Prekladatelske_listy_9

Lenka Kleimanová

„To najlepšie nás čaká!“: pohľad na budúcnosť

Jazyk ovplyvňuje naše chápanie času. Ak niekoho poprosíte, aby rozmiestnil obrázky rastúceho stromu podľa jednotlivých fáz rastu, dobrovoľník hovoriaci po slovensky alebo anglicky ich usporiada od sadenice až po dospelý strom zľava doprava. Človek hovoriaci po hebrejsky rozloží obrázky sprava doľava a domorodec kmeňa Kuuk haayorre od východu na západ.

Ak bude sedieť otočený tvárou na sever, obrázky budú ležať sprava doľava, a ak na juh, tak zľava doprava.

A to nie je všetko. Predstavte si, že rovno pred vašimi očami je dnešok. Kam umiestnite zajtrajšok a včerajšok? Ak je váš materinský jazyk slovenčina alebo angličtina, umiestnite včerajšok a zajtrajšok na horizontálnu os vzhľadom na dnešný deň: veď to najlepšie máte ešte len pred sebou. Číňan umiestni včerajší deň nad dnešok a zajtrajší podeň: podľa čínskej logiky je to najlepšie pod vami.

Navyše, pre ľudí, ktorí hovoria mandarínskou čínštinou, po estónsky, nemecky alebo nórsky, nie je budúcnosť taká vzdialená a nezreteľná, ale takmer rovnako jasná ako prítomnosť. Tieto jazyky im umožňujú hovoriť o budúcnosti pomocou rovnakých gramatických konštrukcií, ktorými sa vyjadruje prítomnosť: o dve hodiny si doma pozerám televíziu.

Keith Chen, americký ekonóm pôvodom z Číny sa domnieva, že pre ľudí, ktorí hovoria jazykmi bez gramatického budúceho času, je jednoduchšie vyrovnať sa s tým, čo bude treba riešiť o mesiac alebo o desať rokov, napríklad zriecť sa sladkostí alebo si šetriť peniaze na dôchodok. Keď vedci preverovali túto hypotézu, zistili, že obyvatelia krajín, v ktorých nepoznajú budúci čas, si odkladajú peniaze na starobu o 31 % častejšie, o 24 % menej fajčia, športujú o 29 % častejšie a ich predpoklady na obezitu sú o 13 % nižšie.

„50 odtieňov modrej“: farby a zvuky

Predstavte si takýto výjav: letný deň, pláž, modré more a belasé nebo. Nádherná predstava. Ak sa však pokúsite tento obraz opísať anglicky hovoriacemu priateľovi, nebudú vám stačiť slová, aby ste vystihli jeho pôvab. Ľudia, ktorí od detstva hovoria po anglicky, nedokážu dobre pomenovať rôzne odtiene modrej farby. Dôvodom nie je osobité podnebie v Londýne či New Yorku, ale jazyk. V angličtine neexistuje špeciálne slovo, ktoré by označovalo belasú. Všetky odtiene, či už svetlo-, alebo tmavomodrej farby, sú skrátka modrá farba. V roku 2007 L. Borodická a jej kolegovia poukázali na to, že Rusi dokážu odlíšiť podobné odtiene rýchlejšie než Američania, a to najmä vtedy, ak ide o svetlomodrú alebo tmavomodrú. Keď požiadali respondentov, aby pri pohľade na farby používali jazyk a menovali náhodné čísla, rýchlosť reakcie Rusov sa spomalila na úroveň

261

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

Američanov. Ďalšie úlohy nemali žiaden vplyv na rýchlosť rozlišovania farieb, pretože je to práve jazyk, čo Rusom pomáha rýchlo odlíšiť modrú od belasej.

