Vzťahu k orgánom verejnej správy

- pôsobnosť verejného ochrancu práv je konštituovaná na ochranu subjektívnych práv (základných

práv a slobôd, nie na ochranu zákonnosti ako takej)

voľba VOP:

- VOP volí NR SR na 5 rokov z kandidátov, ktorých navrhne min 15 poslancov NR SR

za VOP možno zvoliť:

1. občan SR 6. je bezúhonný

2. trvalý pobyt na území SR 7. vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlast-

3. voliteľný do NR SR nosti dávajú záruku, že funkciu bude riadne vykonávať

4. má spôsobilosť na právne úkony 8. nie je členom politickej strany alebo hnutia

5. v deň voľby dosiahol vek 35 rokov 9. súhlasí s voľbou

- funkčné obdobie začína plynúť zložením sľubu (max 2-krát po sebe)

zánik funkcie:

1. vzdanie sa písomne predsedovi NR SR

2. Strata voliteľnosti

3. odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo odsúdením za trestný čin, pri ktorom súd neodložil

podmienečne výkon trestu odňatia slobody

4. výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou VOP

5. smrťou

6. odvolanie z funkcie (NR SR môže odvolať VOP, ak mu jeho zdravotný stav, dlhodobo neumožňuje

min. počas 3mesiacov výkon funkcie)

výkon funkcie VOP je nezlučiteľný s výkonom funkcie:

1. prezidenta SR 6. príslušníka SIS

2. poslanca NR SR 7. príslušníka PZ SR a iných príslušníkov ozbrojených orgánov

3. člena vlády SR 8. predsedu/podpredsedu NKÚ

4. prokurátora 9. vedúceho/predsedu ústredného orgánu štátnej správy SR

5. sudcu ústavného súdu SR 10. funkcia v orgánoch VS (ŠŠ, miestna ŠS, samospráva)

VOP kontroluje:

1. orgány štátnej správy (štátnu správu, miestnu štátnu správu)

2. orgány územnej samosprávy (obce, mestá, VÚC)

3. PO a FO, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy alebo do

práv a povinnosti FO a PO v oblasti verejnej správy vstupujú (napr. sociálna poisťovňa, zdravotná

poisťovňa)

VOP nemá pôsobnosť voči:

1. prezidentovi 6. rozhodovacím právomociam policajného zboru SR

2. vláde 7. spravodajským službám

3. NR SR 8. v oblasti mobilizačnej a operačnej povahy

4. ústavnému súdu 9. NKÚ

5. prokuratúre a súdom s výnimkou disciplinárneho previnenia sudcov či prokurátora

VOP koná na základe podnetu: 1. FO, 2. PO, 2. z vlastnej iniciatívy

- na VOP sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že orgány VS pri výkone svojej činnosti porušujú

základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického právneho

štátu

z podnetu musí byť zrejmé:

1. kto ho podal

2. akej veci sa týka

3. proti ktorému orgánu VS smeruje

4. čoho sa podávateľ podnetu domáha

- ak sa podnet netýka osoby, ktorá podnet podáva, je potrebné predložiť i písomný súhlas dotknutej

osoby na podanie podnetu alebo písomné splnomocnenie vo veci

- ak podávateľ podnetu neuvedie svoje meno alebo názov (FO alebo PO) jedná sa o anonymný

podnet, ktorý VOP nemusí vybaviť

- podávateľ podnetu môže požiadať verejného ochrancu práv o utajenie svojej totožnosti

VOP podnet preskúma:

- ak zistí, že podnet je podľa predpisov v konaní vo veciach správnym opravným prostriedkom

(odvolanie alebo rozklad), upovedomí podávateľa podnetu a poučí ho o správnom postupe

- ak zistí, že sa podnet týka preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu VS, alebo ak dospeje

k záveru, že toto rozhodnutie orgánu VS je v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným

právnym predpisom, môže postúpiť vec na vybavenie príslušnému prokurátorovi

VOP podnet odloží, ak:

1. vec, ktorej podnet nepatrí do jeho pôsobnosti

2. vec, ktorej sa podnet týka, prejednáva súd a nejde o prieťahy v konaní

3. vec, ktorej sa podnet týka, preskúmava prokurátor

4. vo veci, ktorej sa podnet týka, koná alebo rozhoduje príslušný orgán VS, ktorý nepatrí do vecnej

pôsobnosti VOP alebo

5. vo veci, ktorej sa podnet týka, už rozhodol príslušný orgán VS

6. podávateľ vezme podnet späť

7. podávateľ podnetu nedoplní náležitosti podnetu v stanovenej lehote

VOP môže podnet odložiť, ak:

