1. Kooperatívna – snažia sa dohodnúť vyjednávacie strany, mávajú dlhé trvanie, využívaná kooperatívna stratégia – založená na využití sily.

2. Štýl vyjednávania

• pozičného charakteru ( u bilaterálnych zmlúv, jednajúce subjekty naznačujú ciele, ktoré chcú dosiahnuť vyjednávaním.

• Principálneho charakteru ( založený na ľudskom faktore , jedná iba jeden tím, reflektované záujmy subjektov, možné alternatívy, kritéria ).

Vývoj diplomacie – história

STAROVEK 3500 p. n. l. – 476 n. l.

• Diplomacia je rukou panovníka,

• Panovníci sú reprezentanti štátu.

2 Typy :

• Ad hoc diplomacia – výslovná diplomatická misia.

• Informačný štýl diplomacie – štát vyšle diplomatickú misiu k inému štátu a ona informuje panovníka o ich cieľoch, zámeroch, problémoch.

Neexistuje stále diplomatické zastúpenie!!!

STREDOVEK 476 n. l. – 1492 n. l. ( európsky )

• Moc má 2 vrcholy – svätskú ( panovník ) a duchovnú

• Pápežská diplomacia ovplyvňuje medzinárodné vzťahy.

Svätská diplomacia

• Má šľachticko – dynastický charakter,

• Je v rukách urodzených panovníkov,

• Prekračuje obdobie stredoveku,

• Trvá až do 1789, prebehne FR revolúcia a naruší šľachticko – dynastickú diplomaciu.

Zlomom diplomacie je 1. sv. vojna a končí sa obdobím starej diplomacie a nastáva éra novej diplomacie ( diplomacia v normalizačnom svete ).

Najvýznamnejším nástrojom svätskej diplomacie – sňatková politika.

Úrodný polmesiac – 3 roviny vzťahov medzi štátmi

1. Vzťah medzi 2 nezávislými panovníkmi – správajú sa nezávisle

2. Vzťah medzi panovníkom závislým a nezávislým

3. Vzťah medzi 2 nezávislými panovníkmi

Platí nedotknuteľnosť diplomatov. Napadnutie diplomata je príčinou vojenských sporov. U zmlúv o určitom jazyku = akadština.

Platí zásada nerovnovážnych vzťahov.

Antické Grécko ( aglomerát )

Grécka diplomacia :

• Platí zásada ústneho a verejného jednania,

• Neexistujú rovnovážne stavy medzi aktérmi,

• V Grécku sú položené základy stáleho diplomatického zastúpenia – PROXENIE.

• Je predobraz stáleho diplom. Zastúpenia.

Thukidides – dejiny peloponézskej vojny – zameriava sa na chovanie, analyzuje, presný popis diplomacie. Vytvára sa regionálna organizácia vojensko – ekonomického charakteru.

Rímska diplomacia

• Kráľovské obdobie,

• Rozhodujúci panovník má neobmedzenú moc,

• Senát je rozhodujúcim orgánom,

• Cisárska kancelária je vedená tajomníkom - vypracováva rozohodnutia.

3 typy označenia rímskych diplomatov – fetiál, legatus, orator = všetci kládli dôraz na to aby bol diplomat schopný a dobrý rečník.

Vychádza zo zásad rímskeho práva. 450 p. n. l. Rímania mali striktne stanovené pravidlá. Vždy sa snažili aby vojna bola spravodlivá a v súlade s rímskym právom. G.J.Caesar napísal zápisky O vojne Galskej.

Titus Plavius – Válka židovská

Zenón – filozof

Seneka –

Cicero –

Marcus Aurélius –

Rimania odbúravali zástupcov cudzích štátov.

Diplomacia – 1.svätská, 2.pápežská ( duchovná ) – končí to po Vestfálskom mieri 1648

Svätská diplomacia:

• v rukách panovníkov, šľachty,

• šľachticko – dynastický charakter,

• zväzková politika ( presiahla aj Vestfálsky mier )

• do 1789 ( fr.revolúcia ) v diplomacií začína mať väčšiu úlohu nacionálny ( národný ) záujem,

• vzťahy sú nerovnovážne – medzník je Vestfalský mier.

Diplomatické misie :

• využívame duchovných ( kňazov, mníchov ) v diplomacií – hlavný prúd,

• prevaha kňazov až do 17 storočia,

• začali ich nahrádzať vojaci ( dôstojníci ),

• u oboch ( vojaci, kňazi ) – spojenie so šľachtou,

• diplomatická služba nebola honorovaná – museli si platiť aj reprezentatívne náklady,

• v Taliansku aj mešťania.

