Prekladatelske_listy_9

Dominika Macková

zmierniť. Jamie sa usiloval na bitku radšej nemyslieť. Neboli to pekné spomienky. Spomínal si na búšiace ruky, na to, ako ho Biliard pritlačil k zemi, víťazoslávne vykrikoval od radosti a mlátil ho, zatiaľ čo mu plačúca Ingrid s krikom hádzala do chrbta knihy.

A potom Jamie s trpkým nárekom osamote dokrivkal domov.

„Ach, oci,“ povedal odrazu. „Nefungovalo to.“ Mal na mysli zázrak, ktorý sa mal udiať na Biliardovi. „Nefungovalo to.“

„Čo nefungovalo?“ opýtal sa otec a potieral mu modriny masťou.

„Ale nič. Nič.“ Jamie si oblizol opuchnutú peru a pomaly sa upokojil. Koniec koncov, lopta občas musí padnúť aj do autu. Veď aj Pán robil chyby. A – Jamiemu sa odrazu rozjasnila tvár – áno, áno! On predsa tú bitku mal prehrať! Tak to malo byť. Či ho Ingrid nebude ľúbiť ešte viac, keď sa pustil do bitky a prehral len pre ňu?

Jasné. Tu máme odpoveď. Nakoniec to bol zázrak, len z opačného konca! „Jamie,“ zavolala naňho mama.

Vošiel dnu za ňou.

Keď sa vzalo jedno s druhým – epsomská soľ a Jamieho znovuzrodená sebadôvera, pretože Ingrid ho ľúbila viac než predtým – zvyšok týždňa Jamie prekonal takmer bez bolesti.

Odprevádzal Ingrid domov a Biliard mu už nerobil zle. Našiel si lepšiu zábavku ako Ingrid – po škole chodil hrať bejzbal, a Jamie sa rozhodol, že túto nečakanú záľubu v športe mu nepriamo telepaticky vsugeroval on sám.

Vo štvrtok sa mame pohoršilo. Celá pobledla, triasla sa a kašľala. Otec vyzeral vystrašene. Jamie už nevenoval toľko času zázrakom v škole, ale čoraz viac myslel na to, aby sa mama uzdravila.

V piatok večer Jamie osamote kráčal od Ingridinho domu a pozoroval, ako ho povedľa pomaly míňajú telegrafné stĺpy. ,Ak prejdem k najbližšiemu stĺpu skôr, než ma odzadu dobehne auto,‘ pomyslel si, ,mama sa uzdraví.‘

Jamie kráčal pokojne, ani sa neobzrel, uši ho svrbeli a nohy pobádali, aby sa rozbehol a splnilo sa mu želanie.

Telegrafný stĺp sa približoval. Približovalo sa aj auto za ním. Jamie si opatrne zapískal. Auto sa rútilo príliš rýchlo!

Jamie prešiel popri stĺpe práve včas, auto s hukotom prefrčalo okolo neho. Výborne. Teraz sa mama uzdraví.

Kráčal ďalej.

Nemysli na ňu. Zabudni na želania aj na všetko ostatné, vravel si. Pokušenie ho však priťahovalo ako vôňa čerstvého koláča na okennej rímse. Musel sa ho dotknúť. Nemohol odolať, veru nie. Pozrel sa dopredu aj dozadu na cestu.

„Stavím sa, že dokážem pomalým krokom dôjsť až k bráne Schaboldovho

251

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

ranča skôr, než sa objaví ďalšie auto,“ obrátil sa na nebesia. „A potom sa mama čoskoro uzdraví.“

V tej chvíli sa spoza kopčeka za ním vynorilo zákerným, strojovým pohybom auto a hnalo sa vpred.

Jamie zrýchlil krok a potom sa pustil do behu.

Určite sa stihnem dostať k Schaboldovej bráne, určite... Jedna noha, druhá noha.

Zakopol.

Spadol do jarku a knihy sa rozleteli ako biele papierové vtáky. Postavil sa a hrýzol si pery, od brány ho delilo len necelých dvadsať metrov.

Auto presvišťalo okolo neho v obrovskom oblaku prachu.