1. podnet sa netýka osoby, ktorá ho podala, pokiaľ nepredložila písomný súhlas dotknutej osoby

2. od udalosti, ktorej sa podnet týka, uplynul čas dlhší ako 3 roky (premlčacia doba)

3. anonymný podnet

4. opakovaný podnet (podnet sa týka veci, v ktorej sa už v minulosti podnet vybavil)

právomoci VOP:

1. môže vstupovať do objektov orgánov VS

2. môže vyžadovať spoluprácu od orgánu VS (vyžadovať spisy, doklady, vysvetlenie)

3. klásť otázky zamestnancom orgánu VS (osobne, telefonicky, písomne)

4. hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktorých osobná sloboda je obmedzená

(väzba, ochranné liečenie, ústavná výchova)

5. môže byť prítomný na ústnom pojednávaní (vzťahuje sa len na správne konanie)

- VOP nemá možnosť aktívne sa zúčastňovať súdnych pojednávaní

- VOP nemá možnosť nijako zasahovať do súdnych rozhodnutí

- okrem disciplinárneho previnenia sudcu sú súdy z pôsobnosti VOP vyňaté

orgány VS sú povinné na žiadosť VOP:

1. poskytnúť informácie/vysvetlenia

2. umožniť mu nahliadnuť do spisu/zapožičať spis

3. predložiť písomné stanovisko k zisteniam

4. vysporiadať sa s dôkazmi a opatreniami, ktoré VOP navrhuje

5. vykonávať opatrenia, ktoré navrhne VOP

6. umožniť VOP účasť na ústnom prejednávaní veci a klásť otázky účastníkom

- ak výsledky vybavenia podnetu nepreukazujú porušenia práv a slobôd, VOP o tom upovedomí

podávateľa podnetu a orgán VS, proti ktorému podnet smeroval

- ak výsledky vybavenia podnetu preukazujú porušenie ĽP, VOP oznámi výsledky vybavenia podnetu

spolu s návrhom opatrení orgánu VS, proti ktorému podnet smeroval

- tento orgán VS má 20 dní od doručenia výzvy, aby prijal svoje stanovisko k výsledkom, ku

ktorým VOP dospel (t.j. prijať opatrenia na nápravu daného stavu)

- ak VOP nesúhlasí so stanoviskom orgánu VS, alebo ak VOP prijaté opatrenia považuje za

nedostačujúce, vyrozumie o tom nariadený orgán VS, proti ktorému podnet smeroval (ak takýto

orgán neexistuje, upovedomí sa o tom vláda SR)

- ak VOP považuje vykonané opatrenia za nedostatočné, oznámi túto skutočnosť NR SR alebo ňou

poverený orgán

- VOP môže predložiť ústavnému súdu SR návrh na začatie konania vo veci súladu právnych

predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR (ak ďalšie uplatňovanie podobných praktík môže ohroziť

základné práva a slobody vyplývajúce z našich predpisov, alebo medzinárodných zmlúv)

- VOP písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých opatreniach podávateľa

podnetu a osobu, ktorej základné práva a slobody boli ne/činnosťou orgánu VS porušené

- VOP predkladá správu o svojej činnosti NR SR (túto správu zverejňuje aj prostredníctvom

informačných prostriedkov a internetu)

- VOP nevydáva rozhodnutia, neprikazuje, neukladá tresty či pokuty, ale svojou autoritou,

argumentáciou a presvedčovacou schopnosťou pôsobí na úrady, aby konali v súlade so

zákonom na základe práv

história VOP:

- funkcia VOP má svoju históriu a je rozšírená a akceptovaná takmer vo všetkých európskych

krajinách ako inštitút „ombudsmana“

- kolíska - Švédsko (v ústave od roku 1809)

- podobný systém fungoval už dávno pred tým v islamskom svete (Osmanská ríša), či v Číne

- v 20.stor. sa inštitút ombudsmana kreoval hlavne v severských krajinách:

Fínsko - 1919 Dánsko - 1953 Veľká Británia - 1967 Poľsko - 1987

Nórsko - 1952 Nový Zéland - 1962 Francúzsko - 1973 Čechy - 1999

- inštitút je známy i v Európe, Rusku, Amerike, Austrálii, Afrike, Ázii

vzhľadom na vývoj spoločnosti, jej potreby a požiadavky, svoje opodstatnené miesto zastáva:

1. detský ombudsman 5. ombudsman pre kontrolu dodržiavania rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami

2. bankový ombudsman 6. ombudsman pre dodržiavanie rovnosti medzi rasami, etnikami a religióznymi

3. spotrebiteľský ombudsman spoločenstvami

4. ombudsman pre hospodársku súťaž 7. európsky ombudsman (uvažuje sa o zriadení ombudsmana odborov)