Štruktúra diplomacie a jej charakteristické prostriedky

Rozlišujeme :

1. Nátlaková diplomacia – u ekonomických a vojenských tlakov k dosiahnutiu výsledku. * r. 1991 – 2.marocká kríza, kde dochádza k dosiahnutiu územia a Španielska.

2. Tajná diplomacia – odohráva sa s vylúčením verejnosti, nie je informovaná. * obdobie 19.stor. – Viedenský kongres – po 1.sv.vojne

3. Tichá diplomacia – prebiehajú tajné prípravy ale potom je už dostupná pre verejnosť.

4. Telefónna diplomacia – počiatok 60 rokov 20stor. s karibskou krízou ( USA + Sovietsky zväz ); Washington – Moskva = aktéri prostredníctvom telefónu.

5. Kyvadlová diplomacia – diplomacia tretieho štátu, ktorý sa pohybuje medi znepriatelenými stranami a snaží sa ich doviesť k jednému výsledku – mediátor. Problémom bolo, že sa štáty museli dohodnúť na tom 3 štáte.

Druhy diplomatických iniciatív a nástrojov

1. Arbitráž – proces, vonkajší aktér učiní rozhodnutie. Protivníci sa musia na ňom dohodnúť. Môže byť záväzná a nezáväzná.

2. Smírčí riadenie – tretia strana sa snaží doniesť aktérov k dohode prostredníctvom komunikácie, poskytuje technické prostriedky. Nie je záväzná voči aktérom.

3. Vyšetrovacia misia – vedená treťou stranou, má objektívne vyšetriť to jadro sporu aktérov, zistiť skutočnosť. Musia sa na ňom dohodnúť aktéri alebo OSN.

4. Dobré služby – aktérom je tretia strana na ktorom sa obidvaja aktéri zhodnú. Poskytuje služby o čo je zo strany aktérov požiadané. Nestáva sa účastníkom vyjednávania. Hlavný zmysle : má zjednotiť komunikáciu a zabezpečiť neutrálne prostredie.

5. Inšpekcia – týka sa zbrojenia a ozbrojenia. Má právo vykonať kontrolu a má posiliť dôveru.

6. Súdne rozhodnutia ( riadenia ) – dosadené súdom alebo právnym telesom. Aktéri z konfliktu sa musia dohodnúť či bude záväzné alebo nezáväzné nariadenie.

7. Mediácia – proces, kde tretia strana asistuje pri vyjednávaní. Môže mať rôzne formy : technické zabezpečenie alebo predkladá návrhy.

8. Proces vyjednávania – proces diskusie, komunikácia medzi aktérmi ( aj viacerými ) o dosiahnutie dohody.

9. Varovanie – prevencia vypuknutia konfliktu – štát, skupina štátov, medzinárodné organizácie. Sú zdôraznené prípadné následky, pokiaľ by došlo k vyhroteniu.

Vojna – proces, kde dôjde k stretnutiu ozbrojených aktérov trvalejšieho charakteru.

Kríza – prehlbujú sa rozpory a nezhody medzi aktérmi a dochádza k mobilizácií ozbrojených síl. ( * 1962 – karibská kríza )

Nestabilný ( negatívny ) mier – rozpory medzi stranami s tým, že vypuknutie konfliktu je sporadické a stav je ovplyvnený rovnováhou síl alebo odstrašením ( USA – Irán )

Stabilný ( studený ) mier – charakteristickým stupňom komunikácie, nenaviazanie vojenskej spolupráce, spor o hodnoty, ideológií, nerieši sa to silou ( USA – Čína )

Trvalý a pozitívny mier – charakteristický vzájomnou kooperáciou a zdieľaním spoločných hodnôt, ideológie.

Konfliktný cyklus :

1. Manifestácia ( 1 fáza )

• Vysloví sa nesúhlas a rozpor s druhou stranou

2. Eskalácia – vyhrotenie ( 2 fáza )

• Každá zo strán chce dosiahnuť svoj cieľ využitím všetkých prostriedkov a pomocou zo zahraničia

3. Deskalácia – obmedzenie a oslabenie konfliktu ( 3 fáza )

1. Niektorá zo strán získa v konflikte prevahu

2. Obe strany sa dohodnú na riešení.

4. Ukončenie konfliktu ( 4 fáza )

• Dosadenie koncenzu, víťazstvo

• Na západe dohody,

• Alebo konflikt zastará a prestane byť aktuálny

5. Spätná väzba ( 5 fáza )

• Vychádza z procesu vývoja a ukončenia,

• Ovplyvňuje budúci vývoj.