Prekladova a pVôVodna . Proza a drama

Dana literatura bola uroblena predovšetkym pre litergicke potreby a naboženské vzdelanie. Jej autorami boli Konštantin, Metod a Kliment. Ciril preložil knihu obradných predpisov podľa kristianského obradu. Druha kniha ktoru proložil „Bruciár“ – časoslov, kňažska modliteľna kniha a „Sudný zakonník“ pre ostatne ľudi. Spolu s Metodom boli preložene „Mísdaľ“, „Altár“, „Skutky apostolske“, Oktoich“ a 4 Evangelie. Preklady sa zachováli len na skoršich odpísoch. Niektoré obrády a modlidbe sú v sinajskom Euchologiu a „Misal“ je v „Kijevských listkach“. Metod preložil „Nákod na ukladanie pokánia nomokanom“ a Stáry Zokon. Napisal kanon na počet svätého Dmitra Solunského a „Napomänutie k Madárom“. Kliment napísal pochvalu Cirilu a pochvaľne slovo bratiam „Život Cirila a Metoda“.

Najvišši vývoj stredovekej literaturi sa začal po smrte bratov. Slovenska literatura tohto obdobia sa vývynula v nových podmienkoch Uhorského štatu. Zostalsa z tohto obdobia iba zlamok. Vädšina sa zničila v nepokojných časoch .

Latinska stredoveka literatura 1000-1300. ZAčIatky cirkevnej literatury V čEščIne a slovakizovanej čEšTine. Rozkver renesaNčNeaj a humanistickej literatury. Drama

V období medzi 1000-1300 poezia sa orientovala na Europu. Boli napísane „Teba Boha chvalime“, „Jakapona da todi“, „Cur mundulus militat subvana gloria“, „Dies irea dies illa“. Latinská prozá zostavila nam legendi : „Maureus“ o svätem Benedikte a Sicoralovi a 3 uhorské legendy o svätom Štefanovi. Prvá legenda hiviri o udaloste života mnichov a svätých v Nitra a Trenčine. Ostatne sú o podvihoch kraľa a christianazacie a vojnu z pohanskýmy kniežatami. Na teoriu literaturi a spisivateľsky prax vplivala učebnica Isidara Savistitského „Summa Notaria“, ktora mala pomocť osvijiť rečenske umenie.

Dráma vznikla na základe spievanok va Vianoca a Veľku noc postupne sa s toho urobala podobne do divadeľných hry.v domácom jazyku sa realizovali hry a spievalo sa po latinsky. Literatura mala svetský charakter, oslavovala feodálov a pestovala rozmánice scený v domácom jazyku. Do nás sa zochranila anonimna chronika „Činy ukrov“ a „Simona z Kézi“.

Poeziu reprezentujú noboženské tvorí najmä . hymny, zálmy, plače. Do svetských žanrov daváme veršiki a sentencie (koniec dela je už tu...). Pátri do poezie aj modlibby, legendy a pisania. Tieti tvorí dvihali rôzne spoločenské problemý. Jugendi písali zábavnu prizu. Prameňom všetkého bola Biblia. Popuľarnou bola legenda Jakuba de Voragine „Zlata legenda“

Začinajú sa christianizovať kalendare, denniky a chronike. Svetska literatura našla rozvoj v traktatoch, väčšinou písali sa alegiricke dela ako „Jakub z Cessoles“ a „Zmotna kniha o dejaňoch šachov“ pre nerodzene a nenarudzene ľudi o hre v šachi.Priverženci Jana Husa písali stale o reforme cirkevného života, ich kniha „ Lukaš z nového miesta“. Jan Laurimi vabrincov bol zračic pracoval v Morave a Nitre, buntovol zato bol presledovaný a napísal niekoľko posledných trektatov kritizoval bohate duchovenstvo a obraňoval husove učenie. Matej zo Zicolena ktorý precoval ns Pražskej univerzite napísal knihu „Ružová, alebo kvetinová záhrada svätej teologie“.