Ešte pôsobivejšie výsledky získali vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, ktorí skúmali Japoncov. V japončine neexistuje zvuk /l/ a hláska /r/ znie ako niečo medzi /r/ a /l/. Využíva sa v prevzatých slovách, ako je napríklad Londýn. Japonec ho vysloví ako „Rondýn“. Výskumníci zistili, že mozog Japoncov reaguje na oba zvuky rovnako. Obyvatelia krajiny vychádzajúceho slnka nedokážu zachytiť rozdiel v slovách „rak“ a „lak“. Ich mozog nikdy „nepočul“ plnohodnotný zvuk /l/, a preto sa ho nenaučil rozlíšiť. Inými slovami, mozog Japoncov je fyzicky iný než mozog Európanov, a to práve kvôli rozdielnym jazykom. Z rovnakého dôvodu nevedia Slováci spozorovať rozdiel medzi otvorenými a zatvorenými francúzskymi samohláskami.

„Hlasy v hlave“: nový pohľad na zvyčajnosť

Cudzie jazyky majú výrazný vplyv aj na funkciu mozgu a menia vnímanie reality. Tí istí vedci, ktorí zistili, že anglofónni ľudia vnímajú čas horizontálne a Číňania vertikálne, poukázali na to, že Číňania, ktorí sa začali učiť angličtinu už v ranom detstve, oveľa zriedkavejšie umiestňovali časové udalosti na vertikálnu os. A tým sa to nekončí. V roku 1964 známa sociolingvistka Susan Ervin-Trippová požiadala Japonky, ktoré už dlho žili v USA a mali výbornú angličtinu, aby dokončili tú istú frázu v dvoch jazykoch. Keď vedkyňa Ervin-Trippová požiadala ženy dokončiť v japončine výrok: „keď moje želania odporujú želaniam mojej rodiny...“, ženy povedali niečo ako: „... prichádza obdobie veľkého nešťastia.“ O niekoľko týždňov neskôr v podobnom teste respondentky po anglicky odpovedali: „...

robím to, čo chcem.“ Frázu „skutoční priatelia by mali...“ v japončine zakončili odpoveďou: „...pomáhať si navzájom“, a v angličtine: „byť úprimní a čestní“. Keď respondenti opisovali nejakú situáciu v japončine, hovorili vágne, kvetnato a menej konkrétne, než keď opisovali to isté v angličtine.

Ešte zaujímavejší výsledok získala S. Ervin-Trippová pri spolupráci s Japoncom, ktorý sa presťahoval do USA ako teenager. S odstupom niekoľkých týždňov požiadala muža, aby opísal, čo sa deje na obrázkoch. Na jednom z nich sedela žena na podlahe chrbtom k divákovi a opierala si hlavu o váľandu. V japončine muž povedal, že oplakáva mŕtveho snúbenca a premýšľa o spáchaní rituálnej samovraždy seppuku. V angličtine konštatoval, že sa snaží dokončiť šitie. Opisy obrázkov v japončine boli emocionálne, v angličtine ich sprevádzali formálne pripomienky. To znamená, že pri prechode z jedného jazyka do druhého aktivujeme rôzne osobnosti, ktoré v nás vznikli pod vplyvom týchto jazykov.

262

Lenka Kleimanová

„Slovné sito“: sústredenie sa a presmerovanie pozornosti

Štúdium anglického, francúzskeho, čínskeho alebo akéhokoľvek iného jazyka posilňuje mozog a zlepšuje jeho schopnosť sústrediť sa, pričom k posilneniu dochádza prirodzene vďaka takzvanej fonologickej konkurencii. Vzniká vždy, keď počujeme začiatok nejakého slova, napríklad „pre“. Mozog zachytáva prvé zvuky a „vyťahuje“ z pamäti všetky vyhovujúce slová: prechod, prejazd, predloha atď. Každé z nich súťaží o našu pozornosť. Keď počujeme nasledovné zvuky, počet slov, ktoré súťažia o prvé miesto, klesá, až kým nezostane iba jeden víťaz.

