Doznevanie renesaNčNeaj a humanistickej literatury 1620-1650. Poezia- doznevanie renesaNčNeaj a humanistickej literatury. Proza

Poezija. Poezijy stála v tomto obdobi iba na začiatkoch svojoho vývynu. Pláti to rovnako naboženskej a svetskej. V tomto obdobi písal svoje prvé piesne lirik steršej SK literatury Ján Silván (spomôžiš mi z smutku mého 1530, Z hlubokorsky volám k tobe1536). Ne je vyučene že v tedy začali tvoreť aj daľši basnivci duchovnej lkiriky ako Juraj Banovsky. Katolicka naboženska poezija nezrodila významné básnické individuality. Vznykali anonamné, veršované skladby, ktoré máli skôr všeobecnejši medzináredný charakter (Sväty patronové) „Pán Boh náš 10 svojých prikazyný vadal nám ku spravovaní“ – parafraza krestianského diesatora má jasnu trojčlrnnu kompoziciu v ktoraj 13 strof rozdeľujene na úvod – 1 strofa, jadro – 2-10 strofa a záver – 11-13.

8 Strofa

Niekrad, nelup, ponechaj i lichvi,

Také v trhu nedelaj krivdy,

Bud k chudim milosrdný,

A nebyvaj ukretný –

Tak bedeš Bohu prejemný!

Ojedinela veršovana skládba Martina z Trnavy „Dielko šľachticom Uhorského kráľovstva“ Viedeň 1523. Avtor v nej karha uhorsku šľachtu že „Vyhýba vojene z turkami“. Nabadajú k svornosti a vyzyva do boja proti tureckemu nebespečenstvu. Baseň sa sklada z 3 spevov. V prvom speve sa vykresluje atmosfera tureckej hrozby a pustošenie turkov na dobytom uzemie. V druhom spseve sa predstavujú šľachre dávné žiareve vzory obetavosti a chrabrosty najme z uhorských dejin. Trety spev vyzyva šľachtu aby nasledovala priklad predkov a spojila sa proti turkov.

Proza. V tomto obdoby tvorcamy prozi boli cudzi avtori. Nabožensku a svetsku prozu uspokojovala cudzia kodeksová literatura a zahreničné, humanistické a renesančné pleče. Vecnu prozu reprezentujú úredné a sukromné líszy a mestske knihy písane po latinsky a nemecky a slovakizovanou češčinou, ako vzor žilinska kniha ktora sa písala v rokach 1378-1584. Z odbornej prozy poznáme len lekarske recepty a slovníky (Gabor Pesty – „Zoznám slov šiestých jazykov: latinského, tolianského, francuzského, madarského, českého a nemeckého“) da českej časti slovnika sa odstali aj slovakizmi (polovica z toho)

Drama. V dreme doživali stredovke dramaticke žanre, hravalosa po latinsky, nemecky a v domacom jazyku. Texty sa nezachovali, ale vieme o ných z mestských knih (Udaj o nemeckej svetskej hre o 10 vekoch ktore hrali na Bratislavskom namestie 1536, bola to hra prevdepodobné Penfila Gegenbacha, a zobrazonala 10 vekov ľudského života od narodenia až po smrť) hravalo sa aj v evangelických školach v Bardojove a Kremneci. V školach boli hri rynských komediohrafov, od prešovskea a kremenskej kníh.

Rozkver renesaNčNeaj a humanistickej literatury 1540-1620.

Poezia. NAJBOHATšIE SA PESTOVALA osobna a intimna, duchovná lirika ktora vlasné v tomto obdobý idejovo-umelecký vrcholy. Jej tvorcáma boli Ján Silván (1493-1573). Je to avtor z Pevnika, „Písne nové na sedm žalmu kajucých a iné žalmy“ – 1571 a 1578 vzdaval sa. Iný avtor Eliáš Láni – avtor desiatých známých piesny a jednej modlidby a Benedikt Nedožersky avtor „žalmových perefráz“ 1606.

Silvanov „Spevnik“. Sú to perefrázy siedných biblických Davidových kajucých žialmov a dialšich dvoch žalmov na ine temetiku, 23 pvôvodných avtorových piesný, 10 bretských pieseň. V subiektevnej piesňovej lirike vyslovuje svoje ľudske túžby NA želanie dostať počesnu, vernu ženu v piesni slišiť vždy za to prositi. A názory na životnu realitu NA mišlienka o pomanutelnosty (променущість) všetkých pozemských vecí v piesny „Marnosť na všem znám a vidim“. V intymných basnických spovediach obnažuje najtajnejšie utiki svojho vnutra NA basňa „Z hlubokosti volám k tobe“, „Jak jesť čistá vec z ladosti“, „čakam toho vo dne, v noci“, „Sponožiš mi z horé (z smutku) mého“. Sú tu aj meditácie o šťastí NA realna a hmotma predstava o nestálom šťastí v piesny „Kto chce stále šťastie matí“. O rozkoši NA odmetanie telesných rizkoši v lpiesne „Gdož miluje nesmírné, telesné žalostí“. O práci, o majetku, o nevinností a spravodlivostí. Salvánová osobná, intímna lyrika sa neobmedzuje iba na uske osobné problemy, ale všíma si aj širšie spoločenské a socialné javý, interpretuje ich z hľadiská všeobecnejšie chapanej etiky. V tonto duchu medituje aj o bohatých a chudobných.

