Ekonomický význam konkurencie

• základný prvok trhového mechanizmu, nevyhnutný predpoklad jeho efektívneho fungovania

• základná podmienka jeho exietčncie – spolu s jasne vymedzenými vlastníckymi právami

• súťaž, boj o čo najlepšie podminky a postavenie na trhu

• proces, v ktorom sa stertávajú rozličné trhové subjekty s ich diferencovanými záujmamia ciemi, každý subjekt sa usiluje dosiahnuť nejakú hmotnú výhodu

• konkurenčné prostredie podporujú neprerušovaný tok vedecko – technických poznatkov a vplyv zahraničnej konkurencie

• formy konkurencie:

• podľa subjektov

•  konkurencia medzi ponukou a dopytom (výrobcom a spotrebiteľom)

•  konkurencia na strane dopytu (medzi spotrebiteľmi)

•  konkurencia na strane ponuky (medzi výrobcami)

• podľa spôsobu konkurenčného boja

•  cenová konkurencia

•  necenová konkurencia

• z hľdiska podmienok na trhu

•  dokonalá

•  nedokonalá

• existujúce formy na strane ponuky

• monopol – ponuku konkrétneho tovaru konotroluje len jedne výrobca

• duopol – kontrolu nad ponukou určitého tovaru majú dvaja výrobcovia

• oligopol(koncetrovaný) – niekoľko výrobcov má kontrolu nad väčšou časťou ponuky istého tovaru

• oligopol (diferencovaný) – ponuku vytvára niekoľko monoplných výrobcov rôznych druhov tovarov

• existujúce formy na strane dopytu

• monopson – jediný kupujúci, vyskytuje sa v odvetviach ako trh práce, liečivá, pokročilé zbrane

• duopson – existuje len niekoľko kupujúcich, pokiaľ disponujú určitým vplyvom na cenu, môžu ovplyvňovať schopnsť monoplnej spoločnosti zvyšovať cenu

• oligopson (koncetrovaný) – niekoľko spotrebiteľov má kontrolu nad väčšou časťou dopytu po určitom tovare

• oligopson(diferencovaný) – dopyt tvorí niekoľko monopsónnych kupujúcich rozdielnych druhov tovaru

• monopol

• jediný ekonomický subjekt zabezpečuje ponuku určitého tovaru na trhu

• výsadné postavenie – obmedzuje výrobu, aby dosahoval vysoké ceny a zisky

• môže vyplývať z vlastníctva prírodných zdrojov – prirodzený monopol

• dočasne môže firma získať výsadné postavenie napríklad patentom alebo si ho vynúti štát pomocou zákonov – výroba elektriny

• nikdy nie je absolútny, výlučný či úplný

• veľa rozličných foriem – kaetely, syndikáty, trusty a koncerny

•  prirodzené monopoly – vyskytujú sa v olastiach, kde nie je možná konkurencia z dôvodu vysokých strát – doprava, rozvod plynu, elektriny, verejné služby, telekomunikcáe, plynárenský priemysel, autobusová a železničná doprava

• väčšina je regulovaná alebo riadená vládami

• v jednotlivých krjainách sa využívajú rôzne spôosoby regulácie – napr.regulácia priemerných výnosov, regionálna konkurencia

• podoby –štátny podnik – výlučne v štátnom vlastnívte, súkromný podnik – jeho činnosť, rozsah a ceny sú regulované štátom, verejnoprospešný podnik – realizuje služby vo verejnom záujme

• kartelové dohody – zdrzženie výrobcov rovnakho zamerania

• dohodu uzavtárajú konkurenti, ktorí vyrábajú alebo poskytujú rovnaké tovary a služby, rozdelia si trh medzi sebou, dohodnú sa na cene, obmedzujú prístup na trh potenciálnym konkurentom

• určením cien v dohoe zvýšia svoje zisky, ale vedie k určitému obmedzeniu samostatnosti v ich rozhodovaní

• dopady na spotrebiteľov – zvýšenie cien bez ohľadu na kvalitu, menší výber tovaru a služieb, spomalenie inovácií

• štát sa snaží zabezpečiť na trhu prirodezené podmienky hospodárskej súťaže – napr.účastník nelegaálneho kartelu má možnosť informovať Protimonoplný úrad SR o existencii kartelovej dohody

• syndikát – združenie monopolistických firiem, ktorého členovia si ponechávajú výrobnú samostatnosť, realizáciou produkcie zúčastnených firiem za monopolné ceny sa zaoberá odbytové streidkso, v ňom sa sústreďuje objednávky, sú rozdeľované podľa dohovorených kvót

• trust – zúčastnené firmy strácajú nielen obchodnú, ale aj výrobnú samostatnosť, členovia sa stávajú akcionármi svojej vešlekj firmy, riadený jednotným riaditeľľstvom, ktoré volia akcionári

• koncern – zložtešjia firma, môže zahŕňať súkromné firmy jednotivcov, ako aj celé akciové spoločnosti, silný komplex priemyslenýc a dopravnýc firiem, bánk, poisťovaích spoločností a pod.