Neurobiologické štúdie ukázali, že všetky potenciálne slová sa aktivujú súčasne a mozog je neustále nútený potláčať nesprávne možnosti. Ľudia, ktorí ovládajú niekoľko jazykov, musia zahadzovať oveľa viac slov. Ak napríklad Slovák hovorí po anglicky, v rámci nášho príkladu s „pre“ budú pridané ďalšie možnosti: present, precious, pressure a iné. Vedci zo Severozápadnej a Houstonovej univerzity v USA zistili, že keď mozog „potláča“ nepotrebné varianty, aktívne v ňom pracujú oblasti zodpovedné za kontrolu pozornosti a plánovania. Bilingvisti však mali aktivitu v týchto dvoch oblastiach výrazne nižšiu. Pravdepodobne si za tie roky používania dvoch jazykov natrénovali potláčanie rušivých podnetov (nesprávnych slov) až do takej miery, že to robia automaticky. Výskumníci z Yorskej univerzity v Toronte zase zistili, že deti, ktoré hovoria viacerými jazykmi, sa dokážu rýchlejšie preorientovať z úlohy na úlohu.

Ďalšou skvelou vlastnosťou cudzích jazykov je, že čím viac ich človek vie, tým ľahšie sa mu učia ďalšie. Výskumníci z univerzity v Helsinkách, Aarhuskej univerzity v Dánsku a Vysokej školy ekonomickej v Rusku vyskúmali, že bilingvistom sa oveľa rýchlejšie vytvárajú neurónové spojenia potrebné na zapamätanie si nových slov tak v známych, ako aj v nových jazykoch.

„Navždy budem mladý!“: odolnosť voči starnutiu

Neustále trénovanie mozgu učením sa nových slov a neznámych nárečí ho robí odolnejším voči zraneniam a starnutiu rovnako, ako pravidelné posilňovanie spevňuje telo. Vedci z Yorskej univerzity v Toronte dlhodobo porovnávali ľudí, ktorí ovládajú jeden a viacero jazykov. V rámci tohto výskumu zistili, že u tých, ktorí sú jazykovo zdatnejší, nastupuje starecká demencia v priemere o 4,5 roka neskôr. Navyše ľudia, ktorí nehovoria iba rodným jazykom, mali výrazne viac sivej hmoty v „najmúdrejšej“ časti mozgu – v prefrontálnej kôre. Práve tá je zodpovedná za všetky mozgové funkcie.

Ľudia, ktorí ovládajú niekoľko cudzích jazykov, majú aj väčšie šance, že sa po vážnej mozgovej porážke úplne zotavia. Ako dokázali vedci z Edinburgskej uni-

263

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

verzity, až 40 % polyglotov a iba 20 % monoglotov dokáže obnoviť všetky funkcie mozgu po odumretí veľkej časti jeho buniek.

***

V 18. storočí veľký Goethe poznamenal: „Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.“ Moderná neurobiológia dokázala, že jeho slová boli prorocké. Je teda možné, že v budúcnosti budú psychológovia odporúčať ľuďom, aby sa s problémami v osobnom živote vyrovnali pomocou „vhodného“ cudzieho jazyka.

Bc. Lenka Kleimanová R. Dilonga 126/9B 920 01 Hlohovec

kleimanovalenka1@gmail.com

264

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

2. CENA

VÝBORU SEKCIE PRE VEDECKÝ

A ODBORNÝ PREKLAD LITERÁRNEHO FONDU

Volám sa Monika Tužinská a pochádzam z Prievidze. Študujem prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácií anglický a španielsky jazyk na Filozoickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia ma najviac zaujal audiovizuálny preklad, ktorému som sa venovala aj vo svojej bakalárskej práci, a už teraz aktívne spolupracujem s rôznymi festivalmi na Slovensku. Okrem toho ma veľmi baví tlmočenie aj odborný preklad. V budúcnosti by som rada prekladala a tlmočila pre Európsku úniu.

