12. Teórie sociálneho štátu, genéza, typy a úlohy sociálneho štátu

Snaha budovať silný sociálny štát nastala po hospodárskej kríze ( 30 te roky), po schudobnení takmer všetkých štátov, zlyhaní povojnovej hospodárskej politiky

Charakteristika takéhoto štátu:

1. štát sa sociálne angažuje a má dominantné postavenie v tejto oblasti

2. štát svojou angažovanosťou preberá na seba sociálne istenie obyvateľstva

3. uskutočňovanie tejto sociálnej politiky je spojené s rozsiahlou redistribúciou, čo vedie k byrokracii, centralizácii, a u príjemcov i k anonymite

4. rastie náročnosť na finančné zdroje

5. systém sociálneho istenia či zabezpečenie najširších vrstiev obyvateľstva je v rozhodujúcej miere zadarmo či za minimálnu úplatu

Budovanie sociálneho štátu vo Veľkej Británii:

- rok 1942 lord Beveridge. Jeho hlavnou ideou bolo uspokojiť základné potreby obyvateľstva štátom bezplatne. Bolo to možné systémom vysokých daní

Švédsko

- otázka vzdelávania, bývania, zdravotnej starostlivosti, minimálneho príjmu bola považovaná za práva občanov. Za cestu dosiahnutia blahobytu pre všetkých sa považovala redistribúcia prostriedkov a rozšírenie štátnej regulácie, vrátane rozširovania bezprostrednej podnikateľskej činnosti štátu v rámci verejného sektora.

Cieľom bolo.

-dosiahnutie príjmového vyrovnania medzi obyvateľstvom

- poskytnutie rovnakej miery soc. ekonomickej starostlivosti a rovnakej príležitosti a určitej úrovne sociálnych istôt všetkým obyvateľom.

Efekt – vysoká životná úroveň obyvateľstva

Nemecko

– autorom sociálneho trhového hospodárstva bol A. Armack. Spojil ekonomickú slobodu, súťaž so sociálnym pokrokom, sociálnou spravodlivosťou. Hovorí že každý občan má právo na ľudskú dôstojnosť a rozvoj osobnosti, právo slobodne a zodpovedne napĺňať svoj individuálny blahobyt v rámci právneho a mravného rámca, ktorý vymedzuje spoločnosť. Sociálny systém sa chápal ako taký, ktorý spája individuálne slobody so sociálnou istotou a spravodlivosťou.

Výsledok :

- z výkonnej spoločnosti sa stala spoločnosť chytrákov. Blahobytné myslenie skorumpovalo celú spoločnosť. Každý sa pokúša bezohľadne na sociálnych problémoch najviac pre seba získať. Namiesto štátneho soc. zabezpečenia pre skutočne nevyhnutné prípady vznikli komformné soc. dávky, ktoré sa z roka na rok zvyšovali a ukazovali sa svetu ako prosperujúce národné hospodárstvo. Dosiahli obrovské rozmery až sa vyčerpali finančné prostriedky.

V súčasnej dobe prechádza koncepcia soc. politiky v štátoch EÚ obnovou. Dôraz sa kladie na to, že treba posunúť hranicu medzi zodpovednosťou štátu a jednotlivcom. Je snaha o prechod od širokko chápanej starostlivosti štátu k štátu garantujúcemu základné sociálne istoty pri podpore samotných občanov.

Základným cieľom a úlohou sociálneho štátu je zaistenie individuálnej slobody. Tomu sú na rovnakej úrovni pridelené ďalšie tri ciele: sociálna istota, sociálna spravodlivosť a spoločenská integrácia. Sociálny štát podľa tejto koncepcie nemá teda občanovi zaručovať len ochranu proti príjmovým rizikám, ktoré pochádzajú z dôvodov choroby, invalidity, staroby, nezamestnanosti alebo individuálnej núdze. Má sa tiež starať o právne usporiadanie pracovných podmienok, ktoré chránia ľudskú dôstojnosť. Taktiež sa má sociálny štát starať aj o utváranie vzťahov medzi tarifnými partnermi, ktoré umožňujú partnerstvo, a tiež o rozvoj a použitie politických nástrojov pre trh práce za účelom odstránenia alebo zmiernenia nezamestnanosti, má sa starať o tvorbu majetku vo všetkých vrstvách spoločnosti a o zmiernenie rodinných bremien. Sociálny štát sa má podľa tejto koncepcie usilovať o distributívnu spravodlivosť a umožniť každému občanovi dôstojný život. Napriek týmto cieľom a úlohám sa však nepriznáva sociálnemu štátu, podľa tejto koncepcie, žiadne obsiahle dispozičné alebo intervenčné oprávnenie. Skôr je sociálny štát obmedzený dvojako: jednak princípom právneho štátu, jednak základnými právami a slobodami. Obmedzenie právnym štátom je v tom, že sociálny štát pri všetkých intervenciách do spoločnosti, pri poskytovaní, či rušení dávok, môže jednať len v rámci foriem právneho štátu. Rovnako sociálny štát na báze subsidiarity musí rešpektovať ústavné práva a slobody jednotlivca, slobodu voľby povolania, slobodu tarifných partnerov, ochranu súkromného vlastníctva a pod.