• oligopol

•  niekoľko predávajúcich, nie je urená horná stanica prípustného počtu

•  dnes najrozšítenejšia trhová štruktúra – automobilový a oceliarsky priemysel

•  na mietnej, národnej a medzinárodnej úrovni

•  napríklad trh s benzínom, na ktorom operuje relevantný spotrebiteľ

•  malý počet dodávateľov, uvedomujú si svoju vzájomnú závislosť pri prijímaní strategických rozhodnutí

•  predávajú identické alebo nepatrne diferencované výrobky

•  každá firma vie, že jej trhové správanie výrazne ovplyvní osttaných dodávateľov a ich trhové správanie, v dôslekdu čoho berie do úvahy ich možné reakcie

1, symetrický – realtívne rovnaká ekonomikcá sila firiem na trhu

2, asymetrický – ekonomická sila firiem na trhu je rôzna, cenové vodcovstvo najsilnejšej firmy

3, koluzívny – tajná dohoda viacerých zúčastnených firiem o spolupráci, o monoplnej cene

4, oligopol s dominantnou firmou – jedna firma ovláda väčšinu trhu a je obklopená slabšími firmami

5, homogénny – združenie olipolistov, ktorí vyrábajú podobné produkty

6, heterogénny – združenie oligoplistov, ktorí produkujú odlišené prodkuty (buď úplne alebo len spôosobom balenia, firemnou značkou a pod.)

• monopolistická konkurencia

•  veľké množstvo malých predajcov, veľký počet navzájom nekoordinovaných spotrebiteov

•  akcia ktoréhokoľvek predávajúceho nemá významný účinok na ostatných predávajúcich

•  zdroje môžu byť relatívne ľahko použité mimo odvetvia, rovnako ľahko možno do odvetvia nasmerovať nové zdroje

•  podobá sa na model čistého monopolu – produkt jednej firmy je blízkym, aj keď nie dokonalým substitútom tovarov iných firiem, každá firma má určitú konotrlu nad cenou svojho tovaru

•  keď firma zvýšei cenu, spôsobí to určitý pokles dopytu po jej produkcii, ale vždy sa nájde skupina spotrebiteľov, ktorí budú ochotní si kúpiť tovar aj za vyššiu cenu

•  obchody s pánskou obuvou vo veľkom meste

• dôsledky nedokonalej konkurencie

1, pozitívne – zdroj inovácií a rastu životnej úrovne

2, negatívne:

• vyššia trhová cena v porovnaní s rovnovážnou cenou, zámerné obmedzovanie množstva produkcie

• spoločnosť neprodukuje na hranici produkčných možností, nevyužíva všetky výrobné zdroje

• firmy nie sú motivované k znižovaniu výrobných nákladov

• vysoké náklady na reklamu, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ

• obmedzujú uspokojvanie potrieb, určujú rozsah ponuky, ktorému sa dopyt musí prispôsobiť

• obmedzenie konkurencie – dominantné postavenie na trhu (aspoň 40% podiel na trhu)

•  ekonomický subjekt ma možnosť pre nezávsilé správanie a možnosť ovplyvňovať dianie na trhu

•  nie je zakázané, ekonomické subjekty sa prirodezene snažia dosihanuť ho

•  nesmú ho zneužiť tým, že obmedzia konkurenciu a sťažia prístup konkurenčným subjektom na trh

•  najčastejšie spôsoby jeho zneužitia – vyžadovanie neadekvátnych obchodných podmienok, obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického pokroku na úkor spotrebiteľov, odmietanie dodávok určitého tovaru, diskriminácia ostatných ekonomických subjektov

•  formy zneužitia – vylučovacie praktiky (vylúčenie konkurentov), vykorisťovacie praktiky (dopad na spotrebiteľa)

• predátorské správanie – dominantný podnik ide dobrovoľne do straty, len aby stanovil čo najnižšiu cenu

• koncentrácia, fúzia

•  spájanie sa ekonomických subjektov a následné získanie dominantnej pozície na trhu

•  nie všetky koncetrácie podnikov obmedzujú konkurenciu, za negatívne sa považujú len tie, ktoré znižujú účinnú súťaž na trhu

•  spojením spoločností sa môžu znížiť náklady na výrobu, zlepšujú sa inovácie,...

•  typy koncentrácie:

• vnútorná - rýchlejší rast podnikov ako ich konkurentov

• vonkajšia – spojenie dvoch alebo viacerých jednotlivých podnikateľov, získanie kontroly jedného alebo viacerých podnikateľov nad pondikom alebo časťou podnikuiného podnikateľa, vytvorenie spoločného podniku viacerými podnikateľmi

• vytlačenie – určité podniky sú vytlačené z trhu novozlúčeným podnikom, ktorý sa stal dominantným (napr. Cenovým dumpingom)

• štátne intervencie

•  sú nevyhnutné v oblastiach, kde pôsobenie trhového mechanizmu je neefektívne alebo nepôosbí vôbec

•  majú podobu zákona na štátnej úrovni a vyhlášky na samosprávnej úrovni

•  príklady – štátne výkupy poľnohospodárskych produktov, nariadenie maximálnych alebo minimálnych cien tovarov, zásahy centrálnych bánk do množstva peňazí v obehu, rôzne formy dotácií, úmyselné obmedzenie trhu cez spotrebné dane,...