Vo voľnom čase sa zaujímam o životné prostredie a spôsoby, ako sa šetrnejšie správať k našej planéte. Práve ľadovce sú v súčasnosti často spomínaná téma v súvislosti s ich topením sa a zvyšovaním nadmorskej výšky oceánov a morí. To bol dôvod, prečo som sa rozhodla preložiť článok o rôznych typoch ľadu na Zemi, a tak rozšíriť povedomie o ich rozmanitosti a dôležitosti. Najťažšie bolo nájsť adekvátne ekvivalenty názvov jednotlivých typov ľadu, hlavne pri ich zaužívaných hovorových pojmoch, ako napríklad „growlers“. Rovnako sa v texte spomína niekoľko medzinárodných a amerických inštitúcii, ktoré nemajú svoje zaužívané názvy v slovenskom jazyku. V daných prípadoch som ponechala názvy inštitúcií v origináli a následne prekladom v zátvorke priblížila čitateľom ich zameranie.

AKÉ TYPY ĽADOVÝCH ÚTVAROV NA ZEMI POZNÁME?

RACHEL ROSSOVÁ

Preklad: Monika Tužinská

Existuje mnoho druhov ľadových útvarov. Poznáte ich všetky?

(obrázok)

Zdroj: Shutterstock

Ľad nájdeme kdekoľvek na svete v rôznych podobách. Avšak nejde iba o zmrznutú vodu. Rôzne typy ľadu rozprávajú príbeh o životnom prostredí. Menia sa s ročnými obdobiami a ukazujú tendencie klimatických zmien na Zemi.

265

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

„Vedci skúmajú vzorky vrtných jadier získaných z hĺbky veľkých ľadových útvarov, ako napríklad z ľadových pokrývok a pevninských ľadovcov, aby zistili, ako sa za stovky rokov zmenilo miestne podnebie a mohli predpovedať jeho zmenu v budúcnosti,“ hovorí Melissa Hageová, environmentálna vedkyňa a prednášajúca na Oxfordskej akadémii Emorovej univerzity v Georgii.

Vymedzíme si všeobecné pojmy, ktoré opisujú rôzne typy ľadových útvarov na svete.

(obrázok)

Ľadopád z ľadového poľa Andrei na ľadovci Hoodoo, západná Britská Kolumbia, Kanada.

Zdroj: Benajmin Edwards z Dickinsonovej vysokej školy

Pevninské ľadovce

Podľa Národného centra pre údaje o snehu a ľade (National Snow and Ice Date Center – NSIDC) sú pevninské ľadovce veľké hromady zmrznutej sladkej vody na pevnine z padajúceho snehu, ktorá sa pod náporom vlastnej váhy stlačila do ľadu. Pevninské ľadovce sa rozmermi líšia v rozmedzí od dĺžky futbalového ihriska (110 metrov) po niekoľko stoviek kilometrov a nachádzajú sa na každom kontinente. V podstate sú pevninské ľadovce menšie formy ľadových pokrývok a kontinentálnych ľadovcov. Všetky predstavujú veľké kopy ľadu, ktoré sa pomaly kĺžu po povrchu bez ohľadu na to, čo sa pod nimi nachádza. „Títo pomalí ľadoví obri dokážu prejsť cez pohoria a dokonca aj aktívne sopky,“ hovorí Benjamin Edwards, vulkanológ na Dickinsonovej vysokej škole v Pensylvánií, ktorý skúma vzájomné pôsobenie ľadovcov a sopiek.

V mieste styku pevninských ľadovcov s oceánom zastavujú ľadovce svoj rast a v teplejších slaných vodách sa topia ich okraje zo zmrznutej masy sladkej vody. „Otepľovanie oceánov zvýšilo rýchlosť topenia pevninských ľadovcov a ostatných ľadových útvarov, ako sú ľadové kryhy a šelfové ľadovce v oceánoch alebo v ich blízkosti,“ tvrdí Justin Burton, fyzik na Emorovej vysokej škole v Georgii, ktorý skúma fyzikálne javy úbytku ľadovcov. Ľadovce sú jedným z najlepších environmentálnych ukazovateľov klimatických zmien práve vďaka tomu, ako sa v krátkych časových úsekoch, len v rozsahu niekoľkých dní, pozorovateľne pretvárajú.

