- •Pkpm - Skuška
- •1. Politický systém:
- •2. Systém médií:
- •3. Občan - volič:
- •Verejný priestor a politická komunikácia:
- •Občania kontrolujú štruktúry a procesy demokracie
- •4. Podporovatelia a kamaráti
- •2. Teória „trhu ideí“:
- •3. Novinárstvo zodpovedného občianstva:
- •4. Teória spoločenskej zodpovednosti (zodpovedné novinárstvo):
- •6. Bojovať proti vplyvu politiky na samostatnú činnosť médií
- •1. Segmentácia:
- •2. Targeting (zacielenie):
- •3. Positioning (umiesnenie):
- •2. Výskum otázok
- •3. Výskum využívaný pri targetingu
- •4. Výskum verejnej mienky
- •1. Premoderné kampane (pol 19. Stor. - 50-te roky 20. Stor.):
- •2. Moderné kampane (60-te roky - 80-te roky 20.Stor.):
- •3. Postmoderné kampane (90-te roky až podnes):
- •2. Analýza prostredia, V ktorom sa kandiduje
- •2. Identitárno - hodnotová funkcia 4. Funkcia garancie
4. Podporovatelia a kamaráti
5. politickí protivníci - reagovať hneď a agresívne, prezentovať negatívne osobnosti protivníkov
6. príprava - študovať imidž lídra (oblečenie, štýl, postoj, prejav)
masmédiá - rola masmédií v politike:
1. libertarianská teória (J. Milton + J. Stuart Mill):
- tiež známa ako teória slobodnej tlače
- vývoj nového spoločenského usporiadania prostredníctvom odstránenia všetkých limitov tradičnej
autority (napr. eliminovať cenzúru)
- boj za úplnú slobodu prejavu a tlače ako základ pre demokraciu (sloboda a samostatnosť od politiky
sú typické pre americké novinárstvo)
2. Teória „trhu ideí“:
- idey ako produkty (predaj a kúpa) v otvorenom trhu (najlepšie produkty sú idey, ktoré vyhrajú nad
konkurenciu)
- novinárstvo škandálov a senzačných správ
3. Novinárstvo zodpovedného občianstva:
- boj proti korupcii v politike a rozvojom kapitalistických monopolov (vyhľadávanie politických
škandálov a rôznych afér); charakteristika DNA amerického novinárstva
4. Teória spoločenskej zodpovednosti (zodpovedné novinárstvo):
- prísne kritériá (ponúkať kompletný, jasný a seriózny súhrn všetkých spoločenských udalostí)
- zrozumiteľný obsah informácií, priestor pre výmenu názorov a kritík, prostriedok pre formovanie
verejnej mienky
- úlohou je reprezentovať spoločenskú realitu v komplexnosti
- proces historického rozvoja práv a povinností médií v rámci vývoja demokratických režimov
profesionálne orientovanie novinárov:
A. pragmatické orientovanie - reálna interpretácia faktov, nezávislosť od politiky (záujem ľudu a nie
záujem politikov)
B. stranícke (partizánske) - podporujú potreby politického sveta (stranícke noviny, stranícke kanály
a televízne programy)
funkcie masmédií:
1. hľadať, zbierať a prezentovať objektívne informácie (objektívna prezentácia faktov)
2. interpretovať správy, aby boli zrozumiteľné pre občanov (tzv. advocacy journalism, t.j.