„Beriem to späť, beriem späť!“ vykríkol Jamie. „Beriem to všetko späť, ja som to nemyslel naozaj.“

Náhle ho premkla hrôza a rozbehol sa domov. Za všetko mohol len on, za všetko!

Pri pohľade cez okno mama vyzerala horšie. Doktor zavrel čiernu aktovku a venoval otcovi dlhý pohľad, pričom sa mu v čiernych očkách odrážali zvláštne záblesky.

Jamie vybehol do púšte, aby sa mohol osamote prejsť. Neplakal. Bol načisto ochromený, kráčal ako mechanické dieťa, nenávidel sám seba, zišiel do vyschnutého riečneho koryta, kopal do plodov kaktusov a neustále sa potkýnal.

Oveľa neskôr, keď vyšli prvé hviezdy, prišiel domov a našiel otca stáť pri maminej posteli. Mama toho veľa nenahovorila, iba ležala, ticho ako napadaný sneh. Otec zaťal zuby, silno zažmúril oči a hlava mu klesla na prehnutú hruď.

Jamie zastal pri posteli, zahľadel sa na mamu a v duchu na ňu kričal rozkazy. ,Uzdrav sa, uzdrav sa, mami, uzdrav sa, budeš v poriadku, pravdaže, bude ti dobre, prikazujem to, bude ti dobre, výborne, len sa postav a začni tancovať, ja aj ocko ťa potrebujeme, bez teba to nezvládneme, mami, uzdrav sa, mami, uzdrav

sa. Uzdrav sa!‘

Vytryskla z neho mocná energia a potichu, nežne mamu zaobalila, pustila sa do choroby, láskavo sa ujala jej srdca. Jamie pocítil, ako ho hrejivá moc zvelebuje.

Uzdraví sa. Musí sa uzdraviť! Nič iné sa stať nemôže, to by bola hlúposť. Mama skrátka nemala dôvod umierať.

Otec sa odrazu pohol. Urobil to strnulo a dych sa mu nachvíľu zasekol. Mamine zápästia stískal tak silno, až ich takmer zlomil. Naklonil sa k nej, na prsiach sa snažil započuť tlkot srdca a Jamie v duchu vykríkol.

,Mami, nie, mami, nie, ach, mami, prosím, nevzdávaj sa.‘ Otec sa postavil a zavrávoral.

Mama umrela.

252

Dominika Macková

Za Jerichovými múrmi Jamieho mysle sa z posledného záblesku moci vynorila kričiaca myšlienka: ,Áno, zomrela, dobre, je mŕtva, no a čo, že zomrela? Tak ju vzkries, áno, nech znova ožije, Lazár, poď von, Lazár, Lazár, vyjdi z hrobu, Lazár, poď von.‘

Zrejme začal rozprávať nahlas, pretože otec sa k nemu otočil, pozrel sa naňho s pradávnym, odvekým zdesením a plesol ho po ústach, aby ho umlčal.

Jamie sa zvalil na posteľ, nehlučne bľabotal do studených prikrývok a rútili sa naňho padajúce múry Jericha.

O týždeň sa Jamie vrátil do školy. Na školský dvor už nevkročil sebavedomo ako kedysi, už sa pri fontánke neskláňal tak vznešene a z písomiek dostával trojky.

Deti si kládli otázku, čo sa mu stalo. Už nikdy nebol taký ako predtým. Netušili, že Jamie sa svojej úlohy vzdal. Nemohol im to povedať. Netušili, o čo

prišli.

Mgr. Dominika Macková Kráľovohoľská 6150/6 974 11 Banská Bystrica dmackova@gmail.com

253

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

ČESTNÉ UZNANIA

V 24. ročníku Prekladateľskej univerziády čestné uznania v kategórii umelecký preklad získali:

1)Peter Bános z Univerzity Konštantína Filozofa s prekladom z anglického jazyka – Raphael Aloysius Laferby: Nudná utorková noc.

2)Xénia Kilianová z Univerzity Konštantína Filozofa s prekladom z ruského jazyka – Leonid Nikolajevič Andrejev: Hlupáčik Aľoša.

