- •Kontrola vs V podmienkach sr
- •1. Poznávacia funkcia kontroly:
- •2. Porovnávacia funkcia kontroly:
- •3. Nápravná funkcia kontroly:
- •Kontrola vykonávaná orgánmi vs
- •1. Zdravotné poistenie 3. Dôchodkové zabezpečenie 5. Daňová kontrola
- •2. Nemocenské poistenie 4. Kontrola dotácií 6. Colná kontrola
- •Parlamentná kontrola
- •1. Nr sr schvaľuje štátny rozpočet 3. Nr sr schvaľuje záverečný účet
- •2. Nr sr preveruje plnenie štátneho rozpočtu 4. Nr sr má všeobecné kontrolné právomoci
- •Kontrola vykonávaná najvyšším kontrolným úradom sr
- •Kontrola vykonávaná verejným ochrancom práv
- •Vzťahu k orgánom verejnej správy
- •2. Strata voliteľnosti
- •Kontrola realizovaná na základe sťažností, podnetov, petícií
- •Kontrola vykonávaná prokuratúrou a súdmi sr 15.03.2016
- •1. Preskúmavanie zákonnosti
- •2. Vykonávanie previerok
- •Zodpovednosť vo verejnej správe
- •1. Konanie proti vnútroorganizačným pravidlám orgánov vs
- •2. Konanie proti poriadku a transparentnosti vo vs
- •1. Závažnosť priestupku 5. Zavinenie
- •2. Spôsob spáchania priestupku 6. Pohnútky páchateľa
- •1. Disciplinárna zodpovednosť 3. Zodpovednosť za nesprávny úradný postup
- •2. Trestnoprávna zodpovednosť 4. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
- •31/2006 Z. Z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o štátnej službe:
- •§ 75 Zákona č. 400/2009 z. Z.:
- •Vo verejnom záujme
- •1. Volený funkcionár
- •Výkone právomoci
- •2. Rozhodnutie vydané V správnom konaní
- •5. Skutok nie je premlčaný
- •Formy činnosti vs
- •1. Štrukturálne formy vs:
- •2. Procedurálne formy vs:
- •3. Finálne formy vs:
- •1. Normatívne správne akty
- •2. Individuálne správne akty
- •Metódy činnosti vs
- •1. Vnútroorganizačné metódy:
- •2. Metódy hlavných činností:
- •1. Administratívno-právne metódy:
- •2. Spoločensko-organizátorské metódy:
1. Volený funkcionár
2. iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy*
3. iný zodpovedný pracovník orgánu verejnej správy*
*ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu, resp. pri výkone svojej funkcie využíva právomoc,
ktorá mu bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie zverených úloh
- napr. v ustanovení trestného zákona sa postavenie verejného činiteľa pre účely trestnej
zodpovednosti priznáva starostovi a poslancom obecného zastupiteľstva
- v zmysle ustanovenia trestného zákona je verejný činiteľ aj chránenou osobou
verejným činiteľom poskytuje ochranu trestné právo:
1. ustanovuje skutkovú podstatu trestného činu útoku na verejného činiteľa
2. chráni občanov pred zneužívaním postavenia verejného činiteľa zavedením trestného činu za
zneužitie postavenia alebo neoprávnené vydávanie sa za verejného činiteľa
verejní činitelia sa pri výkone svojej funkcie môžu dopustiť nasledovných trestných činov:
1. zneužívanie právomoci verejného činiteľa 4. machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
2. marenie úlohy verejným činiteľom 5. sprenevera
3. porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku 6. a i*
*starosta sa môže dopustiť trestného činu porušovania povinnosti pri správe majetku (napr. obci spôsobí škodu tak, že všeobecne záväzným právnym predpisom poruší ustanovenú povinnosť) a môže sa potrestať odňatím slobody na 2 roky
* verejní činitelia sa dopúšťajú aj iných trestných činov, napr. trestných činov korupcie
zhrnutie:
1. trestnoprávna zodpovednosť verejných činiteľov má svoje potrebné miesto v systéme
zodpovednosti verejných činiteľov
2. napriek tomu trestnoprávna zodpovednosť v súčasnosti nenahradí absenciu disciplinárnej
zodpovednosti u zamestnancov a funkcionárov VS (keďže každý druh zodpovednosti má svoj
špecifický význam)
3. v rámci skutkovej podstaty zneužívania právomoci verejného činiteľa možno konštatovať, že
v právnej úprave je nedostatočná, takže skutková podstata postihuje len protiprávne konania pri
Výkone právomoci
4. je nedostatočné, že ostatné protiprávne konania verejných činiteľov, spáchané pri výkone ich
funkcie, sú kvalifikované ako trestné činy so všeobecným subjektom a s nižšími trestami, alebo
ako trestné činy nie sú kvalifikované vôbec (uvedená skutočnosť jednoducho nezohľadňuje, že
tieto činy boli spáchané verejnými činiteľmi zneužívajúc na to svoje postavenie)
5. tieto spáchané činy je potrebné diferencovať ako závažnejšie, pretože verejný činiteľ koná
v rámci výkonu svojej právomoci + je tu prítomný prvok moci a rozhodovania
6. sankcie ukladané súdmi odsúdeným páchateľom sú nedostatočné (vo väčšine prípadov neboli
uložené tresty spojené s výkonom trestu odňatia slobody, ale najmä výchovné tresty typu
podmienečný trest odňatia slobody, peňažný trest a pod.; len vo výnimočných prípadoch boli
uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 3-4 rokov)
7. je nevyhnutné odstrániť formalistický prístup vybavovania uvedenej agendy a zaviesť ukladanie
vyšších trestov, resp. trestov odňatia slobody tam, kde to zákon i okolnosti dovoľujú (tým by sa
podporila a zdôraznila i samotná prevencia v danej oblasti)
8. v rámci skutkovej podstaty „marenia dôležitej úlohy verejným činiteľom“ z trestného zákona možno
konštatovať, že konanie orgánov je tiež nedostatočné
9. odsúdenie jedného verejného činiteľa v ročnom priemere nezodpovedá reálnemu výskytu skutkov
10. tieto menej závažné porušenia povinností verejných činiteľov sú však sankcionované iba v rámci
disciplinárnej zodpovednosti
11. je preto žiaduce zmeniť prístup orgánov činných v trestnom konaní a vyvolať zmenu ich
defenzívneho prístupu k uplatňovaniu tejto skutkovej podstaty
zodpovednosť samosprávnych orgánov za škodu:
zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci (t.j. i škoda spôsobená orgánmi obce pri výkone samosprávy) →
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- obecná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi obce
škoda môže byť spôsobená:
A. nezákonným rozhodnutím orgánov:
- pri výkone orgánov VS, t.j. je to aktivita orgánu verejnej moci
podmienky vzniku škody: 1. vydanie nezákonného rozhodnutia (t.j. existencia právoplatného
individuálneho správneho aktu)
