
- •Základy diplomacie
- •Športová diplomacia
- •Štruktúra diplomacie a jej charakteristické prostriedky
- •Diplomatické písomností
- •Bez udania dlžby
- •Štýl vyjednávania
- •Vývoj diplomacie – história
- •2 Typy :
- •3 Postupy :
- •1.Krížiacka výprava - 1096
- •2.Križiacka výprava - 1146
- •3.Križiacka výprava – 1187
- •4.Križiacka výprava – 1202 – 1204 ( zlomová )
- •5.Krížiacka výprava
- •Vestfalský mier
- •Vojna o Španielske dedičstvo ( 1770 – 1794 )
- •2 Polovica 17.St. Nová vlna expanzie 50. – 60. Roky
- •Veľkovezír
- •Vojna o rakúske dedičstvo
- •Inštitucionálny vývoj ministerstiev
- •Vestfálske obdobie
- •Viedenský kongres – Svätá aliancia
- •20. Storočie
- •2.Polovica 19.Storočia nemecko
- •19.Storočie usa
- •20.Storočie eu
- •20.Storočie gb
- •20.Storočie nemecko
- •20.Storočie usa
- •Zahraničné orgány štátu pre medzinárodné styky
3 Postupy :
Vojenská diplomacia,
Obchod,
Misijná činnosť – šírenie kresťanstva – nástroj vplyvu Byz.ríše pomocou misií.
Krížový diplomatický moment stredoveku – 11stor.1054 – Veľká cirkevná schizma – sféry vplyvu východu a západu sa stretnú.
Byzantská diplomacia vychádza z antickej diplomacie. Vplyv manželiek a mileniek. Nárast vplyvu pápežskej diplomacie – Krížová výprava.
Legát – doprevádza krížovú výpravu.
1.Krížiacka výprava - 1096
1096 – prvá rytierska výprava. Predchádzala jej ľudová výprava vedená kňazom Peter Pustovník.
1.problém – priechod cez jednotlivé územia; napätia medzi križiakmi a medzi predstaviteľmi a obyvateľmi kade krížiaci prechádzali; ozbrojené strety medzi domorodými obyvateľmi.
Židovské gettá sú príjmom panovníkov,
Svetská moc proti tomu vystupuje negatívne, poškodzuje to jej ekonomické záujmy.
Byzantská ríša – ďalšie diplomatické jednania; potrebuje pomoc; potrebuje aby vybojovala vojny s Moslimami a územie by vrátili Byzancii.
2.problém – otázka zásobovania,
Osmanskí turci ľudovú výpravu zmasakrovali,
Do rytierskej výpravy sú zapojení poprední európsky feudáli,
Sú uzavreté zmluvy medzi feudálmi a Byzantskou ríšou,
Byzantská ríša nemá vojsko, aby krížiakov prinútili územia vrátiť,
Východ potrebuje podporu západu, západ ju poskytuje ale využíva obtiažne postavenie Byz.ríše, je si vedomí svojej sily a premieta to do svojich diplomatických aktivít.
2.Križiacka výprava - 1146
Kráľ francúzsky a nemecký,
Vedie znásobenie diplom.atribút.
3.Križiacka výprava – 1187
Vedená 3 panovníkmi najmocnejšími vtedajšej západnej Európy,
Jindrich H. – anglický panovník,
Filip II. – francúzsky panovník,
Fridrich Barbarossa – cisár sv.ríše Rímskej,
Ani táto výprava nesplnila svoj cieľ,
Barbarossa zomrel pri ťažení,
Konflikt medzi GB a FR, GB nemá dostatok síl.
