Enviromentálna politika
trvalo udržateľný rozvoj – definícia prijatá v Rio de Janiero Agenda 21 – rozvoj, ktorý zabezpečí uspokojenie potrieb súčasnej generácie bez toho, aby to obmedzilo možnosť budúcich generácií uspokojovať ich potreby
ak sa zvýšia náklady na zamedzenie zneičistenia, tak sa znížia ekonomické škody znečistenia
ak sa znížia náklady na zamedzenie znečistenia, tak sa zvýšia ekonomické škody znečistenia
hlavné indikátory trvalo udržateľného rozvoja
sociálno-ekonomický rozvoj – miera rastu reálneho HDP na obyvateľa
udržateľná spotreba a výroba
sociálne začleňovanie – obyvateľstvo nachádzajúce sa v núdzi alebo v sociálnom vylúčení
demografické zmeny – miera zamestnanosti starších pracovníkov
verejné zdravie – zdravé roky ivota a stredná dĺžka života pri narodení (podľa pohlavia)
klimatické zmeny a energia
udržateľná doprava
prírodné zdroje – úlovky z rýb populácie nad bezpečné biologické limity
globálne partnerstvo – podiel oficiálnej populácie na bezpečné biologické limity
dobré spravovanie verejných vecí
riešenie ekonomické nájdeme v tzv.krivke enviromentálnej záťaže, keď v jej minime sa nachádza ekonomické minimum vo vzťahu k určitému znečisteniu ŽP
nástroje:
priame (normatívne, direktívne)
nepriame (ekonomické)
dobrovoľné
cieľom nástrojov je podporovať pozitívne zmeny, ich uplatnením znížiť negatívne vplyvy na ŽP a redukovať enviromentálne zmeny
priame:
administartívne opatrenia, ktorými centrálne orgány regulujú enviromentálne správanie jednotlivých subjektov
limity – zákon o limitoch CO2
štandardy, príkazy, zákazy, direktívy
predpisy, podľa ktorých sa hodnotia a posuduzujú požiadavky na získanie rôznych povolení a súhlasov – napr.zákon o malých zdrojoch znečistenia
nepriame:
poplatky – napr. za komunálny odpad
subvencie – napr. na separovaný odpad
systémy zálohovania
nástroje daňovej politiky nástroje colenj a úverovej politiky
sú uverejnené v databáze Európskej enviromentálnej agentúry a OECD, obsahuje kompletné informácie o ich členení
dôležitá súčasť enviromentálnej politiky SR
2 hlavné skupiny platieb – za znečisťovanie ŽP, za využívanie prírodných zdrojov
dobrovoľné nástroje:
EMAS – schéma Európskeho spoločenstva pre enviromentálne manaž=rstvo a aduti
Enviromentálne označenie produktov
Enviromentálne technológie – podpora ekoinovácií
Zelené verejné obstarávania – spôsob, ktorým orgán VS integruje enviromenálne požiadavky do procesu verejného obstarávania
Enviromentálna politika SR
Prvá koncepcia bola založená na trvalo udržateľnom rozvoji a dokumente Agenda 21 (1993)
Programový dokument Stratégia, zásady a priroty štátnej enviromentálnej politiky (1993-2013)
Slovensko sa podieľa na enviromenálnej politike EÚ plnením 7.enviromenáltneho akčného programu (2013-2020)
Aktuálna koncepcia nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 – 2016 pod názvom Orientácia, zásady, priority a hlavné úlohy starostlivosti o ŽP SR na roky 2014 – 2020
Je podkladom na Operačný program kvalita ŽP
Priority enviromentálnej politiky SR (2014-2020)
ochrana a racionálne využívanie vôd a integrovaný enviromentálny manažment povodí
adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a protipovodňové opatrenia
ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy, zavádzanie nízkouhlíkových a enviromentálne vhodných technológií
minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodňovnie odpadov, efektívne využívanie zdrojov a rozvoj zelenej ekonomiky
starostlivosť o biologickú diverzitu, prírodné dedičstvo a o krjainu
ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, odstraňovanie osobitných enviromentálnych rizík a enviromentálnych záťaží
podpora enviromentálnej výchovy, vzdelávania, vedy, výskumu a vývoja, monitoringu a informatiky a dobrovoľných nástrojov enviromentálnej politiky