Drama sa robila na základe vianocných a veľkonocných spievanok, ktore sa spievali po nemecký, alebo po latinský. Vedomosti o tom sa zostáli v mestských knihach, najprv v Bardejovskej kde boli ukazane aj herecy.

Proza ako aj predtym bola viero- a nravoučna. Sklali ju legendy, kázke a krsné. Najviac popularnou bola „Mnochovska spoviedná formula“ . po nej šla legenda o „Svätom Jurae“. Ine zapísy svätých literarných žanrov zobrane v epickej skládbe „ Alexandrus“ a zlamok ľudovej piesne „Huska krásna, heska milá“.

Poezia bola stale chudobna na žanrz, najviac bolo cirkevných hymnou, modlidb, pieseň. Prvá z ných „O Marie, matko Boža“, legenda „O nanebežate“ a hymna „Vitaj milý spasiteľu“. Svetska literatura mala dosť veľa komackých poem a spievanok ktore slavili koniec prece „Amen, zabil babu kameň“.

FORMOVANIE LATINSKEJ SVETSKEJ LITERATURY

V slovenských cirkevných krihoch bola známa europska poezia, najmä vagantska, ktoru písali študenti a klereci. Pretože študenti veľa cestovali a navštevovali rozlične univerziti ich poezia prišla aj vo Slovensko. Popuľarna bola poema „Filia“ – dcerka v ktorej matka rádi dcere za koho vydať sa, posledňa vybrala si študenta. Iný žanr vagantskej poezie volav sa – píjanska piesňa. Z ných do nás zochranili sa „Ked sme boli v krčme“, „Spor vína a vody“. Zo saterických „Abecedna piesňa“. Neto aby žobrakovať bola napísana piesňa „ Ja študent vyhnaniec“ a „Plakal malý zajec“.

V proze širili sa prozaické satyry, parodie, kritizovanie výsokého duchovenstva, použivala sa forma lístu. Najstaršiou pamiatkou ja odpís belzebubovho saterického lístu. Ntaviučnu a zábavnú prozu reprezentujú bajky a zahadky. Zbierka Arnoľda z Lipticku „Abeceda poviedok“ sa záchovala v odpise levočského karateľa Bartolomeja z Munterbergu. Zbierka hovorí nám o pufikanej mladej žene, kabatenom stárom mužovi a studne. Ina zbierka obsahuje odpis z latinčini. Najdene tan veci: „Gesta romanoru“, „O hadove otplať sa dobre zlim“, „O kuskách nuarných žien“, „O cnostnej“. Zrostál zaujem o cudzích krajoch, najmä o Palestine, o ton je rozpravka „Píte do Jeruselemu a svätej zeme“ od Filipa. Bol aj zaujem o prírode „O Zvieratách a vlastnosťách“. Pred teoriou literaturi boli dôležite notárske a právne príručky, ak písal Peter z Unzoli „Najnovejšia dennica“, aj učebnicu ritoriky. Іsidor Sevilsky napísal „Synonima“. Ján z Janova urobil naozaj dobru knihu vedomostej o jazyke, dal tam lexicke, gramaticke a literarne pozmátky. Boli aj práce s priajmi názkakmi humanistického myslenia, to suvisielo s vyuzučovaniem antických diel na priklad „Komentár Leonarda Brúna k Platonovej obrane Sokrata a k Aristotelovej politike“. Boli napísane dela a antických autorach a ich knihach „Výsoky Erazma Rotterdamského“. Vagantska poezia, hradská lirika a mestska literatura boli stále popularne.

Poezia nie je predstavlena konkretnimy žanramy a z prozy sa širili anekdoty, bajky, legendy a ine. Najvyznamnejšou pracou ja latinska mestska literatura, ktora obsahuje latinske a nenecke texty, aj slovakizovanoi češtiny, na priklad „Preklad Magdeburského prava“ a mestské zapisy.

Drama adaptovala cirkevné žanre, ale texty sa nezachranili.