4.Križiacka výprava – 1202 – 1204 ( zlomová )
Pápež, ktorý si bol vedomý ťažkostí, ktoré predchádzajúce výpravy sprevádzali, rozhodol sa, že ťažisko bude Taliansko,
Logistiky sa ujala Benátska republika – námorné obchodný hegemón v oblasti stredozemného mora,
Podmienky boli jasné – krížiaci dorazia do Benátok, zaplatia a odvezú ich do sv.ríše Rímskej,
Avšak do Benátok neprišlo toľko krížiakov,
Jednanie medzi vojskom a Benátkami,
Krížiaci pristúpili a dobili mesto Zadat,
Prevrat v Konštantínopole, cisár je zvrhnutý,
Križiaci pod vplyvom Benátčanov nechali prehovoriť, a výsledkom je dobytie Konštantínopolu krížiakmi – 1204,
Následné zrútenie Byzantskej ríše, na niekoľko desaťročí je nahradené latinským cisárom.
1228 – 1229 – od 4 výpravy boli všetky neúspešné.
5.Krížiacka výprava
Fridrich II. – cisár sv.ríše Rímskej – Jeruzalem sa podarilo posunúť kresťanom,
Benátsku štvrť v Konštantínopole – žijú tam benátsky kupci,
Hlavou bol úradník BAILUS bol aj benátskym konzulom,
BAILUS – svetská diplomacia.
Prvé špecifické kategórie diplomatov ( 4 )
Legát – diplomat, ktorý spadá do cirkevnej diplomacie; zástupca pápeža, predáva mu správy,
Ambasádor – diplomat v rovine svetskej diplomacie; najvyššia plná moc; mohol ho vyslať cisár, český, anglický kráľ,
Prokurátor – diplomat, ktorý mal vlastné právomoci k jednaniu; mohol ho vyslať ktorýkoľvek svetský panovník,
Nulcius, Herold – diplomati, ktorí nemali vlastné právomoci k jednaniu; len predávali správy,
Benátky :
Rodí sa tu systém Benátskej signorie,
Najprepracovanejší systém tej doby, ktorý pracuje predom s prípravou diplomatov na ich misiách ( tzv. „školenie“ ),
Zaoberá sa režimom vzťahov medzi diplomatickou misiou a ústredím, akým spôsobom má diplomat cestovať, čo je a nie je dovolené,
Signorie :
zbor najmocnejších predstaviteľov Benátok;
v čele Benátok bol vládca s titulom DÓŽA,
zavádzal stále diplomatické zastúpenie, hlavná bola ochrana a presadzovanie ich ekonomicko – obchodných aktivít,
diplomatické misie trvali 2 – 4 mesiace, postupne 2 – 3 roky,
diplomat pred vyslaním prešiel školením,
po prijazde posiela správy o svojom pôsobení, sleduje vývoj
ďalší nový prvok – využitie šifrovania ( piktografia ) – metóda prijatá celou Európou,
15 dní po príchode z misie mal diplomat povinnosť predstúpiť pred signóriu a predať správy o misií.
Výzvedná aktivita – Benátčania využívali služby domácich agentov,
NICOLLO MACHIAVELLI
Dielo „Vladár“,
Panovník v prospech štátu má využiť akéjkoľvek príležitosti pre zabezpečenie zisku krajiny,
Hanzovné mestá
v oblasti Baltského mora, dnešné Nemecko,
Hanza – spolok niekoľko desiatok miest,
Subjekt funguje aj v rámci ekonomických vzťahov,
Karol IV. 1346 – 1378 – panovník a cisár sv.ríše Rímskej
Zlatá bula 1356
Základný rímsky zákon, ktorý platil až do r.1806,
Mení systém voľby rímskej panovníka,
Trón môže byť dedičný v rímskej línií ( české kráľovstvo ).
Jíří z Podebrat 1458 – 1471
Spojený s prostredím bališnickej šľachty,
Katolíci vs. protestanti,
Osmanova ríša, pád Konštantínopolu, zánik Byzantskej ríše,
Vytvorenie spoločnej európskej armády,
Diplomatické misie – cieľom je oslabiť vplyv pápeža,
Invázia Turkov do EÚ,
Jiří navrhol ideu rovnovážnych vzťahov medzi štátmi,