívno- technické chyby, následne pristupuje zákonodarný orgán k hlasovaniu o návrhu zákona = sleduje sa vždy stav, či je zákonodarný orgán NRSR uznášania schopná – NRSR je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov- 76 poslancov

Hlasovanie prebieha :