USTUP STREDOVEKEJ LITERATURY 1450-1500. USTUP STREDOVEKEJ LITERATURY. PROZA. DRAMA

Latinsku nabožesku poeziu reprezentujú hymny, žalmi. Zachoval sa „Albojulske kodeks“ a mokabricke verše „Tance smrty“. Poeticke žanry svetského charakteru predstavujú latinske písárske veršiky take ako „pisára ty chváľ, kym neuvidiš lebšieho vár“. Nové žanre, temy aj autorov urádza inkunabulova poezia „Epigramy“ Hieronima Balba, „Aforizmy“ Mojžira Majnonida.

Proza patri stále do kategorie veroučnej, bohoslužobnej a mravoučnej. Vyznamnou pamätkou sú spišške modlidby. Obsahujú krátke modlidby s východoslovenskymi, stredoclovenskymi a českymi prvkami prednašene pred a po Evangeliom a pred a po Kazni : „Otče náš“. Modlidby sú za vrchnosť kraľa Mateja Korvina : „Za počasie“, „Za putnikov“.

Svetska a aktuaľna tematika a problematika sa uplatňujú v písaňoch : „Modlidba proti tierkom“, „Na pominanie k jednoducému ľudu“. Písali sa traktate na moreľne problemy „Moralny traktat“ Jána Janbora a „Marba rozpráva o stroženi piatich zmystov“. Posobujú o literaturných žanroch, rozpravkach, povestioch, hrdinských piesňach. Prozaicke žanry svetského charakteru sa ustaľujú v historiografie a právnej vede. Poviste sú zapísane v annáloch Kartužianského klaštura na skale utučišťa. Udaje o univerzitach a kritických hnutiach obsahuje kronka Otta z Vrajsintin „Kronika, alebo dejini dvoch mest“. Sociaľnimi vzťahami sa zauberala summa mnicha Jána Galenského „Suhrn rozhovorov“.

Drama pokračovala v pestovani vianočných aveľkonočných mistery, boli zname aj moralitne hry, hralo sa po latinski, nemecky a rodnom jazyku, texty hier sa nezachovali.

Šľachticka lateratura. O nej nevieme veľa vedomostej pretože sa ne zochranilo veľa textou. Do nás sa zochranili : poviesť „O Zemanový“ ktory musiel pasť v horách ovce aby podtverdil že chce býť mnichom. Vo dvorách šľachty boli popu+arne vagantske a herpitske piesný a satiry. O živote v tom časr vieme z : „Dubnickej“, „Budinskej“ a „ Uhorskej“ chronik, posledňu napísal Ján.

Mestska literatura, a konkretne poezia je pridstavlena dvojveršim:

„O mila pánna, čo ty máš

Čo mi dáš – nevieš raz!

Amen

Jého napísal Leonard z Uničova, on bol bardejovským notarom a napisal to v registre.

Proza reprezentuje mravoučne, zabavne a ine žanre. Mravoučna a zabavna proza doložena doložena latinskými rohopisnimi pamiatkami ako „Poviedka o Morkoltovy“ pochadza zo zbierky anekdot. Marcholi naoľuja na lisinu dvoranova, ked ho. Šalamun prosi ne pľuť na drahy koberec. Roman „Historia Trojana“ tiež zochranil sa. Odpisal ho Juraj derner a pinal Matej zo starého.

Pre svetsku teuriu literatury mály mimoriadne vyznam retoricka literárno-teoreticke a poeticke priručky „Summa“ alebo „Umenie písať“, „Spôsob kazania od Roberta de Basevon a literárno-teoreticke traktat „Chvaloreč na básnicke umenie“ od Krištofa Petschmessingsloera. On ešte opísal satiri rymského basnika Juvenola a prípisal k ním vlásny úvod o basnickom umenie „Poetiku“. Na Obsahuje chvalu basnického a rečnického umenia a poznamky o poetických kategoriach, kompozicie, štyli a jednotlive druhy poezie. Pre poznania o teorie literatúry sú dvôležite trektáty a učebnice : Issidor Sevilsky, Priscian. Ine vedomosty dostali sne zo Žilinskej mestskej knihy: „List meata Trenčin“ a „List z bojnikov mesty Bardejovu“.

Drama sa ne zochranila.