ciele enviromentálnej politiky SR
dlhodobým cieľom je odstrániť silne narušené prostredie a zlepšovať enviromentálnu kvalitu vo všetkých regiónoch
štát, jeh orgány a obyvateľstvo musia dbať o starostlivosť a šertný spôosob života voči ŽP
slúži k tomu systém enviromentálneho práva, pozostáva z:
dohovorv, predpisov a nariadení EÚ a SR
vyše 70 zákonov
celkovo 162 cieľov spolu s programami, projektami a opatreniami rozdelenými do 4 blokov:
ochrana ovzdušia a vôd, jadrová bezpečnosť a odpadové hospodárstvo
ochrana prírody, krajiny, horninového prostredia, pôdy a lesa
enviromentálna politika v ekonomike
enviromentálne vzdelávanie, organizácia, riadenie a koordinácia starostlivosti o ŽP
orgány zabezpečujúce tvorbu a ochranu ŽP na Slovensku:
ministerstvo ŽP SR
krajské a obvodné úrady ŽP
Slovenská inšpekcia ŽP
Štátna ochrana prírody
Slovenská agentúra ŽP
SHMÚ
Výskumný ústav vodného hospodárstva
aktuálne enviromentálne problémy:
znečisťovanie ovzdušia
poškodzovanie zdravia ľudí
kyslé dažde
skleníkový efekt
zväčšovanie ozónovej diery
znižoavjie tvorby kyslíka
znečisťovanie vôd
úbytok a znehodnocovanie pôdy
nadmerné čerpanie nerastných zdrojov
nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania
základné ciele EÚ v oblasti ochrany ŽP
uchovávanie, ochrana a zlepšovanie kvality ŽP
ochrana zdravia ľudí
rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov
podpora opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových problémov ŽP
Regionálna politika
cieľavedomá, systematická a koncepčná činnosť štátu, štátnej správy, samosprávy, regiónov, ale aj mnohých ďalších zaintereseovaných subjektov verejného, súkromného i neziskového sektora
cieľom je zabezpečenie dlhodobého, vyváženého, trvalo udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja
odsrániť alebo aspoň zmierniť disparity jednotlivých regiónov
špecifické aktivity, ktoré vedú k znižovaniu rozdielov medzi regiónmi a zlepšujú ich ekonomické, ekologické a sociálne podmienky
významná súčasť mikroekonomických aj makroekonomických nástrojov pri realizácii HP štátu
uplatňovanie centrálnych regulatívnych opatrení, metód a nástrojov v koordinácii s regionálnou štátnou správou a samosprávou pri rozdeľovaní zdrojov medzi regiónmi
dôvody pre regionálnu politiku:
regionálne rozdielnosti prinášajúce sociálne a politické problémy
rozvojová politika regiónov musí byť vypracovaná v regionálnych rozmeroch – princíp subsidiarity
problémy zaostávajúcich, ekonomicky a sociálne nevyvážených regiónov v kontexte národného hospodárstva
problémy spojené s mestským plánovaním
prerozdeľovanie finančných prostriedkov je na regionálnej úrovni efektívnejšie
prechod ťažko prispôsobivých regiónov na nové sociálno-ekonomické podmienky-
nástroje regionálnej politiky:
programové – plány regionálneho rozvoja na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, regionálne a miestne podporné programy
fiskálne a ostatné finančné – dotačná politika, úverová politika, odpisová politika, daňová politika, štátny, regionálne a miestne rozpočty, štátne a regionálne účelové fondy, európske fondy, združovanie finančných prostriedkov
mimoekonomické:
inštitucionálne – podpora štátu na vznik služieb pre regionálny rozvoj, podpora vzniku nových technológií
legislatívne a normotvorné nástroje štátu, regiónov, municipalít (zákony, vyhlášky, nariadenia, stanoviská, povolenia, zákazy, príkazy)
nástroje regionálnej politiky:
regionálne finančné stimuly cez štrukturálne fondy
tvorba podnikateľského prostredia
podpora infraštuktúrnej vybavenosti
programová tvorba a podpora regionálnych stratégií
regulácia lokalizovania firiem aj s ohľadom na ekologické vplyvy
lokalizácia ekonomických aktivít štátu pri zlepšovaní tvrdej infraštruktúry
nástroje regionálnej politiky:
