Hospodárska politika II.

• účasť na prednáškach dobrovoľná

• skúška v polivici apríla

• písomná skúška – 6 otvorených otázok (6x10 bodov + prezentácia 40 bodov)

• účasť na seminároch povinná

• 29.3. prednáška ani seminár nebude

• 19.4. – skúška

• téma prezentácie na seminári: Štrukturálna politika – 23.februára

Globalizácia a transformačné procesy

• 1983 – prof. Theodor Levitt – proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, kultúra, komunikácia, životné prostredie,...)

• jej extrémna miera stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú kultúru

• proces zjednocovania, ktorý sa týka nás všetkých

• prejavuje sa hlavne v liberalizácii medzinárodného obchodu, integrácii medzinárodných finančných trhov, zvýšení toku priamych zahraničných investícií, ale aj v zvýšenej migrácii obyvateľstva

• pozitívne efekty globalizácie:

1, rozmach svetového obchodu – motor ekonomického rastu

2, internacionalizácia podnikania – stimuluje ekonomický rast

3, podporuje konkurenčnú schopnosť krajiny

4, väčší význam majú informácie a informačné technológie, priniesli kvalitatívny posun od internacionalizácii ekonomiky ku globalizácii

5, zníženie chudoby

• riziká globalizácie:

1, vývoj spoločnosti sprevádzaný nepredvídanými zmenami a šokmi v podmienkach tesnej peviazanosti ekonomík – riziko nákazy

2, môže ovplyvniť distribúciu bohatstva medzi krajinami a vyvolať rast globálenj nerovnováhy

3, zvyšovanie konkurencie prináša likvidáciu neefektívnych výrob

4, môže výrazne zvýšiť sociálne rodziely

5, globalizuje sa terorizmus, kriminalita

6, znehodnocovanie životného prostredia

7, informačné technológie síce urýchľujú pohyb a množstvo informáciá, ale nezľahčujú ich interpretáciu

• 1.vlna – charakteristická technickým pokrokom v doprave a vyjednanými bariérami na obmedzenie zahraničného obchodu

• 2.vlna – poznačená predovšetkým integráciou medzi jednotlivými vyspelými a relatívne bohatými štátmi – zoskupenia RVHP, EHS

• 3.vlna – od začiatku 80.rokov, trvá dodnes, charakteristická pokrokmi v doprave, komunikáciách a v spracovaní a prenose dát

• internacionalizácia – predchodca globalizácie, zmedzinárodňovanie ekonomiky, proces prerastania národných reprodukčných procesov na články širšieho medzinárodného reprodukčného procesu vplyvom medzinárodnej deľby práce

• geografické šírenie ekonomických aktivít cez národné hranice

• rozdiel – globalizácia je pokročilejšia a zahŕňa funkčnú integráciu medzinárodne rozptýlených aktivít

• posun z internacionalizácie ku globalizácii umožnili moderné informačné technológie

• vďaka nim múzu podniky operovať po celom svete, zabezpečovať lacnejšie suroviny, vyrábať tam, kde je to najlacnejšie

• trasnacionalizácia – umožňuje rozvoj transnacionálnych korporácií, v ktorých je v súčasnoti koncentrovaná medzinárodná produkcia

• integrácia – vytváranie integračných zoskupení

• funkčná integrácia – prepájanie produkčných a ďalších súvisiacich aktivít podnikateľských subjektov

• inštitucionálna integrácia – záväzné postupy národných štátov dojednané spravidla v rámci niektorej nadnárodnej organizácie

• globalizáciu môžeme chápať ako vývojový proces, ktorý je nadradený pojmom internacionalizácia, transnacionalizácia alebo integrácia

• podiel medzinárodnej svetovej ekonomickej aktivity v pomere k domácej aktivite rastie cez:

• medzinárodné toky tovarov a služieb

• medzinárodný pohyb kapitálu

• medzinárodné toky informácií

• medzinárodný pohyb pracovných síl

• podnikanie sa zmedzinárodňuje

• globálna svetová ekonomika:

1, ekonomika vybudovaná na silných regionálnych zoskupeniach

2, ekonomika ovládaná a usmerňovaná megakonkurenciou najsilnejších transnacionálnych korporácií