informácie, ktoré rešpektujú a pomôžu občanom byť správne informovaní, aby mohli kompetentne
a aktívne participovať na politickom živote), médiá vystupujú teda ako komunikačné kanály medzi
politikmi a občanmi)
3. reprezentovať práva a požiadavky občianskej spoločnosti (médiá ako prostriedky komunikácie s
politickými inštitúciami (rola dozoru politickej moci), tzv. „štvrtá moc“, t.j. vyšetrovacie
novinárstvo (watchdog journalism)
4. mobilizácia občanov v politickej aréne
5. priamy zásah do politickej diskusie
6. Bojovať proti vplyvu politiky na samostatnú činnosť médií
7. prežiť v „trhu komunikácie“, mať zisk (finančné prežitie) ako garancia slobody
médiá:
1. tlač - a. kvalitná tlač (kultúrne a politické elity)
b. tabloid (ľudové noviny, tendencie a módy)
c. masová tlač (životné príbehy ľudí, škandály, bulvárne správy, šoubiznis, katastrofy,
tragédie, kriminalita, násilie), keď „bad news is good news“ (t.j. senzačné informácie
predstavujú tzv. infotainment - infozábavu, infošou)
2. televízia - protagonista politickej komunikácie, svedok všetkých udalostí (katastrofy, a i.)
- faktor zmien v politike (zmenila politiku a leadership v rámci fungovania demokracie)
- efektami sú fragmentácia kanálov a fragmentácia moci verejnej televízie (masa
televíznych divákov, pluralita záujmov, fragmentácia televízneho ľudu)
3. nové médiá - online svet internetu (komplexný systém technológií, aktérov, obsahov, nová forma
agregácie konsenzu a politickej mobilizácie)
- forma priamej demokracie (pluralita názorov a vízií)
- dôležitý prostriedok komunikácie v prípade autoritárnych režimov)
- nové možnosti komunikácie v prospech teroristov na rozšírenie ideí násilia
4. opinion makers - politickí odborníci, analytici, intelektuáli, myslitelia, kritici, a pod.
modely interakcie medzi novinárstvom a politickou mocou:
1. model watch-dog (advocacy) médií (moc informácií vs. politická moc)
2. model paralelizmu záujmov medzi médiami a politikou (stranícke novinárstvo) - lap-dog média
(obchádzať chúlostivé a konfliktné situácie)
3. model súťaže a konfrontácie (smerom k videokracii)
4. model trhu (logika obchodu)
efekty mediatizácie politiky:
1. mediálne efekty - politika ako šoubiznis, fragmentácia informácií, banalizácia politického diskurzu
- populizmus médií, rétorika persuazívnosti, masová komunikácia, ľudová kultúra
2. politické efekty - personalizácia politiky, líderizácia (premiership), elitarizácia politiky, kríza
tradičných politických strán
charakteristika politického jazyka:
- analytická kategória politickej komunikácie, reprezentuje a definuje autonómnu dimenziu
samostatnej disciplíny s vlastnými teoretickými základmi
- politika ako verbálna výmena názorov (koncepcia gréckej polis ako otvorená forma vlády, založená
na sile rétoriky (persuazívnosti)
- politický jazyk je i súhrn subkódov (špecifické oblasti občianskej spoločnosti)
- politický jazyk má byť persuazívny (nie manipulačný, ako v prípade propagandy)
persuazívnosť politického jazyka:
1. racionálna - argumentovať niečo prostredníctvom téz
2. rétorická - degeneračné charakteristiky (používanie prázdnych viet, farieb, obrazov, a pod.)