Silván reprezentuje typ renesančného básnika ktorý sa usiluje prekonať stredoveké, idejovo-umelecké principy literárnej tvorby. Nesvedči o tom len jého netradičná predstána o naboženskej poeziji ktoru zbávujé dogmatickosti a pretvára na osobnu, intimnu lyriku, ale aj bohaté, svetské motívy renesančného charakteru. Disharmonia medzi životnou praxou a naboženskou doktrinou vivoláva v basnikovej tvorbe podobné dramatické napätie stelesnené v pocitoch rozčarovania a trpkosty, ale u Silváma viplivá ešče z konfliktu medzi renesančnimý a stredovekimý idealmy.

Silnou basnickou individualitov bol Eliáš Láni. Napisál 10 piesny a 1 modlidbu. Najpoetickejšie vyznéva Lániho osobna intimna lyrika. Subiektivné a lyrické vypovedie osobného utrpenia v ktorých sa už signaliyuje manieristický prechod od renesančnej lyriki k barokovej. Láni vyjadruje svoje hlboké, individualné zážitky, depresívné pociti uzkosty premeniace chorobe prenasledovanosti a osamotení pri čom sa hrúži do najkrajnejšieho pesimiznu – zúfalstva, sebaobviňuvania, pokory, fatalizmu a mysticizmu.NA basne „Ač jest mé srdce smutné“, „Tak liš ja predsa v uzkosti“.

Benedikt Nedožerský – sa zaujimal prekladom perefraz zo Davidových žalmov. Basne sú ponerné volné čo umožňovalo istu osobnu i dobovu aktualizaciu žalmova ich premenu n intimnu lyriku. NA „Spomošte bidnému, spomošte z nešľachetných ho rukov vymošte“.

Juraj Purkircher, Juraj Koppaj, Martin Rachovsky a iny pisáli poeziu po latinský. Tak isto latinsku a nemecku poezije pisál Ján Bokatius. Jého tematika bola najmä o bojoch proti turkov. Jan Filický pisál latinsku poeziju najmä gratulacií k narodeninam a meninam. O tom vydal samostatnu zbierku „Xenia natalita“ (derčeky na narodeniny). Podobné basne pisál latinčinou Peter Fradelius – uverejňoval ich v rozmanitých cudzích zbornikoch, ale aj vo vlaných tlačiach „Dobrý sudca“, „Oslavná baseň na kohuta, rozbierana z rozných spisovatelov“.

Osem anonymných lubosných piesný sú zapisáné v kodexe Jána Fankalého. Piesne majú charakter kurtuaznej galantnek lyriki, poukazujú na románské, najmä talianské a domacé literarné tredicie.V Slonenských renesančných ľubosných, lyrických piesnach preživajú mnohe prvky stredovekej kurtuaznej trubadurskej lubosnej koncepcie. Medzi taketo prvky pátri chapanie podstati lásky sko bolesti, strasti a uterpenia. Zaujmavé je napokon sledovanie tradiných prvkov ktoré poukazujú na vztahy slovenských renesančných, lyrických piesny k antickemu, krestianskemu a ľudovemu svetu.

Proza- evangelicka naboženská proza sa orientovala na latinské a slovenské artikuly a vyzmamie véry. Riešili sa v nych prevažne naboženské otazky. Prvý predstaviteľ Ján Dernschwam. Bol uradnikom v službach banských podnikateľov – Fugerovcov v Banskej Bystrice. Roku 1553 šiel do konštantinopolu v sprievode biskupa Antona Brančiča a magnata Františka Zaya ktory mály mene Ferdinanda I odovzdať sultani Sulimanu posoľstvo a daň. O svojich zažitkoch z cesty nápisal po nemecký „Itinerar“. Opysuje v ňom cestu z Viedňe do Konštantinopolu, potom pobyt sem, cestu do Amazie a t.d. Je to typická denniková proz. Avtor sa v nej sustreduje na topografike, najmä na opyse krajov a miest. Na krajoch sa všima prírodné krasy, horstva, rieky a urodnosť či sleduje spustošenia kedi si kultivovanj zéme. Krásu kraja neraz prirovnáva k sk krajine. NA okolie Vertena k okoliu Turca, Liptova a Zvolena. V knihe je veľa udajov ktore prezrádzajú avtorové humanistické vzdelanie a zaujmy (O starých rymských cestach, nahrobných kámeňoch z epitafmy, o hrobkách v Govedari, roskošných palacoch v Ankare, greckých nahrobných kameňoch v Ismidi).

