4. Základné princípy sociálnej politiky

Princíp sociálnej spravodlivosti – patrí k rozhodujúcim a základným princípom. Spravidla sa spravodlivosť definuje ako všetko to, čo nie je nespravodlivé – najjednoduchšia def., ktorá vyjadruje všetko, je to relatívny pojem. Spravodlivosť v rozvinujtej spoločnosti sa chápe ako výsledok jednotlivca, vôľa jednotlivca pomôcť slabším – chorým, zaostalým, soc. slabším. Vníma sa ako výsledok rôznych čiastkových, subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosť.

Princíp sociálnej solidarity – je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Tento princíp vyplýva z faktu, že človek svojou existenciou vo svojej miere závisí od spolužitia a je odkázaný na druhých. Súdržnosť – výraz ľudského porozumenia, pospolitosť. Tento princíp vychádza zo slobodnej vôle človeka a jeho ochoty riadiť sa záujmom spoločenstva.

Princíp sociálnej subsidiarity – každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám a keď túto možnosť nemá, musí mu pomôcť rodina. Ak mu nepomôže rodina, žiada o pomoc od najbližšieho okolia a keď nepomôže okolie, žiada pomoc od štátu. Štát je teda na poslednom mieste poskytnutia pomoci, nie na začiatku.

Princíp sociálnej participácie – občania, ktorých život je ovplyvňovaný rôznymi opatreniami a rozhodnutiami musí mať možnosť podieľať sa procesoch, ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii.

Všetky princípy sú navzájom prepojené a zákl. Princíp je dobro všetkých

5. Funkcie sociálnej politiky

Ochranná funkcia – rieši už vzniknutú sociálnu situáciu, keď sa jednotlivec, či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. Táto ochranná funkcia sociálnej politiky sa snaží odstrániť, či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie ako sú nezamestnanosť, choroba, staroba, či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. Prostriedkami na pomoc v týchto znevýhodnených situáciách sú subvencie, a to buď v nepriamej forme daňových úľav, alebo v priamej forme pomocou štátnych podporných platieb (napr. podporné dávky).

Rozdeľovacia funkcia – je jednou z najdôležitejších, ale aj najzložitejších funkcií sociálnej politiky. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. Je spojená s prerozdeľovaním už rozdeleného. Nejde pritom len o prerozdeľovanie dôchodkov, či príjmov, ale aj životných situácií, šancí a možností. Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť nerovnaké východiskové postavenie občanov v miere, ktorú štát uzná za žiadúcu.

Stimulačná funkcia – táto funkcia sociálnej politiky podporuje a stimuluje k žiadúcemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca alebo rodiny. Tým, že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju, konaiu, ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Žiadúce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce.

Preventívna funkcia – vedie k prijímaniu takých opatrení, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií. Jej snahou je predchádzať určitým škodám, ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách. Úzko súvisí napr. s hygienou a bezpečnosťou pri práci. Jej pôsobenie sa dá v súčasnosti rozšíriť aj na veľmi aktuálne problémy a dôsledky, ktoré prináša so sebou kriminalita, alkoholizmus, drogy či chudoba.

Homogenizačná funkcia – je úzko spojená s rozdeľovacou funkciou a znamená realizáciu nejakého vyrovnávania s cieľom zmierniť sociálne rozdiely. Cieľom a snahou tejto funkcie sociálnej politiky je vytvoriť rovnorodejšiu spoločnosť a odstrániť veľké rozdiely medzi jedincami, či vrstvami. Ide o poskytovanie rovnakých možností vzdelania, práce, zdravotníckej starostlivosti atď. podľa individuálnych schopností, ktoré sú u ľudí celkom prirodzene rozdielne

Mierová funkcia - Autor B. Sutor pripomína okrem predchádzajúcich aj túto funkciu sociálnej politiky. Tvrdí, že sociálna politika má pre celú spoločnosť mierovú funkciu a pre politický systém zasa stabilizačný účinok.