typy politického jazyka:
1. jazyk vlastníkov moci (poslanci, senátori, ministri, politické strany, atď)
2. jazyk politickej informácie (novinári, intelektuáli, opinion makers)
3. jazyk občanov (más) s inštitúciami, s médiami (mechanizmy feedback)
typológia politického jazyka podľa M. Edelmana:
1. jazyk nabádajúci k niečomu, povzbudzujúci k určitému konaniu (exhortative language)
2. právny jazyk
3. administratívny jazyk
4. rokovací/negociačný jazyk
typológia politického jazyka podľa Cedroni - Dell´Era:
1. revolučný jazyk, 2. totalitný jazyk, 3. jazyk krízy
jazyková analýza:
1. slová politiky, 2. analýza lexikálnych korešpondencií, 3. „critical discourse analysis“
metódy persuazivnosti:
- jazyk reklamy (napr. televízne spoty), jednoduchý a zrozumiteľný jazyk
- symboly a slogany
psychologické symboly:
- napr. symboly dobra a zla ako bipolarita, transparentnosť, čistota, spojenie s prírodou, uľahčenie,
pocit uvoľnenia, zmena reálneho (problémového) na imaginárne (krajšie)
- symboly priateľstva a spolupatričnosti, národa, štátu, hrdosti na národnú históriu, spravodlivosti,
odvahy, zodpovednosti, pracovitosti
- sémantická 3 manipulácia, selekcia tém, emocionálna argumentácia
politický rituál:
- jazyk, prostredníctvom ktorého sa vytvára súťaž za získanie moci konkrétnym, vizuálnym a
dramatickým (teatrálnym) spôsobom
dimenzie politických rituálov:
1. získať solidaritu, funkcia spoločenskej integrácie 4. zničiť politický imidž nepriateľov
2. ukázať moc 5. voľby ako politický rituál
3. vytvoriť zmysel
psychológia davov (más):
- západná spoločnosť 19. stor.
- základy psychológie más - G. Le Bon (Francúzsko) - dielo Psychológia davu (1895)
- prostredníctvom štúdia psychológie más chápeme ich názory a správanie (masy nemajú vlastné
názory, ale sú dané od niekoho; pre masy nie sú podstatné napr. teórie rovnosti alebo spravodlivosti,
ale je dôležité to, čo ich vie zaujať, vzbudiť dojem a lákať)
- koncepcie vývoja sily más v spoločnosti (rigidná sociálna hierarchia nestačí → rastúca prítomnosť
más v politike)
- jednoduchosť lexiky (jednoznačný obsah, výrazné opakovanie sloganov, jasné slová (neologizmy,
vulgarizmy)
- dialóg ako fiktívna funkcia (povzbudiť masy prostredníctvom agresivity a extrémneho správania)
vývoj disciplíny:
- dav bola sociálna skupina minulosti a verejnosť je sociálna skupina budúcnosti → moderná verejnosť
je entita ďaleko od námestí a priameho politického kontaktu = nárast masmédií (teória sociológa
a kriminológa G. Tardeho)
- koncepcia verejnej mienky ľahko modifikovateľná prostredníctvom sloganov
- moderná žurnalistika je o riadení a poučovaní verejnej mienky prostredníctvom poskytnutia
informácií a možnosti diskusie
- na začiatku 20. stor. vznikla sociálna psychológia (nové médiá umožňujú homogénnosť modernej
verejnej mienky)
- politickým umením je vytvoriť názory s cieľom využitia podvedomia a iracionality ľudu
politický obsah a prejavy:
- politický obsah má používať známe koncepcie a slová (napr. demokracia, sloboda, rovnosť)
- politický prejav chce dosiahnuť konsenzus, má byť persuazívny (pozitívna a negatívna rétorika)
demagógia - technika skrytej persuazívnosti (farby, slová), zjednodušenie politického obsahu
- politická praktika, založená na podpore más, prostredníctvom pobadania ich
iracionálnych a primitívnych túžieb, s cieľom odvrátiť občanov od reálnej a vedomej
participácie na politickom živote (napr. absurdné predvolebné sľuby)
manipulácia a propaganda:
- kandidát sa musí ľuďom páčiť (spoty sú efektívne)
- treba nielen predať produkt (kandidáta), ale získať klientov (voličov)