3)Jana Klimová z Univerzity Komenského s prekladom z anglického jazyka

– Chad B. Anderson: Burina.

4)Michaela Vinczeová z Univerzity Komenského s prekladom z anglického jazyka – Howard Philips Lovecrat: Chladný vzduch.

254

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

ZOZNAM VŠETKÝCH SÚŤAŽIACICH

Do 24. ročníka Prekladateľskej univerziády sa do kategórie umelecký preklad zapojili títo študenti:

1)Nikola Ácsová z Univerzity Komenského s prekladom z anglického jazyka

–Eugene Field: Daniel a diabol.

2)Barbora Fritzová z Prešovskej univerzity s prekladom z ruského jazyka

–Denis Osokin: Jednotkárka.

3)Diana Ivanová z Univerzity Mateja Bela s prekladom z anglického jazyka

–Margery Williamsová: O zamatovom zajkovi.

4)Stela Kubeková z Univerzity Komenského s prekladom z poľského jazyka

–Justyna Kopińska: Pedoil.

5)Matej Martinkovič z Univerzity Konštantína Filozofa s prekladom z anglického jazyka – Douglas Adams: Súkromný život Čingischána.

6)Mariana Michalková z Univerzity Mateja Bela s prekladom z francúzskeho jazyka – Édouard Elvis Bouma: Zdravas, Mariana.

7)Katarína Pistovčáková z Masarykovej univerzity s prekladom z fínskeho jazyka – Johanna Sinisalová: Dovolenka.

8)Jakub Roba z Univerzity Mateja Bela s prekladom z ruského jazyka – Michail Isakovskij: Ruskej žene, Detstvo.

9)Simona Rybárová z Univerzity Mateja Bela s prekladom z anglického jazyka

–John Updike: Sloboda.

10)Zina Špačeková z Univerzity sv. Cyrila a Metoda s prekladom z ruského jazyka – Michail Petrovič Arcybašev: Hrôza.

11)Zuzana Šramová z Univerzity Mateja Bela s prekladom z anglického jazyka

–Tim Gautreaux: Zváranie v kruhu detí.

12)Zuzana Šramová z Univerzity Mateja Bela s prekladom z francúzskeho jazyka – Jean Vion-Dury: Dépression.

13)Simona Takáčová z Prešovskej univerzity s prekladom z anglického jazyka

–Naomi Shihab Nayová: Vľúdnosť, Svadobná torta, Jazdec, Plecia.

14)Lucia Trnková z Univerzity Komenského s prekladom z anglického jazyka

–J. A. Koster: Apokalypsa.

15)Katarína Vasiľová z Univerzity Mateja Bela s prekladom z anglického jazyka

–Colin Mochrie: Nie celkom klasika – Mobie.

255

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

Ceny

ANTONA POPOVIČA

ZA ODBORNÝ PREKLAD

XXIV. ROČNÍK

PREKLADATEĽSKEJ UNIVERZIÁDY

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

1. CENA

VÝBORU SEKCIE PRE VEDECKÝ A ODBORNÝ

PREKLAD LITERÁRNEHO FONDU

Volám sa Lenka Kleimanová a som študentkou Filozoickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo, študijný program anglický jazyk a kultúra a ruský jazyk a kultúra. Medzi moje záujmy patria najmä cudzie jazyky a stále získavanie nových vedomostí. Za svoje najväčšie úspechy považujem najmä absolvovanie jazykovej stáže v Moskve, účasť na projekte, v rámci ktorého sa krajiny V4 podieľali na popularizácii ruského jazyka a v neposlednom rade aj účasť a získanie prvého miesta v Prekladateľskej univerziáde. V budúcnosti by som sa rada venovala profesii, v ktorej využijem práve cudzie jazyky.

Irina Jakutenko je molekulárna biologička a žurnalistka, ktorá píše rôzne vedecké články, vedie vedecké prednášky a je absolventkou fakulty biológie Moskovskej štátnej univerzity. Text na preklad som si vybrala z jednoduchého dôvodu. Hlavnou témou textu boli cudzie jazyky, ktoré sú pre mňa nie len povinnosťou, ale hlavne záľubou a všetci sme sa na univerziáde stretli práve vďaka cudzím jazykom. Nakoľko išlo o ruský text, všetky jazyky boli v texte porovnávané práve s ruským. Ja som však využila kompenzáciu a ruský jazyk som zamenila za slovenský.V texte tiež boli spomínané slová, v ktorých nebol dôležitý význam, ale ich výslovnosť, preto som slová neprekladala doslovne, ale zamenila za slovenské tak, aby vystihli význam daného odseku.