3, ekonomika, v ktorej konkurenieschopnosť je určovaná schopnosťou transformovať informácie na poznatky a intelgenicu

4, ekonomika, v ktorej kľúčovú úlohu hrajú inovácie založené na všestrannom využívaní ľudskej tvorivosti

5, virtuálna ekonomika, vytváranie korporácií, virtuálnych tímov a agentúr

6, ekonomika bez sprostredkovateľov, nahrádzajú ich moderné komunikačné siete

7, ekonomika, v ktorej ťažiskové vstupy sú založené na vedomostiach a hodnotu práce nahrádza hodnota vedomostí

• 3 regióny svetovej ekonomike:

1, Severoamerický makroregión

2, EÚ

3, Juhovýchodná Ázia

• v EÚ bol prijatý Pakt stability a rastu, obsahuje Maastrichtské kritériá, ktoré majú globalizačný charakter – zaväzuje členské krajiny dodržiavať rozpočtovú zodpovednosť - Amsterdam – 1997

• medzinárodná ekonomická integrácia – proces zlučovania do jedného celku v oblasti hospodárskej, politickej a vojenskej oblasti s cieľom odstraňovania bariér ekonomického rozvoja, vznik rôznych mezdinárodných regionálnych hospodárskych zoskupení, ktorých cieľom je dosahovať vyššiu efektívnosť

•  na mikroekonomickej úrovni – integračné vzťahy medzi jednotlivými mikroekonomickými subjektmi (podnikmi), dotýkajú sa týchto oblastí:

1, predvýrobnej oblasti – spoločný výskum, vývoj nových produktov, technologických postupov

2, výrobnej oblasti – špecializácia výroby, poskytovanie licencií či patentov, spolupráca pri výrobe

3, oblasti odbytu – spoločný prieskum trhu, dohody o odbyte

•  na makroekonomickej úrovni – na základe uzavretých medzištátnych dohôd, ktoré upravujú ekonomické vzťahy medzi zúčastnenými krajinami

• základné formy makroekonomickej integrácie:

1, pásmo voľného obchodu

2, colná únia

3, spoločný trh

4, hospodárska a menová únia

5, politická únia

• pásmo voľného obchodu – zrušenie vývozných a dovozných ciel, kvantitatívne obmedzenie vývozu a dovozu tovaru a služieb

• colná únia – opatrenia obchodno-politického charakteru

1, medzi členmi – odstránenie dovozných a vývozných ciel

2, voči nečlenom – zavedenie spoločnej obchodnej politiky členov colenj únie voči nečlenským štátom

• spoločný trh – okrem odstránenia ciel aj zavedenie voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu

• hospodárska únia – spoločná hospodárska politika v rôznyhc oblastiach – poľnohospodárstvo, dane, ochrana ŽP, sociálna sféra a pod.

• menová únia – zavedenie spoločnej meny a monetárnej politiky, ktorú realizuje spoločná centrálna banka

• úplná ekonomická integrácia – predpokladá menovú úniu a tiež spoločnú fiškálnu politiku, sociálnu a stabilizačnú politiku, je zavŕšená politickou úniou

• transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu

• proces prechodu od systému administratívneho, centrálne regulovaného hospodárstva k typu zmiešanej ekonomiky

• zásadné inštitucionálne, kvantitatívne a kvalitatívne ekonomicko-politické zmeny v krajinách bývalého východného bloku na prelome 80. a 90. rokov

• šoková terapia (transformácia) v podmienkach ČSFR – liberalizácia zahraničného obchodu, konvertibilita meny, liberalizácia cien, devalvácia meny, obnovenie a udržanie makroekonomickej rovnováhy, sociálne reformy, zmena vlastníckych vzťahov

•  zrušenie monopolu zahraničného obchodu – do roku 1990 realizovali zásadne spoločnosti zahraničného obchodu, ktoré mali monopol na vývoz a dovoz

•  domáce podnikateľské subjekty svojich obchodných partnerov nepoznali, boli takto izolovaní od informácií o ich požiadavkách a podmienkach, v ktorých fungovali a dohodovali sa ceny

