1. Premoderné kampane (pol 19. Stor. - 50-te roky 20. Stor.):

- priame formy komunikácie a politickej propagandy, priame interakcie medzi kandidátmi a voličmi

na miestnej úrovni, vysoká úroveň identifikácie voličov s ideológiami strán

- miestne organizácie hrajú hlavnú rolu v príprave volebnej kampane (výber kandidátov, rozšírenie

volebného materiálu ako letáky, distribúcia programu, organizácia finančných zdrojov, vzťahy medzi

kandidátmi a voličmi

- model komunikácie lokálne aktívny (volebné mítingy - face to face contact, dôležitosť straníckej

tlače

2. Moderné kampane (60-te roky - 80-te roky 20.Stor.):

- roky televízneho boomu (TV namiesto námestí, primát obrazu)

- profesionálnosť v organizácii kampaní, prítomnosť profesionálov politiky i tzv. politických

poradcov, expertov na politický marketing a prieskumy, reklamných expertov, spin-doctors

3. Postmoderné kampane (90-te roky až podnes):

- profesionalizácia všetkých aktivít plánovania a riadenia komunikácie, prítomnosť nových technológií

a médií (prieskumy verejnej mienky, hlboká analýza voličského správania na presvedčenie

„nerozhodnutých“ voličov)

- odborníci a manažéri kampaní ako hlavní aktéri spolu s politikmi (profesionáli, ktorí vedia

poskytovať kompletné služby pre celú organizáciu volebnej kampane, ponúkajú efektívne volebné

stratégie)

volebná stratégia:

- plán, ktorého politická strana/kandidát potrebuje predtým, ako sa pustí do volebnej kampane

- tento plán kandidátovi/strane povie, AKO dosiahne svoj cieľ (Pavlová-Matušková)

volebná taktika - je súčasťou stratégie, je priama realizácia strategického plánovania

- súbor konkrétnych metód, ktoré strana používa, aby dosiahla svoj cieľ

- komunikačná a mediálna stratégia

- budovanie medzistraníckych vzťahov

- stanovenie rozpočtu a management získavania financií

postup: 1. analýza vlastných síl a slabých miest

2. Analýza prostredia, V ktorom sa kandiduje

3. stanovenie stratégie kampane: A. komunikačné a mediálne stratégie

B. personálne stratégie

C. stratégie medzistraníckych vzťahov

D. ideologická stratégia

stanovenie rozpočtu a fundraising:

fundraising (USA a VB) - systematické získavanie finančných prostriedkov na kampaň (zisk financií,

oslovenie nových podporovateľov, rozvoj organizácie)

nástroje fundraisingu: 1. osobná žiadosť kandidáta 4. telemarketing

2. osobná žiadosť členov strany, manažéra 5. on-line fundraising

3. direct mail 6. stretnutia a akcie strany

vymedzenie volebnej kampane:

- zákonom vymedzená doba, v priebehu ktorej sa strana sústredí na to, aby predstavila sama seba,

lídra, kandidátov a hlavne programové body

- obdobie od rozhodnutia kandidovať až do momentu volieb

spôsoby vymedzenia volebnej kampane:

1. historické (Norris) 5. marketingovo orientované kampane

2. kampane orientované stranícky 6. politické kampane orientované na masmédiá

3. kampane orientované na kandidáta 7. profesionálne organizované kampane

4. kampane orientované na voličov (Wiszniowski) 8. kampane založené na straníckej mašinérii

(party machina; Mauser)

štruktúra kampane:

- je to komplexný proces (dobrý a fungujúci tím, resp. volebný štáb, ktorý má za cieľ i napr.

pripraviť miesto, kde sa kampaň bude realizovať (napr. stranícke sídlo)

- štáb je i informačné centrum pre priaznivcov strany

- štáb je malá firma, ktorá musí byť dobre vybavená (dostatok informačných technológií, sklad

volebných materiálov, vhodné pracovné podmienky pre stranícky management, pre expertov a pre

dobrovoľníkov; P. Maarek)

organizácia kampane: 1. zloženie volebného štábu

2. realizácia volebného plánu

3. segmentácia - targeting - positioning

typy stratégií volebných kampaní:

1. s. orientovaná na stranu 5. s. rozširovania

2. s. orientovaná na problémy (issues) 6. s. neutralizácia

3. s. utvrdzovania 7. s. obrátenia

4. s. orientovaná na image (osobnosť kandidáta, budovanie politickej značky; Jablonski)

ako vytvoriť identitu strany:

1. proces vytvorenia identity novej strany (Forza Italia, 1994)

2. proces spracovania nového identitárneho umiestnenia existujúcej strany (New Labour, 1983 - 1997)

3. definícia charakteristík identity strany

= imidž strany ako značka strany (v rámci obchodnej komunikácie)

hlavné komunikačné funkcie strany (na základe analógie s obchodnými značkami):

1. anticipatívna + orientačná funkcia 3. citovo - emotívna funkcia