V stredoveku bol diplomatický jazyk – latinčina. S nástupom renesancie to bola taliančina. V 16 st. španielčina.

Éra kardinála Richelieu – francúzština. Stáva sa zásadným diplomatickým jazykom a vytláča predchádzajúce ( do 1 sv.vojny ).

Po 1 sv.vojne – parita medzi angličtinou a francúzštinou.

Svätý Augustín a svätý Tomáš Akvinský sú kľúčový pre rozvoj myslenia diplomacie. Viedli úvahy o vojne či spravodlivá alebo nespravodlivá ( úloha panovníka ).

RES PUBLICA CRISTHIANA – snaha o spojenie Európy na základe tohto systému. Spoločné náboženstvo – kresťanstvo. Latinská kultúra.

MACHIAVELLI – „Vladár “ – ovplyvnil systém MV. Mal realistický prístup. Je dovolené všetko, čo prinesie prospech panovníkovi.

RICHELIEN :

• 1. Minister FR 1624 – 1642.

• Stále diplomatické zastúpenie.

• Francúzsko ( katolizmus ), Švédsko ( protestantizmus ) – spojenecká zmluva proti katolickým Habsburgom.

• Politika a diplomacia v štátnom záujme – nadradenosť cirkvi,

• Snaha získať podporu verejnosti pre štátnu politiku – informovanosť pomocou letákov ( o zahraničnej politike FR ).

Zrod medzinárodného práva v ére zámorských objavov

Kľúčový predstaviteľ bol Hugo Grotius – zakladateľ medzinárodného práva na prelome 16. – 17. st. Dielo „ O práve vojenskom a mierovom “.

• Severné Nizozemsko sa stáva ďalšou mocnosťou.

• Grotius vychádza z prirodzeného práva,

• Právo je nezávislé na existencii Boha,

• Boh existuje, ale právo na tom nezávisí,

• Tézy o rovnovážnych vzťahoch v medzinárodnom systéme.

STREDOVEK

• Pápežská diplomacia – precedens stáleho diplomatického zastúpenia,

• R. 476 – zánik Západorímskej ríše; obrovský problém pre Európu; temné obdobie, platí len 1 zákon „zákon silnejšieho“,

• R. 392 – kodifikácia Theodosia – štátna cirkev,

• Zrútila sa moc rímskeho impéria,

• Pápež musí hľadať inú svätskú moc,

• Pápež vyslal do Konštantinopolu svojích diplomatických zástupcov:

1. Rezidentov na cisársky dvor – sledovali chovanie cisára a cisárskych úradníkov,

2. Situáciu na cisárskom dvore,

3. Výlučné postavenie na cisárskom dvoje,

4. Mali vyčlenenú zvláštnu budovu,

5. Majú právo priameho jednania s cisárom.

Upadá moc Byzantskej ríše

• 9.st. – Franská ríša – stáva sa bezpečnejším garantom,

• Dualita politickej moci, svätská/duchovná ( dopĺňajú sa ),

• Legitimita postavenia panovníckych rodov v Európe,

• Cirkev za služby štátu získava pozemkové bohatstvo,

• Narastajú rozpory – cirkev odmieta zásahy panovníka do svätských záležitostí; hľadajú nástroje a dokumenty ako podporiť, že moc duchovná je nadradená moci svätskej,

Politické diplomatické dokumenty:

• KONŠTANTÍNOVO FALZUM – dokladá, že cisár Konštantín Veľký predáva vládu nad západnou časťou ríše pápežovi.

Roku 800 Rím navštívil Karol Veľký – franský panovník, počas účasti na omši je oklamaná cisárom a pápež mu na hlavu položil cisársku korunu – pápež má vyššie postavenie ako panovník.

Východobyzantská ríša – presadzujú, že titul cisár môže užívať len panovník Byzantskej ríše.

Roku 810 – byzantská ríša schválila používanie titulu pre Karola Veľkého.

Konflikt medzi duchovnou a svätskou – boj o investitúru r.1122.

Warmský konkordát uzatvára boj – kompromis, skôr výhodná pre cirkev.

Byzantská ríša - systém tzv. cézaropapizmus – cisár je hlavou svätskej aj duchovnej moci.

LOGOTHETOS – minister zahraničných vecí.