Pkpm - Skuška

oblasť politickej komunikácie:

- interdisciplinárny charakter (oblasti politológie, sociológie, antropológie, teórie verejnej mienky,

psychológie, rétoriky, reklamy)

čo obsahuje politická komunikácia: 1. politické novinárstvo 3. volebná reklama

2. diskusie medzi kandidátmi 4. symboly a rituály politiky

definícia politickej komunikácie:

Politická komunikácia je výmena a konfrontácia obsahov verejno-politického záujmu medzi politickým systémom, systémom médií a občanom-voličom.

proces komunikácie: 1. vysielatelia - aktéri (expedienti), 2. obsah výmeny, 3. príjímatelia (recipienti)

aktéri politickej komunikácie:

1. Politický systém:

- súhrn politických inštitúcií, ktoré vytvárajú štruktúru politického života štátu (parlament, vláda,

súdnictvo, hlava štátu)

- neinštitucionálne elementy politického systému (politické strany, hnutia, nátlakové skupiny)

2. Systém médií:

- súhrn mediálnych inštitúcií, ktoré vykonávajú činnosti výroby a distribúcie informácií, ideí, kultúry

(médiá + masmédiá - televízia, rádio, tlač, knihy, kino, nové média ako globálna sieť internetu)

3. Občan - volič:

- občan ako aktér môže vytvoriť skupiny alebo asociácie, aby mohol chrániť vlastné záujmy v rámci

občianskej spoločnosti (nie je organizovanou štruktúrou)

história politickej komunikácie (oblasť politickej komunikácie):

1. vznik demokracie - grécka filozofia, zmysel moci, autority a demokracie + vznik otázky komuni-

kácie medzi členmi a spoločenskými vrstvami, na ktorých bola polis založená

2. Platón a Aristoteles - analýza politickej reality a persuazívnych¹ efektov politických diskusií na

občanov; hlavná téma - moc rétoriky)

čo je rétorika - umenie persuazívnosti prostredníctvom slov (grécki myslitelia dávali veľkú

dôležitosť dialektike a rétorike, ako nevyhnutným prostriedkom pre kontrolu

vzťahov v spoločnosti)

3. rímska kultúra - sofistikované stratégie persuazivnosti a manipulácie (ústna propaganda na

uliciach a námestiach ako obľúbených miest komunikácie s občanmi)

4. Machiavelli - kľúčová dôležitosť kontroly a manipulácie kultúry a informácie

5. americká a francúzska revolúcia - prvé ústavy stavali na liberálnej báze, prvé volebné možnosti,

vznik slobodného novinárstva, koniec absolutizmu

6. 19. stor. - priemyselná revolúcia, proces urbanizácie, alfabetizácia más (základy vzniku PK)

- slobodné voľby a všeobecné volebné pravo (základy demokratických režimov nových

štátov)

- volebné kampane (typické komunikačné rituály, boj medzi stranami, vznik nových

politických lídrov, vznik prestížnej tlače → procesy demokratizácie a komunikácie =

vznik modernej politickej komunikácie)

- vznik politického marketingu v USA

7. 20. stor. - vznik masových komunikačných kanálov: kino, rádio, televízia

8. medzivojnové obdobie a studená vojna - namiesto demokratickej dialektiky a slobodnej

informácie propaganda a manipulácia (fašistické,

nacistické a komunistické režimy)

9. po WW2 - najväčšie laboratórium politickej komunikácie boli USA kvôli stabilite demokratických

inštitúcií a veľkej slobode informačného systému a komunikácie = dialektika medzi

politickou mocou a mocou médií (Watergate ako príklad pre ostatné demokratické štáty)

10. 50te + 60te roky 20. stor. - rozšírenie televízie ako masmediálneho prostriedku pre politiku

11. súčasné obdobie - politické diskusie na tzv. „elektronických námestiach“ (napr. volebné kampane

vo všeobecnosti)

- videopolitika ako súčasná agora v medializovanom verejnom priestore

(politické strany, lídri, vlády, medzinárodné vzťahy)

fázy politickej komunikácie (Blumler - Kavanagh):

1. povojnové obdobie a 50-te roky - politické strany, silné ideológie, silné ciele, mechanizmus

identifikácie voličov s politickými stranami

2. od 60-tych do 80-tych rokov - rozšírenie televízie, občan ako televízny divák, podstatné zmeny v

politickej informácii

3. od 90-tych rokov dodnes - nové média, množstvo informačných kanálov

- nastali zmeny v politickej komunikácii podľa 5 princípov:

1. profesionalizácia vzťahov s verejnou mienkou

2. vysoká súťaživosť (množstvo programov a mediálnych produktov, informácie závislé od

biznisu, módy, bulváru, športu, a pod.)

3. populizmus

4. odstredivá komunikácia

5. náhodná spotreba politickej komunikácie