Ľadové kryhy

Podľa Národnej administrácie pre oceány a atmosféru (National Oceanic and Atmospheric Administration – NOAA) sú ľadové kryhy veľké vznášajúce sa masy sladkej vody, ktoré sa odlomili od pevninských, kontinentálnych alebo šelfových ľadovcov a klesli do oceánu. Aby sme mohli masu ľadu nazvať ľadovou kryhou,

266

Monika Tužinská

musí sa nachádzať viac ako 4,9 metra nad hladinou mora, mať hrúbku od 30 do 50 metrov a pokrývať rozlohu najmenej 500 m2.

„Kusy ľadu príliš malé na to, aby sme ich mohli zaradiť medzi ľadovce, dostávajú zaujímavejšie mená,“ vysvetľuje NSIDC. Napríklad „bergy bits“ alebo „ľadovcové zvyšky“ sú zvyčajne odlomené kusy ľadu z ľadovca s priemerom menším než 5 metrov. „Growlers“ alebo „ľadové návršia“ sú o niečo menšie kusy ľadu, približne vo veľkosti nákladného auta, a kusy zvané „brash ice“ alebo „ľadová suť“ predstavujú úlomky s priemerom menším ako 2 metre.

Ľadové kryhy môžu mať aj tabulárny tvar, ktorý ukazuje, že ľadové kryhy sa odlomili z okraja šelfového ľadovca. Tieto veľké obdĺžnikové ľadové útvary, v Arktíde známe ako ľadové ostrovy, majú rovný povrch s takmer kolmými stranami.

(obrázok)

Ľadové kryhy z východnej časti Grónskeho kontinentálneho ľadovca (v pozadí) ležia v chránenej zátoke pozdĺž juhozápadného okraja ostrova Amitsoq,

juhovýchodné Grónsko.

Zdroj: Benjamin Edwards z Dickinsonovej vysokej školy

Kontinentálny ľadovec

Kontinentálne ľadovce sú najväčšie ľadové útvary na zemi. „Tieto obrovské ľadové pláne pokrývajú viac ako 50 000 km2,“ tvrdí NSIDC. Na Zemi sa nachádzajú iba tri kontinentálne ľadovce, ktoré pokrývajú Grónsko, západnú a východnú Antarktídu. Počas poslednej doby ľadovej pokrývali kontinentálne ľadovce aj veľké časti severnej a južnej Ameriky i severnej Európy.

Podľa údajov NSIDC je celkovo viac ako 99 % sladkej vody na Zemi zadržiavaných v Grónskom a Antarktickom kontinentálnom ľadovci. Vedci odhadujú, že v prípade roztopenia len Grónskeho kontinentálneho ľadovca by sa hladina mora zdvihla o 60 metrov. Avšak roztopenie kontinentálnych ľadovcov by trvalo stovky rokov.

Za posledné desaťročia sa časti Antarktického kontinentálneho ľadovca postupne začali topiť. „Aj keď sa objem roztopeného kontinentálneho ľadovca môže zdať pomerne malý, spôsobil nárast nadmorskej výšky kontinentu rovnako ako v prípade Islandu na konci poslednej doby ľadovej,“ povedal Benjamin Edwards časopisu Live Science. Island si v tom čase prešiel obdobím zvýšenej sopečnej činnosti, pravdepodobne spôsobenej odsunutím zemskej kôry po tom, čo ju ľad už netlačil nadol. Rovnaký záver môže vyvolať obavy aj v západnej Antarktíde, ako povedal Benjamin Edwards, „hoci nepoznáme danú oblasť dostatočne dobre, aby sme to vedeli s istotou.“

267

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

Ľadové pokrývky a ľadové polia

Ľadové pokrývky sú kontinentálne ľadovce menšie ako 50 000 km2. „Tieto ľadové štruktúry sa zvyčajne tvoria v polárnych oblastiach, sú prevažne ploché a nachádzajú sa vo vysokých nadmorských výškach,“ tvrdí NSIDC. Napríklad Island tvoria prevažne ľadové pokrývky. Ľadová pokrývka Vatnajökull na východnej strane Islandu je najväčšia ľadová pokrývka v Európe s rozlohou približne 8 100 km2 a priemernou hrúbkou 400 m.