• obmedzovanie súťaže orgánmi štátnej správy a samosprávy – situácia, keď zjavne zvýhodňujú určitý podnikateľský subjekt, deofrumujú podmienky alebo iným spôosbom obmedzujú hospodársku súťaž – udeľovaním licencií na určité činnosti, cez dotácie a subvencie, zoštátňovaním vybraných ekonomických aktivít

• vertikálne dohody – okrem kartelových doh§d majú protikonkurenčný efekt aj dohody medzi subjektmi na iných stupňoch distribučného reťazca, napr. dodávateľ – odberateľ

• nekalá súťaž

•  konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a môže iným účastíkom alebo spotrebiteľom spôsobiť etickú alebo materiálnu ujmu, formy:

• klamlivá reklama

• klamlivé označenie tovaru a služieb

• vyvolávanie nezebzepčsntva zámeny

• parazitovanie na povesti podniku, výrobkoch alebo službách iného súťažiaceho

• podplácanie

• porovnávacia reklama

• porušovanie obchodného tajomstva

• ohrozenie zdravia spotrebiteľov a ŽP

• politika hospodárskej súťaže

• súčasť HP každého štátu

• jej cieľom je zabezpečiť princípy súťaže

• nefunguje sama od seba, štát do nej musí zashaovať a vytvárať určité pravidlá

• ak by tak nerobil, hospodárska súťaž by viedla k monopolizácii

• na udržanie konkurencie a efektívneho konkurenčného prostredia sa musia vytvárať ekonomické, právne, sociálne a etické podmienky

• o ich tvorbu a ochranu na jednotlivých trhoch sa stará štát

• jej súčasťou je konkurečná politika a protimonopolná politika

• štát sa snaží zabezpečiť na trhu prirodezné podmienky hospodárskej súťaže, z ktorej majú prospech spotrebielia a ekonomika ako celok, lepšie a efektívnejšie sa využívajú zdroje spoločnosti

• na území SR túto činnosť vykonáva Protimonoplný úrad SR

• zabraňuje, aby sa v konkurenčnom prostredí časť hospodárskych subjektov v snahe predadiť svoje ekonomické záujmy, neuchyšovala k nekorektným spôosobom správania na trhu – napr.účastník nelegálneho kartelu má možnosť informovať Protimonolný úrad SR o existencii kartelovej dohody

• nástroje politiky hospodárskej súťaže

•  priame

• legislatíva

• výkon súdnej mprávomoci zodpovedajúcich orgánov – protimonopolný úrad, súdy

•  nepriame

• dane

• regulácia cien štátom

• štátne vlastníctvo

• mali by reagovať na formy obmedzovania konkurecnie

• základom je platná legislatíva a existuúci inštitucionálny rámec

• protikartelové zákonodárstvo

• dozor nad zneužitím dominantého postavenia na trhu

• kontrola fúzií (cez ohlasovaciu povinnosť a následnú konotrlu fúzie vo vzťahu ku konkurencii)

• deregulácia

• opatrenia proti nekalej súťaži (cez právne prostriedky vrátane sankcií)

• protimonopolná politika – sústva nástrojov a opatrení, ktorými štát:

•  zabezpečuje voľný vstup nových subjektov na trhu

•  odstraňuje bariéty vstupu na trh

•  vytvára podmienky pre voľný odchod z trhu

•  sleduje a odstraňuje nedovolené obmedzovacie súťaže

•  chráni spotrebiteľov voči správaniu výrobcov, dovozcov a iných dodávateľov, ktor ich znevýhodňujú

• zo strany štátu by malo dochádzať ku sledovaniu monoplov, aby nezneužili svoje postavenie

• môže ich regulovať:

•  zvýšeným zdanením monopolu

•  cenovou a ekonomickou reguláciou

•  znárodnením monopolu

• regulácia prirodzených monopolov

•  spôsob regulácie by mal byť taký, aby motivoval nielen regulovaný podnik, ale aj samého regulátora, aby sa správali spoločensky prospešne

•  najjednoduchšia je regulácia priemerných výnosov, keďže regulátorom stačí poznať existujúci dopyt spotrebiteľov

•  táto metóda sa používa vo VB na reguláciu British Gas, British Airport Authority a dodávok elektrickej enregie

•  používa sa v odvetviach, v ktorých náklady podniku závisia iba od celkového vyprodukovanéh výnosu

•  regionálna konkurencia – spôsob regulácie niekoľkých regionálnych monopolov na základe odmeňovania jedného podniku podľa jeho výsledkov vzhľadom na výsledky ostatných podnikov