- treba nielen predať tovar, ale hlavne predať túžby, želania, ilúzie (emócie namiesto rozumu)
- produkt má byť prezentovaný ako nový, niečo iné ako ostatné (staré, neefektívne) produkty
- politická propaganda vytvorí osobnosť (spasiteľ, ktorý garantuje istotu, autoritu a poriadok)
- politická propaganda je degenerovaná rétorika (verbálna agresivita, manipulácia informácií - subjekt
A vedie subjekt B ku konaniu danej činnosti, subjekt B berie tieto info ako pravdivé a koná podľa
nich, pričom subjekt B si myslí, že koná slobodne, ale reálne je manipulovaný)
politická propaganda:
- systematická distribúcia obsahov pre určitú verejnosť s cieľom vytvorenia pozitívneho alebo
negatívneho imidžu určitých fenoménov (alebo konkrétnej osobnosti)
- rozširovanie informácií s cieľom ovplyvnenia myšlienok, názorov (metódy vymývania mozgov,
dôraz na emócie a vášne, stereotypy)
- charakteristická pre totalitné i demokratické režimy
typy propagandy (Jowett O´Donnellová - dielo Propaganda and Persuasion (2006):
biela - rozširovaná a uznávaná zaručeným prameňom či oficiálnym zástupcom
čierna - skutočný prameň je iný, ako sa uvádza,
šedá - nevykazuje prameň, je to lož so zámerom poškodiť dobré meno
ďalšie dôležité diela: E. Bernays - Propaganda (1928)
H. Lasswell - The theory of political propaganda (1927)
elementy manipulácie a koncepcia spin a spin doctoring:
1. klamstvo
2. potlačenie či zrušenie informácií (cenzúra)
3. výber tém a argumentácií
4. opakovanie informácií (zachytiť pozornosť ľudí)
5. zmiešanie správ rôzneho typu
6. monopol masmédií
to spin - krútiť, otočiť, prevracať sa, točiť sa (aj pliesť, spriadať), t.j. otočiť význam
spin doctor - v negatívnej konotácii manipulátor, propagandista, konšpirátor (McNair, 2005)
- známi spin doctori James Carville, Alastair Campbell
marketing:
klasický marketing:
- kľúčová rola zákazníka (P. Kotler) - zákazník ako alfa a omega pre súčasných marketingových
odborníkov
- hlavný cieľ marketingu je snaha uspokojiť potreby zákazníka a neustále vytvárať ďalšiu ponuku
- rola marketingového odborníka je porozumieť potrebám zákazníka na globálnom trhu a vyvíjať
výrobky a služby, ktoré prinášajú zákazníkovy novú prídavnú hodnotu
definície marketingu:
Marketing je hospodárska činnosť, ktorá umožňuje pohyb tovaru či služieb od výrobcu
k spotrebiteľovi či užívateľovi. (American Marketing Association; 1941)
Marketing je súbor techník, slúžiacich jednému cieľu - zvyšovanie zisku formy (1960)
problematika definície politického marketingu:
M. Scammellová - politický marketing ako subdisciplína politológie
3 hlavné záujmy výskumu v rámci politického marketingu:
1. volebné štúdie, 2. politická komunikácia, 3. management či organizácia kampaní
S. C. Henneberg - marketing chápaný ako: 1. holistický fenomén 4. medzinárodný fenomén
2. permanentný fenomén 5. interaktívny fenomén
3. teoretický rámec 6. etický problém
Politický marketing sa snaží vytvoriť, udržať a založiť dlhodobý vzťah s voličmi, tak, aby to
prinášalo úžitok spoločnosti a politickým stranám. (S. C. Henneberg, 1997)
Politický marketing ako proces, ktorý predstavuje kandidátov a ich idey voličom tak, aby
dokázal uspokojiť ich potenciálne potreby. (A. Shama, 1976)
klasifikácia 4P (marketing mix; J. McCarthy, 1960):
product – price – promotion – place → produkt – cena – propagácia – distribúcia
(4 základné funkcie marketingu)
- marketing je súbor vzájomne prepojených podnikateľských činností (reklama orientovaná na predaj)
- marketing sa postupne stáva nástrojom, ktorý nepoužívajú len firmy, ale začína sa objavovať aj v