Podľa Služby národných parkov (National Park Service – NPS) majú ľadové polia podobné rozmery aj polohu a líšia sa iba spôsobom, akým okolie pôsobí na prúdenie ľadu. Súčasťou ľadových polí sú aj hory a ich hrebene, ktoré prenikajú cez ľadový povrch a tým menia prúdenie ľadu, rovnako ako veľký balvan vytŕčajúci z potoka spôsobuje prúdenie vody vôkol neho. Na druhej strane sa ľadové pokrývky tvoria na povrchu akéhokoľvek terénu a rozrastajú sa zo stredu.

(obrázok)

Pretekanie ľadovcov cez západný okraj ľadového poľa Princa z Walesu, stredovýchodná časť ostrova Ellesmere, Nunavut, Kanada

Zdroj: Benajmin Edwards z Dickinsonovej vysokej školy

Ľadová zmes

„Ľadová zmes alebo melanž je v podstate obrovská čľapkanica sformovaná vnútri ľadovcového jordu, ktorý vznikol z morského ľadu, ľadovcov a ich menších príbuzných,“ tvrdí Justin Burton. Melanž vzniká vtedy, keď oceánske prúdy alebo vietor na povrchu nedokážu pohnúť množstvom ľadu z jordu a vytvorí sa tak čiastočná hranica medzi ľadovcom a oceánom.

Justin Burton hovorí, že „ľadové zmesi sa považujú za najväčší zrnitý materiál pre veľké množstvo nahromadených usadenín a tekutiny obsiahnutej v ľadovej čľapkanici.“

Ľadové zmesi netvorí tuhý ľad, preto relatívne teplá oceánska voda presakuje cez ľad k stene ľadovca. Práve táto vlastnosť poukazuje na ich dôležitý vplyv na veľkosť zlomu ľadovca a na množstvo vody, ktorá preniká do jordu.

Šelfový ľadovec

„Väčšina šelfových ľadovcov na Zemi sa nachádza okolo pobrežia Antarktídy, ale môžeme ich nájsť kdekoľvek, kde sa do studeného oceánu dostáva pevninský ľad, napríklad v podobe ľadovca,“ tvrdí NSIDC. Šelfy tvoria vznášajúce sa kontinentálne ľadovce, ktoré sa spoja s pevninou. Sformujú sa počas pomalého prúdenia

268

Monika Tužinská

ľadu z ľadovcov do mora, ale kvôli nízkym oceánskym teplotám sa ľad ihneď neroztopí. Šelfové ľadovce narastajú prúdením tohto dodatočného ľadu z ľadovcov.

(obrázok)

Morský šelfový ľadovec na východnom okraji ľadového poľa Princa z Walesu, stredovýchodná časť ostrova Ellesmere, Nunavut, Kanada, vytvára ľadové kryhy

a jazierka z vody z roztopeného ľadu. Ľadové kryhy, ktoré sa odlomia z týchto šelfových ľadovcov, môže voda unášať na juh do Bainovho zálivu.

Zdroj: Benjamin Edwards z Dickinsonovej vysokej školy

Ľadové prúdy

Ľadové prúdy sú toky kontinentálnych ľadovcov, ktoré prúdia o niečo rýchlejšie ako okolitý ľad, a zvyčajne sa v priemere pohybujú okolo 800 metrov za rok.

Ľadovec Jakobshavn v Grónsku, najrýchlejšie prúdiaci ľadovec na svete, niekedy zaraďujú medzi ľadové prúdy. Podľa článku z roku 2014 uverejnenom v časopise Cryosphere sa Jakobshavn pohybuje rýchlosťou 17 kilometrov za rok.

Morský ľad

Morský ľad tvorí zamrznutá slaná voda a nájdeme ho v odľahlých polárnych oceánoch. Podľa NSIDC pokrýva v priemere asi 25 miliónov km2 Zeme ročne.