KÚZELNÉ SLOVÍČKA

IRINA JAKUTENKO

Preklad: Lenka Kleimanová

Na to, aby bolo dieťa v budúcnosti úspešné, potrebuje vedieť cudzí jazyk. V súčasnosti si je toho vedomý prakticky každý rodič. Len málo ľudí sa však zamýšľa nad tým, že nové jazyky nie sú len kariérnym nástrojom. Doslova totiž menia osobnosť a dokonca aj štruktúru mozgu.

259

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

„Dobrý deň, ja som vaša teta!“: neobvyklé detaily

Francúzština je jazykom lásky, angličtina – jazykom podnikania a nemčina – jazykom vojny. Tento výrok sa zvyčajne pokladá za peknú metaforu. Nedávne štúdie však ukázali, že ľudia, ktorí hovoria rôznymi jazykmi, majú v skutočnosti aj rôzny spôsob uvažovania. Aj to je sčasti dôvod, prečo je také ťažké učiť sa cudzie jazyky. Ak sa napríklad Slovák rozhodne pre anglický jazyk, musí si odvyknúť od používania rodov a pádov a zároveň sa naučiť vyjadriť hĺbku myšlienky pomocou viacvýznamových slov. Súčasná angličtina je po gramatickej stránke zostručnená a na to, čo sa v slovenskom jazyku vyjadruje ohýbaním slov, musia Angličania používať frazeologizmy. Z toho pramení aj typický anglický humor postavený na slovných hračkách a rôznorodosti významových odtienkov. V čínštine zase musíme mať na pamäti veľa detailov, ak hovoríme hoci aj o tých najjednoduchších veciach. Fráza „toto je moja teta“ má rôzne varianty v závislosti od toho, či je to teta z otcovej alebo matkinej strany, či je to sestra otca, alebo manželka jeho brata, či je staršia, alebo mladšia než ostatní príbuzní.

Pri oboznamovaní sa s nuansami nového jazyka sa zároveň učíme vnímať detaily okolitého sveta, ktoré sme si nevšímali, kým sme používali rodný jazyk. A to len preto, aby sme frázu zostavili gramaticky správne.

„A my pôjdeme na sever!“: priestorová orientácia

Pre mnohých ľudí je veľmi ťažké zorientovať sa v cudzom prostredí. Štúdie Lery Borodickej, profesorky na Kalifornskej univerzite v San Diegu a rodenej Bielorsky ukazujú, že schopnosť vyznať sa v priestore výrazne ovplyvňuje materinský jazyk. Približne dve tretiny svetových jazykov označujú polohu pomocou opisu „sprava“, „zľava“ alebo „vzadu“. To znamená, že miesto predmetu sa určuje vo vzťahu k osobe alebo k inému predmetu. Zvyšná tretina jazykov používa nepodmienené označenia „na severozápade“, „na juhovýchod“. Jedným z nich je jazyk kuuk thaayorre (thayore), ktorým hovoria niektorí austrálski domorodci. Od týchto ľudí si môžete pokojne vypočuť vety typu „na tvojej severovýchodnej nohe sedí pavúk“ alebo „nože presuň ventilátor na juhozápad, veď fúka úplne inam.“ Aborigéni, ktorí hovoria jazykom thayore, vždy vedia, na ktorej svetovej strane sa nachádzajú okolité objekty. Výskumy ukázali, že títo domorodci sa dokážu oveľa lepšie orientovať na nových miestach a v neznámych budovách než anglofónni ľudia. Za tento fantastický vyvinutý zmysel vďačia jazyku, ktorý núti domorodcov z kmeňa Kuuk haayorre neustále podvedome určovať, kde sa práve nachádzajú podľa svetových strán.

260