Štruktúrna politika

• politika zameraná na cieľavedomé ovplyvňovanie štruktúry ekonomiky, ktorá je prejavom deľby práce a pôsobenia trhových síl

• cieľavedomé ovplyvňovanie štruktúry ekonomiky sleduje vytváranie podmienok pre dosahovanie efektívneho ekonomického rastu

• hlavným cieľom je vytváranie podmienok na optimálnu alokáciu zdrojov a adaptáciu ekonomických subjektov na moderné trendy vo vývoji štruktúry svetového hospodárstva

• Východiská formovania štruktúrnej politiky

• poznanie aktuálnych problémov, ktoré existujú v stave a vývoji národnej ekonomiky

• jej vnútorné a vonkajšie podmienky

• poznanie cieľov hodspoárskej politiky krajiny (najmä dlhodobých)

• širšia definícia – základná politika, ktorou štát ovplyvňuje ekonomiku krajiny súhrn makroekonomických politík

• užšia – politika prientovaná na problematiku spoejnú so zaostávajúcimi odvetviami, výrobnými odbormi alebo regiónmi

• najužšia – štruktúrna politika je chápaná ako priemyselná, je orientovaná len na časť hospodárstva, predovšetkým priemysel a jednotlivé jeho segmenty

• typy štruktúrnej politiky:

•  akceleračná – usiluje sa priamymi zásahmi štátu o urýchlenieprocesu adaptácie pod vplyvom štruktúrnych zmien

•  decelračná – ornetuje sa na rišenie dôsledkov štruktúrnych zmien

•  neutrálna – usiluje sa o zlepšenie pôsobenia trhového mechanizmu

• nástroje štruktúrnej politiky:

•  nástroje fiškálnej politiky (presne cielené daňové opatrenia, dotácie a subvencie)

•  nástroje aktívnej politiky zamestnanosti

•  administratívne nástroje – uplatňpvané len zriedka, výnimočne

Priemyselná politika

• priemysel – najdôležietšjie odvetvie národného hospodártva, rozhodujúou mierou ovplyvňuje rozvoj jednotlivých regiónov

• zahŕňa činnosti spojen s ťažbou a dobývaním, výrobou, dodávkou elektriny, plynu, pary a studeného vzduhcu a dodávku vody, čistením a dovodom odpadových vôd, odstraňovaním odpadov

• významný tvorca HDP v SR – najmä elektrotechnický a automobilový

• intervencionisticky orientovaná alebo liberálna politika

• spoločným znakom je snaha o osiahnutie určitých komparatívnych výhod a ich využitie na podporu rastu a rozvoja nielen priemyslu, ale aj konkurencieschopnosti ekonomiky

• svojou povahou je horizontálna

• dôležitá súčasť hospodárskej politiky SR

• vývoj priemyselnej politiky SR po roku 1989:

•  prechod na trhové hospodárstvo

•  zmena vlastníctva

•  zmeny riadiacich štruktúr podnikov

•  zníženie počtu zamestnancov

•  zníženie stupňa koncentrácie

• nedostatkom priemyselnej politiky SR je je orientácia na kvantitu, čím vyšší ekonomický rast, nie na kvalitu zmien v hospodárstve

• finančná a hospodárska kríza poukázala na významný fenomén slovenského priemyslu, a to proexportné orientovanie výroby, čím sa priemysel stáva citlivejší na vonkajšie vplyvy

• monoštruktúrne zameranie – dominantné postavenie v realizácii zahraničného obchodu má automobilový a elektrotechnický priemysel

• dlhodobá stagnácia priemyselnej politiky na Slovensku spôsobila rast technologickej a inovačnej medezry v porovnaní s vyspelými krajinami

• súčasťou stratégií vývoja hospodárstva by sa preto mala stať snaha o aspoň čiastočnú diverzifikáciu aktivít a podporu inovačnej aktivity