priame – výstavba infraštktúry, ekologické stavby, regionálne školstvo
nepriame – rôzne programy, napr.podpora malého a stredného podnikania
extenzívne stimuly
intenzívne stimuly
donucovacie – napr.odkanalizovanie
facilitačné – napr.Národný strategický referenčný rámec
regionálna politika EÚ:
cieľom je znižovať nrovnosti medzi regiónmi EÚ
napomáhať vyvážený rozvoj a podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých
v praxi to dosahuje najmä prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
často je označovaná ako politika štrukturálna, politika hospodárskej a sociálnej súdržnosti
v súčasnosti sa z rozpočtu EÚ vyčleňuje na regionálnu politiku viac ako tretina prostriedkov
prostredníctvom nej Únia prispieva k rozvoju zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii priemyselných oblastí, ktoré sa ocitli v ťažkej situácii, k ekonomickej diverzifikácii vidieckych oblastí, kde je poľnohospodárstvo na ústupe, či k revitalizácii zanedbaných mestských štvrtí
na regionálnu politiku EÚ je vyčlenená najväčšia časť rozpočtu na roky 2014-2020, a preto je hlavnou investičnou politikou EÚ
financovanie strategických dopravných a komunikačných infraštuktúr, podpora prechodu na ekologickejšie hospodárstvo, podpora malých a stredných podnikov pri zvyšovaní ich inovatívnosti a konkurencieschopnosti, vytváranie nových a stálych pracovných príležitostí, posilňovanie a modenrizácia vzdelávacíh systémov
urýchlovač verejného a súkromného financovania – núti členské štáty, aby spolufinancovali projekty z vnútroštátnych rozpočtov, vytvára dôveru investorov
štrukturálne fondy 2014-2020:
Európsky fond regionálneho rozvoja:
posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti odstraňovaním nerovností medzi regiónmi
investície s cieľom podporovať konkurencieschopnosti a vytvárať pracovné miesta vo všetkcýh regiónoch a mestách
riešenie hospodárskych, enviromentálnych a sociálnych výziev s osobitným dôrazom na travlo udržateľný rozvoj miest
riešenie problémov špecifických území – oblasti, ktoré majú z geografického hľadiska nevýhodné prírodné podmienky, odľahlé, hornaté alebo riedko osídlené regióny, najvzdialenejšie oblasti EÚ, ako napr. Kanárske ostrovy, Réunion, Guadaloupe
podpora a financovanie cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce
Európsky sociálny fond:
prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti
hlavný nástroj investície do ľudí
pomáha uchádzačom o prácu, zabezpečuje im prístup k náležitej odbornej príprave na zvýšenie ich šance zamestnať sa
ľuďom, ktorí sú už zamestnaní, pomáha pri preškolovaní, získavaní nových zručností a prispôsobania sa situácii na trhu práce
investuje aj do projektov, ktorých cieľom je bojovať proti diskriminácii
pomáha marginalizovaným spoločesntvám začleniť sa do spoločnosti
rieši efektívnosť verejných správ a verejných služieb, aby vykonávali zodpovedajúce vzdelávacie, pracovné, sociálne a iné politiky
Kohézny fond:
investuje do dopravných sietí a ŽP v členských štátoch, ktorých HDP na obyvateľa je nižšie ako 90% priemeru EÚ
podporuje ekologický hospodársky rast
prostredníctvom zlepšovania prepojiteľnosti a prístupnosti regiónov znižuje hospodárske a sociálne rozdiely medzi nimi
podporuje transeurópsku dopravnú sieť, ktorá je nevyhnutná z hľadiska správneho fungovania vnútorného trhu a jednoduchého pohybu ľudí a tovaru v rámci EÚ a za jej hranicami
invstuje do adaptácie na zmenu klímy, prevencie rizík, vodného a odpadového hospodárstva a meststkého prostredia
podporuje projekty týkajúce sa enerfetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov
Európsky poľnohospodársky fond:
prispieva k podpore trvalo udržateľného rozvoja vidieka, dopĺňa politiku súdržnosti a spoločnú politiku rybného hospodárstva
Európsky fond pre námorníctvo a rybné hospodárstvo