•  to negatívne vplývalo na technické a ekonomické podmienky domácich výrobcov, podniky zahraničného obchodu im neposkytovali potrebné informácie

•  poznatky techniky zaostávali, to spôsobovalo zaostávanie v produktivite práce následkom zaostávania v modernizácii produkcie i technickej základne

• konvetibilita meny

• voľná zamenitenosť meny

• zaručuje, aby každý subjekt, ktorý získa oprávnenie obchodovať v zahrančí, la možnosť voľne nakúpiť cudzie valuty

• do roku 1989 bola značne obmedzená

• túto možnosť získali aj občania

• liberalizácia cien

• znamenala postaviť ceny na ekonomickú bázu, zaviesť ceny, ktoré by sa opierali o reálny ekonomický základ

• štátom určované ceby do roku 1991 nevychádzali zo skutonch nákladov, skutočné náklady väčšiny produkcie fakticky neboli známe

• za deformované ceny sa nakupovali základné suroviny zo ZZSR (železná ruda, plyn, ropa. Bavlna drevo)

• deformované ceny mala aj elektrická energia, ktorá vstupuje do nákladov produkcie všetkých tovarov a služieb

• deformované ceny mali verejené statky (doprava, spojové tarfy, polygrafické produkty)

• devalvácia meny

• jednorázové znehodnotenie domácej meny vo vzťahu k zahraničným menám

• oficiálne zníženie menového kurzu voči ostatným menám

• v praxi sa využívajú dve formy – ekonomická zásahmi cez finančný trh, administratívna – k určitému termínu ho vyhlási centrálna banka alebo MF SR, prípadne spoločne

• rok 1993 bol v ČSFR poznačený preddevalvačným očakávaním (ekonomické subjekty očakávali devalváciu), v tomto roku sa realizovala devalvácia meny v troch krokoch

• udržanie makroekonomickej rovnováhy

• pre účinnosť transformačného procesu bolo nevyhnutné dosiahnutie makroekonmickej rovnováhy, uplatnneie makroekonomickej stabilizačnej politiky

• v politike transformácie sa využívli najmä nástroje reštriktívnej monetárnej a fiškálnej politiky, s hlavná cieľom znížiť a udržať nízku mieru inflácie

• nevyhnutné boli aj zodpovedajúce sociálne reformy, zmeny dôchodkovej a mzdovej politiky, ktoré trvajú dodnes

• zmena vlastníctva

• zahŕňala viacero procesov ako privatizácia, odštátnenie, demonopolizácia a reštitúcie

• dve formy privatizácie: malá – vzťahovala sa na predaj štátneho majetku v podobe malých prevádzakrní miestneho priemyslu a služieb, maloobchodu, reštaurácií, komunálnych služieb a bytového fondu

, veľká – zahŕňala prevod štátneho majetku, na ktorý mai práva hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne orgány, na iné právnické a fyzické osoby

• metódy privatizácie:

• štandarné

• neštandardné – kupónová metóda, občania mohli prostredníctvom kupónových knižiek získať akcie štátnych podnikov, ktoré sa transformovalu na akciové spoločnosti (1992)

• kombinované

•  odštátnenie – upustenie od prísneho dirigovania štátnych podnikov zo strany štátnych orgánova ukončenie ich závislosti na dotáciách zo štátneho rozpočtu , uskutočnilo sa premenou štátnych podnikov na akciové spoločnosti a presunom ich majetkudo Fondu národného majetku

•  demonopolizácia – proces odstraňovania monpolne výsadného postavenia určitého ekonomikcého subjektu

•  reštitúcia- uskutočnila sa bu’d navrátním zabaveného majetku alebo formou peňažnej náhrady

• dopady transformačných procesov:

• dokončenie prestavby cenového systému, zavedenie novej daňovej sústavy, uskutočennie ich všeobecnej deetaizície a komercionalizácie štátnej podniky, och dôsledné oddelenie od štátneho rozpočtu

• na prvý krok transformačných opatrení nadväzovalo stupňovité otváranie česko-slovenskej ekonomiky svetovým trhom cez postupnú privatizáciu štátnych podnikov

• uvedneím iniciačných reforiem do života v roku 1991 prekonala transformácie hospodárskeho systému kritický hraničný bod