Z eu mravoučnej a zabavnej prozy boli znám naboženské, antické a ritierské poviedky. Vecna proza bola zastupena len niektorimy žanramy (listinámy, kalendarmi). Nastal rozkvet odbornej prozy pisanek po latinsky NA Juraj Werner pisál odbornu prozu predovšetkym prirodovedné spisi. Najznamejšim je správa „Krátka správa o podivu hodných vodach Uhorsku“. Tento spés dosiahol vyše 10 vydaný a považuja sa za prvý systematický opys mineralných premeňov v Uhorsku. Jeho zaujmajú predovšetkyn termálné a minerálné premene ktoré majú neobyčajné vlasnosty (Vojnice, Piešťany, Rajec).

Iný avtor – Ján Jesennius, posobil ako rektor Karlovej un v Práhe pisál latinské lekarske, filosofické a priložitosné spísy. Jého filizofické práce boli spočiatku ovplivnený Aristoteľovskou filozofioe a scholastikou: „Obožskej a ľudskej filozofiji“, poznačene novoplatonizmom, „Zoroaster“ ovplyvneným renesabčnou prirodovednou filizofiou, „Oduši a tele“a t.d. Jeho zaujala aj filozofija štatu a práva NA „V prospech práva proti samovladcom“ 1614. V panegirických rečiach oslavoval priaznicov NA „Koronvacia uhorského kráľa mMateja II“ a smutil nad smrťov priateľov – baseň „O živate a smrty“.

Daniel Blazius- pisál odbornu prozu, zaoberal sa pravom NA „O spravodlivoste a práve“, medecinou NA „O more“, izikou NA „O zemetraseny“, astroloiou – „Soud hviezdarský, prirozený o strašlivé komety“. Niektoré prác boli napasána po slovenský, zaujmal sa literaturou a gramatikou.

Benedikt Nedožersky – vydal dve knihy českej gramatiky 1603, avtor v nej výchadza zo živého, hovorového jazyka a z kultivovaného, cirkevnéhi jazyka z ktorých odvodzuje aj pravidla reči.

Drama. Už existovali školské hri, pohybovali sa na hraniciach náboženskej a svetskej dramy. Naboženské čerpali namte z Biblie a svetské z greckej a rymskej literturi či školskéhi živata. V evangelických hrách sa spracúvala starozakonna biblacka tematika NA „Kajin a Abel“ v Bardejove, „Zuzana“ – v Kremnice, „Jozef“ – Banskej Bystrice a t.d.

Pavol Kyrmer ?-1589 – najvyznambekši avtor SK a CZ renesančnej dranatickej spisby. Napisál 3 veršonabé hry

komedie česka „O bohatci a Lazerovy“

Komadia nova „O vdove“ a „O Tobiašoni“. V prvej spracuvá biblicky pribh o bohačovy kotry za nemilosrdné spravanie k Lazarovi pride do pekla. Zobrazuje trpký život chudoby, odsudzuje bohačov a rozvija svoje kritické myšlienky o nesprevodlivej, suvekej spoločnosti. Socialné ideji vysluvujú sluhovia. Osvežujuco pôsobia ľudové. Komivké postavi čertov, Kvasničku a Raraška ktorý odvliču bohača do pekla. Komedia „O vdove“ je najlebšou dramov. Tu avtor spracuva biblacky pribeh o chudobnaj vdove Ráchel ktoru chce dať bohaty kupec Izmael uvezniť sa dlh, ale jej pomôža prorok Elizeus. On divatvorne rozmnožil vdovin olej, ona ho predá a vyplati dlh. Najostrejšie slova vložil avtor do ust prostého sukenika Lámecha, ktory sa zanyšľa nad socialnou nerovnosťou, vykorisťovaním a t.d.

Juraj Tesák-Mošovský – napisál veršovanu hru „Komedie z knihy zakona božieho, jenž slova Rut sobrana“. V nel volne interprituje motiv biblického pribehu o Noemi a jej nevete Rut. Noemi straty v cudzine rodunu a vrati sa s nevestou Rut do vlasti. Rut sa vida za zamožnaho Boza, v hre sú veselé scenky s ľudovím humorom NA veľmy zaujmavé scena z babou Kartanou, čertom Kerniflom, Kvasničkom a špetlem.