„Morský ľad je životne dôležitý pre ekosystémy a podnebie polárnych oblastí a môže tiež ovplyvniť kolobeh oceánu a počasie,“ informuje Zemské observatórium NASA (NASA’s Earth Observatory).

Tieto kúsky slaného ľadu znižujú eróziu šelfových ľadovcov a pevninských ľadovcov v blízkosti pobrežia tým, že minimalizujú vlny a vietor a vytvárajú izolačný povrch na zníženie odparovania vody a tepelných strát do atmosféry. V teplejších letných mesiacoch uvoľňuje roztápajúci sa morský ľad živiny späť do oceánu a vystavuje povrch oceánu slnečnému žiareniu. Tým sa stimuluje rast fytoplanktónu, ktorý tvorí základ morského potravinového reťazca.

Ako sa podnebie Zeme rýchlo mení, morský ľad sa topí rýchlejšie, než môže zmrznúť. „Jasne to vidíme na Arktíde, kde teploty oceánu a pevniny rastú rýchlejšie ako na akomkoľvek inom mieste na Zemi,“ povedal Benjamin Edwards.

Teória snehovej gule

„Zamrznutá Zem, prezývaná aj Snehová guľa, hovorí o obdobiach v minulosti, keď bola planéta z väčšiny, ak rovno nie celá, zamrznutá,“ vysvetľuje Dartmouthský vysokoškolský časopis Science.

269

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

„Štyri doby ľadové, pred 750 až 580 miliónmi rokov, mohli byť tak kruté, že celý povrch Zeme, od pólu k pólu vrátane oceánov, zamrzol,“ povedala Melissa Hageová. „Keď začali oceány v polárnej oblasti zamŕzať, od bieleho ľadového povrchu sa odrážalo viac slnečného svetla, a tým sa ochladzovanie zintenzívnilo.“

Vedci odhadujú pokles priemernej teploty na Zemi v týchto obdobiach na -50 °C a zastavenie kolobehu vody – teda kolobehu vody medzi atmosférou, pevninou a oceánmi.

Avšak stále nie je jasné, či celý povrch Zeme pokrýval tuhý zmrznutý ľad alebo sa na ňom nachádzali aj miesta s čľapkanicou, či otvorenými vodnými plochami v okolí rovníka, cez ktoré mohlo prenikať slnečné žiarenie do vody, a tým umožnilo niektorým organizmom prežiť.

Vedci veria, že v určitom bode sa zvýšili hodnoty oxidu uhličitého vo vzduchu, pravdepodobne v dôsledku sopiek, ktoré zvýšili teplotu dostatočne na obnovenie kolobehu vody. „Zvýšené množstvo vodnej pary vo vzduchu, spolu s oxidom uhličitým, vyvolali obdobie nekontrolovateľného otepľovania, keď sa teplota na Zemi zvýšila na 50 °C počas niekoľko stoviek rokov,“ povedala Melissa Hageová. Jemné zmeny svetla na obežnej dráhe Zeme alebo osovom odklone nakoniec ustálili priemernú teplotu planéty na súčasných 14,9 °C priaznivých pre život.

„Výskum naznačuje, že veľká explózia života, známa ako Kambrická explózia, sa odohrala na konci obdobia Snehovej gule,“ tvrdí paleontologické múzeum Kalifornskej univerzity. Je to najstaršie poznané obdobie v rámci fosílnych záznamov, v ktorom sa po prvýkrát za geologicky krátky čas (približne 40 miliónov rokov) objavili významné skupiny zvierat.

Dodatočné zdroje informácií:

•Oboznámte sa s výskumnými programami podporovanými Národným cen- trom pre údaje o snehu a ľade.

•Prečítajte si o prebiehajúcich výskumoch o morskom ľade v Centre polárnych vied (Polar Science Center) na Washingtonskej univerzite.

•Vypočujte si, ako znie Antarktický šelfový ľadovec na nahrávke od Americkej geofyzikálnej únie (American Geophysical Union – AGU).

Bc. Monika Tužinská

Malonecpalská 193/11 971 01 Prievidza

tuzinska.monika@gmail.com

270