
- •Politický systém slovenskej republiky
- •Ústavnosť a ústava
- •Politologická funkcia:
- •Právna funkcia:
- •Stabilizačná funkcia:
- •Dynamická funkcia:
- •Kultúrna funkcia:
- •Národný
- •Kresťanský
- •Imunita –
- •Indemnita –
- •Verejne
- •Uznesenie zákona
- •Výkonná moc – druhý pilier
- •Volebný systém na prezidenta :
- •Vyslovenie dôvery a nedôvery vláde:
- •Vyšší vojenský súd
- •Vojenské obvodné súdy
- •2. Územná
Politický systém slovenskej republiky
ústna skúška
priebežný test
literatúra: učte sa z čohokoľvek z čoho chcete (hm), ústava SR aktuálne znenie zo stránky NRSR
Forma štátu:
SR je zvrchovaný, demokratický, právny štát
Parlamentná forma vlády, demokratický politický systém
územie je jednotné a nedeliteľné
iba SR je subjektom medzinárodného práva (nie stredoslovenský kraj ani pod.)
Atribút hlava štátu - názov Slovenská republika – už len ten hovorí o SR, že vrchným reprezentantom je prezident
Dalším atribútom je existujúci politický režim – (autoritatívny, totalitárny, demokratický), SR je demokracia od roku 1989 – základnou požiadavkou je existencia volieb, ktorými sa mení elita štátu (voľby sú cyklické, možnosť uchádzať sa o úrady)
Vertikálna štruktúra moci / miera centralizácie resp. decentralizácie, ktorá reflektuje usporiadanie štátu – SR je unitárny štát – základom je štátne občianstvo, znakom unitarizmu je, že územie je jednotné a nedeliteľné:
znaky:
neexistujú žiadne iné autonómne štáty
jediný systém orgánov zákonodarnej moci (jednotná súdna a výkonná moc)
Existujúca forma vlády – vzťah medzi exekutívou a legislatívou, SR má parlamentnú formu vlády – dominantné postavenie má zákonodarná moc (ale nie absolútne)
otázka na teste - podľa existujúcej formy vlády a aktuálneho režimu je SR? – parlamentná demokracia
Vývoj:
kde začína novodobá história – začiatok 20.storočia v roku 1918 vznik ČSR
28.10 1918 vznikla prvá Československá republika „tatíčka Masaryka“
1920 vznikla ústava prvej Československej republiky (pre neskromný záujem si ju prečítaj)
mali by sme vedieť udalosti od Rakúsko - Uhorska
obdobie roku 1920 – dva prúdy ľudí s rôznymi názormi
1939vznikol Slovenský štát – situácia v Európe bola netradičná, Hitler vedel čo chce spraviť a využil to, že sme pociťovali pnutie medzi Slovákmi a Čechmi
existovala Londýnska exilová vláda na čele s Edvardom Benešom–nemohla organizovať život v ČSR
Slovenský štát nebrali ako porazenú mocnosť
1947 nastal komunistický prevrat v prvých voľbách, po ktorých musel Beneš odstúpiť
1989 – koniec komunizmu
v roku 1968 bol prijatý zákon č.143 kedy sa zmenila forma štátu na federáciu
17.7.1992 bola prijatá deklarácia zvrchovanosti, čo smerovalo k vytvoreniu SR
1.9.1992 máme štátny sviatok, bola prijatá ústava
1.1.1993 dva autonómne štáty
zánik československej federatívnej republiky
Ústavnosť a ústava
sťahuje sa priamo k právu, ale samotná ústava je politologicko-právny dokument
keď porovnávam ústavu s inými, tak nie je vôbec výnimočná
tvorcovia zohľadňovali predchádzajúce ústavy a aj iné typy ústav iných krajín
má dve časti – preambula (všeobecný status, postoj k situácii ktorá tu bola a akú situáciu založí), 9 hláv (sú organizované od všeobecných premís k špeciálnym, jedinečným), záverečné ustanovenia stanovujú ako dokument nadobúda platnosť, účinnosť
právna definícia ústavy – najvyšší zákon štátu smerom dovnútra, zákon najvyššej právnej sily (zákonodarný orgán chce prijať zákon, nemôže byť s ňou v rozpore)
je nositeľom demokratického ducha a vytvára a zakotvuje zvrchovaný štát (pri organizácii moci v štáte je zdrojom moci ľud)
podmienkou demokracie sú voľby – „väčšina vládne, menšina sa prispôsobuje“
Znaky ústavy:
je nositeľom, zdrojom právneho poriadku
zakladá politický demokratický systém
spôsob svojej zmeny zakotvuje sám
vytvára dôležitý inštitút ústavného súdu, ktorý svojim konaním ústavu chráni (Ústavný súd)
spôsoby ochrany ústavy môžu byť rôzne
je dohodnutou ústavou – vznikla konsenzom dominantných politických síl (nie je oktrojovaná – nanútená)
v porovnaní s inými ústavami je písaná v jednom dokumente (nepísané ústavy –Nový Zéland, Izrael, UK)
vytvára parlamentnú formu vlády (zákonodarná moc má výraznejšie postavenie v systéme moci, jediným kontrolným mechanizmom výkonnej moci voči zákonodarnej je právo veta prezidenta, aj keď zákon môže byť zákon opätovne schválený)
zakladá unitárnu formu štátu (jednotnosť a nedeliteľnosť)
Funkcie ústavy:
5 rôznych oblastí