nový fond pre politiky v oblasti námorných otázok a rybného hospodárstva
kohézna politika EÚ na roky 2014-2020:
Lisabonská stratégia – zoskupenie viacerých politík EÚ – najmä výskum, vzdelávanie, zamestnanosť, podnikanie, priemysel, energetika, ŽP
Stratégia Európa 2020 – 3 strategické priority:
1.Inteligentný rast – tvorba hospodárstva založeného na znalostiach ľudí a inováciách
2.Udržateľný rast – podpora konkurencieschopného a ekologického hospodárstva efektívne vyuívajúceho prírodné zdroje
3.Inkluzívny rast – podpora hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktorá zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť
vymedzila 6 cieľov:
zvýšenie zamestnanosti zo 69 na 75%
podpora výskumu, vývoja, inovácií (3%HDP)
zmeny klímy a energie (emisie znížiť o 20%, energetickú účinnosť zvýšiť o 20%)
podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva zvýšiť o 20%
investovať do rekvalifikácií a ďalšieho vzdelávania
riešenie chudoby
spolupráca medzi regiónmi
7 hlavných iniciatív:
inovácie
mládež v pohybe
digitálny program pre Európu
efektívne využívanie prírodných zdrojov
priemyselná politika
nové zručnosti a nové pracovné miesta
boj proti chudobe a sociálnej inklúzii
základné princípy regionálnej politiky EÚ:
koncentrácie – sústre’dovať prostriedky štrukturálnych fondov do najproblémovejších regiónov (regióny NUTS II, ktorých HDP na 1 obyv.nepresahuje priemer EÚ)
partnerstva – aktívna účasť príslušných orgánov všetkých stupňov na príprave, uskutočňovaní a monitorovaní výsledkov projektov, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov
doplnkovosti – prostriedky z rozpočtu EÚ dopĺňajú finančné prostriedky národných štátov a jednotlivých regiónov
subsidiarity – zodpovednosť za efektívne využitie prostriedkov EÚ je čo najbližšie k realizátorom navrhovaného projektu
programovania – integrovaný viacročný prístup v plánovaní, regionálne rozvojové plány a príslušné OP
strategické smerovanie regionálnej politiky EÚ:
hľadanie rovnováhy medzi príspevkom regiónu k tvorbe objemu bohatstva a objemom rozdelenia – podiel z tohto bohatstva prideliť späť regiónu
zdôrazňovanie úlohy regionálnych centier rastu – cieľom je udržanie populácie a rozvoj hlavných mestských centier každého regiónu
programovanie vzájomného vzťahu centrálnej a regionálnej podpory pri štrukturálnom rozvoji
problémy konštituovania regionálnej politiky v SR:
nemala kontinuitu s ekonomickými reformami (liberalizácia trhu, privatizácia,...)
brzdila ju tvorba novej administratívy po roku 1990
nemohla sa rozvinúť pre neukončené reformy, adminstratívno-správneho usporiadania (rušenie krajov, okresov, obvodných úradov)
transformačné procesy formujúceho sa trhového mechanizmu menili ekonomické, ale najmä sociálne pomery medzi regiónmi
priniesli sprievodné problémy, napr. otázky zamestnanosti
dokument Zásady regionálnej politiky SR prijala vláda v roku 2000 a zákon o podpore regionálneho rozvoja v roku 2001 bol niekoľkokrát novelizvaný
v roku 2003 bol prijatý Národný rozvojový plán, rozpracovaný na roky 2004-2006 na tzv. sektorové OP
Národný strategický referenčný rámec pre programové obdobie 2007-2013
Dôsledky toho, že regionálne opatrenia v minulosti neboli vzájomne prepojené, pod vplyvom požiadaviek EÚ sa v predvstupovom procese prehĺbili a priniesli výrazné disparity regiónov, ktoré trvajú dodnes
Zo strany investorov dochádzalo k preferovaniu regiónov a miest, ktoré mali diverzifikovanú štruktúru ekonomických aktivít
Dochádza k tvorbe centier skendárneho a terciárneho sektora – Trnava, Nitra, Žilina
Klesá primeraný rozvoj vidieckeho osídlenia – mimo okolia BA
Je potrebné obmedziť rozptyl investícií a realizovať koncetráciudo zaostávajúcich sídiel
Nedostatočné sústredenie sa na inovácie a inovačný rozvoj v regiónoch