iných organizáciách, napr. politické inštitúcie a organizácie, rôzne spolky (P. Kotler - S. J. Levy,
1969, štúdia Broadening the Concept of Marketing)
pôvod konceptu politického marketingu:
- S. Kelley, 1956, Professional Public Relations and Political Power - analyzuje politiku
z ekonomickej perspektívy a často vychádza z teórie racioálnej voľby (A. Downs, 1957, An
Economic Theory of Democracy)
dôvody koreňov politického marketingu v USA (P. Maarek):
1. volebný systém, 2. tradície politických verejných vzťahov, 3. rapídny rozvoj moderných médií
koncept sociálneho marketingu (Kotler, 90-te roky):
1. menia sa parametre (čo je tovar a kto je odberateľ - rôzne sociálne orientované alebo charitatívne
kampane)
2. umožňuje v sociálnej dimenzii zistiť, na aké témy občianska spoločnosť reaguje pozitívne (cieľom
je zmeniť chovanie občanov v určitej oblasti)
základné funkcie marketingu:
1. identifikovanie potreby trhu a možností, ktoré trh ponúka
2. sledovanie najnovších technologických noviniek
3. staranie sa o udržovanie značky, kvality výrobkov a služieb
4. výber a udržovanie maloobchodných a veľkoobchodných predajných síl
5. propagácia výrobkov a služieb, reklama
6. riadenie predaja výrobkov a služieb
7. návrh cien a termínov dodania tovaru a služieb
8. plánovanie marketingových aktivít
fenomény politického a volebného marketingu:
politický marketing - aktivity komunikácie (mimo volebného obdobia) s cieľom posilnenia
mocenských pozícií, získaných vo voľbách
- súhrn relatívne nových prostriedkov obchodnej derivácie (použitie TV, pries-
kumov verejnej mienky a reklamy), politické strany a lídri potrebujú „zabaliť“
politiku (packaging politics), ako predať politikov a politické strany
volebný marketing - kampaň persuazívnej komunikácie s cieľom získania hlasov voličov
(maximalizovať počet preferencií)
- kandidát ako produkt (presvedčiť persuazívne)
- analýza potrieb potenciálnych klientov (voličov), tzv. customer satisfaction
analógia medzi ekonomickým a politickým marketingom:
ekonomický marketing - súhrn techník s cieľom prispôsobiť produkt svojmu trhu, prezentovať ho
zákazníkovi, vytvoriť rozdiely s ďalšími konkurenčnými produktmi a
optimalizovať zisk, ktorý príde z predaja daného produktu
politický marketing - súhrn techník s cieľom podporiť prispôsobenie kandidáta voličom, prezentovať
ho čo najväčšiemu počtu voličov a vytvoriť rozdiely s konkurentmi,
optimalizovať počet hlasov
stratégie politického a volebného marketingu (hlavné fázy):
1. fáza - definovanie stratégie (kampaň prezentácie kandidáta, kampaň za udržiavanie preferencií)
2. fáza - analýza „politickej arény“ (sociodemografické charakteristiky voličov, monitoring
konkurenčných kandidátov)
3. fáza - taktická fáza (príprava konkrétnych aktivít a spôsobov komunikácie „produktu“, stratégia
prípravy imidžu kandidáta, výber sloganu atď.)
4. fáza - operačná fáza (nástup kandidáta do „politickej arény“)
nástroje politického a volebného marketingu:
1. tradičné techniky - interaktívne techniky, priamy kontakt kandidáta s voličmi (návšteva sídlisk,
podania rúk, imidž politika blízkeho ľudu, večery, mítingy, výbory, stretnutia,
použitie straníckej tlače, letákov)
2. adiovizuálne techniky - použitie TV kanálov, volebných spotov, účasť kandidátov v TV
diskusiách, talk-show
3. techniky priameho marketingu - mailing (odoslanie propagačného materiálu kandidáta na
konkrétne adresy), internet, facebook
4. politickí poradcovia - skrytí, no dôležití protagonisti volebných kampaní (media advisers, spin
doctors, campaign managers)
ďalšie nástroje politického marketingu:
