Добавил:
Upload Опубликованный материал нарушает ваши авторские права? Сообщите нам.
Вуз: Предмет: Файл:
Základy diplomacie.docx
Скачиваний:
0
Добавлен:
01.07.2025
Размер:
78.72 Кб
Скачать

2 Polovica 17.St. Nová vlna expanzie 50. – 60. Roky

  • Druhá vlna invázie 80.roky – zastavila sa u Viedne.

Veľkovezír

  • Zástupca Sultána, na čele expanzei,

  • Ako premiér, predseda, v bezpečnostno-vojenskom systéme,

r.1683 – Osmanská ríša obliahla Viedeň, boli porazení, ústup Osmanov z Európy,

18.st. :

  • dopad osvietenstva pre diplomaciu a politiku,

  • spojenie s Lockom, Newtonom,

  • kľúčová krajina bola FR,

  • spojené s érou tzv. encyklopedistov – Voltaire, Roussoau

Osvietenstvo – založené na viere ľudskej schopnosti, poznateľnosti sveta, ľudskej racionalite.

Osvietenci – verili , že na základe určitej racionálnej analýzy sa dá odhaliť nedostatky v štáte

  • idea rovnosti ľudí pred zákonom,

  • idea, že moc pochádza od ľudu,

  • téza, že ľud má právo nesúhlasiť s vládou ak by bola vláda v nesúlade s morálkou a zákonmi.

Vzniká prúd Deizmus – Boh stvoril svet ale na ďalší vývoj už nemá vplyv.

Vojna o rakúske dedičstvo

  • konflikt o nástupnícky trón Habsburskej ríše.

  • r.1740 zomrel kráľ KAROL VI. – nastupuje Mária Terézia,

  • tomuto predchádzal dokument – 1713 Pragmatická sankcia – možnosť nástupníctva aj pre ženskú líniu,

  • objavili sa protesty – mocenské záujmy Pruska – Fridrich Veľký,

  • chcel aby sa Prusko dostalo do európskych mocností,

  • ponúkol Márií Terézií mierové riešenie; ona odmietla = vojna o Rakúske dedičstvo ( 40.r. ),

  • Mária Terézia má spojenca Anglicko,

  • Na druhej strane stojí koalícia Pruska, FR, Španielsko, Bavorsko, Sazsko,

  • r.1748 – kongres v ČR – Česká mierová zmluva,

  • vojna má pokračovanie 1756 – 1763 = Sedmiletá válka,

  • na strane M. T. – Francúzsko, Rusko

  • obdobie významných reforiem Márie Terézie,

  • ukončenie súperenia medzi Habsburgovcami a Burgunovcami,

  • realizátorom spojenia s FR bol Hrabie Kounic – zjednáva mierovú zmluvu.

Americká revolúcia – boj o nezávislosť.

  • r.1774 – 1.kontinentálny kongres vo Philadephii – delegáti amerických osád budú bojkotovať zboží.

  • r. 1776 USA – vyhlásila NEZÁVISLOSŤ

Liberalizmus

  • za americkej revolúcie,

  • právo Američanov na sebaurčenie národov,

  • je nutné zaistiť max. šťastie pre max. ľudí,

  • právny štát je garantovaný – Ústavou,

Versaillská mierová zmluva 1783 – FR a VB; potvrdenie nezávislosti USA.

Francúzska revolúcia

  • vládne Ludvík VI. popravený 1793,

  • dochádza k nabúraniu šľachticov – dynastického charakteru diplomacie,

  • FR sa stáva konštitučnou monarchiou,

  • r.1791 deklarácia práv človeka a občana ( rovnosť pred zákonom, nedostatok majetku, dohoda slova, náboženstvá... ),

  • konflikt medzi FR a EU Monarchiami – koaličné vojny 90.roky 19.storočia,

Napoleonské vojny od 1807

  • Napoleon prichádza s novými prvkami diplomacie.

Inštitucionálny vývoj ministerstiev

  • Do 2 pol. 19.stor. MZV a zahran.služba boli oddelené,

  • OTTO VON BIZMARK zrušil túto dualitu,

  • Vzor pre ďalšie európske zeme,

  • 1880 - FR spojuje MZV a zahraničnú službu ( konzultárnu ),

  • 1993 – GB spojuje MZV a zahraničnú službu,

Francúzsko

  • 1. Inštitúcia, ktorá sa blížila MZV vznikla za Jindricha Navarského ( 16. – 17. st. ),

  • 1589 – previedol reorganizáciu a miesto 4 tajomníkov zostal iba 1 – označovaný ako prvý minister zahraničných vecí,

  • 1626 – kardinál Richelie zriaďuje MZV,

  • Bol prvým ministrom FR 1624 – 1642,

  • Presadzoval stále diplomatické zastúpenie,

  • Ctil podpísané a ratifikované zmluvy,

  • Informoval občanov a zahraničie,

  • Snažil sa získať podporu,

  • Zohľadňuje zaistenie bezpečnosti štátu,

  • Bol predstaviteľom reálnej politiky,

  • Štátny záujem bol kľúčový,

  • Kardinál Mazarin – jeho nástupca,

  • Riadil FR 1642 – 1661,

  • Nedochádza k inštitucionálnym zmenám,

  • Ludvik IV. – vládne samostatne 1661 – 1715,

  • Vracia sa k systému riadenia MZV, ktorý bol v praxi pred reformou Jindricha,

  • Zriaďuje úrad kde funguje ministerstvo zahraničných vecí,

  • Ludvik XV. – 18.storočie,

  • Zriaďuje tzv. „tajný kabinet“,

  • Vlastná informačná sieť agentov, ktorú šifrovanými správami panovníka informovali o pôsobení s tým, že sa jednalo o súkromnú tajnú službu panovníka, ktorá operovala v zahraničí bez previazanosti na MZV

  • FR má svojho veľvyslanca, spravodajskú službu – agenti z tajného kabinetu

  • Pre jeho diplomaciu bola ovplyvnená jeho milenka,

  • Snaha aby zástupcovia FR mali právnické vzdelanie,

  • Bola založená politická akadémia – pripravovala FR diplomatov, vzniká archív ( medzinárodné zmluvy )

  • 18.st. – spis francúzskeho diplomata DE FLASONA – Dejiny francúzskej diplomacie = zachytené politické aspekty, medzinárodného práva

  • 1789 ( FR revolúcia ) – dochádza k rozloženiu francúzskej diplomacie,

  • 1794 – 1795 vláda DIRECTORIA; politik, hrabie TALLEYRAND; stúpenec Napoleona Bonaparteho,

  • 1799 – úrad reorganizoval, obnovil diplomatickú službu; požadoval aby mal diplomat retorské schopnosti

  • Realizoval :

  1. Aspirant – najvyššia úroveň,

  2. Segretáž,

  3. Atašé,

  4. Legačný tajomník 2.triedy,

  5. Legačný tajomník 1.triedy,

  6. Vyslanec – najvyššia úroveň,

  • Napoleon reformoval diplomaciu,

  • 1806 vydaný konečný dekrét o diplomacii,

  • 20.st. – medzivojnové obdobie,

  • Vzniká Slobodná škola politických vied – pripravuje francúzskych diplomatov,

  • Súčasnosť – prijímacie riadenie; 1 rok v oblasti štátnej správy, potom 12 mesiacov výučby; na základe výsledkov sa určí pozícia kam pôjde.

PRUSKO – 1701 získava kráľovský titul

  • 1711 - v Berlíne ustanovené oddelenie pre zahraničné veci,

  • Fridrich Vilém I. – zaviedol jednací protokol

  • 1728 – kolegiálny systém – zahranično-politickú agendu riadili 2 – 3 ministri,

  • Fungoval až do 19.storočia,

  • Potom už len 1 minister zahraničných vecí = Karel Hardenbergr,

  • 1871 – vyhlásenie nemeckého cisárstva,

  • Od doby kancelára Bizmarka až do 1918 zahraničné náležitosti boli spracované ríšskym kancelárom,

  • Neexistovala funkcia ministra zahraničných vecí, ktorý by bol zodpovedný parlamentu,

  • MZV je označované ako – zahraničný úrad,

  • Z hľadiska súčasnosti nemeckej diplomacie prechádzajú 3 etapami :

  1. Predbežná služba – musí mať doporučenie 3 osobami, orientovať sa v problematike práva, dejín a národných otázkach,

  2. Prípravná služba – získavajú titul atašé; 3 roky pôsobia ako atašé, majú dohliadať; 15 mesiacov kurzov,

  3. Vlastný výkon – sú vyslaní na diplomatickú misiu.

GB

  • Do 12.st. zahraničné záležitosti v rukách 1 sekretára,

  • Od 12.st. počet sa zvýšil na 2 sekretárov,

  • 1539 bol úrad sekretára rozdelený a vznikol:

  1. tzv.severný department – mal v kompetencií vzťahy s Dánskom, Poľskom, Ruskom, Švédskom

  2. južný department – vzťahy s FR, Španielskom, Portugalskom, Talianskom, Osmanskou ríšou

  • oba departmenty mali rovnaké kompetencie,

  • 1707 – používa sa termín Veľká Británia,

  • 1782 – vzniká FOREIGN OFFICE; preberá agendu MZV; 1 šéf Charles Fox,

  • Existoval ešte koloniálny úrad – 2.polovica 18.st.

  • Britská India,

  • 1898 – založené ministerstvo pre Indiu,

  • 1968 – dochádza k reorganizácií – Foreign and commonvelth Office.

ČR

  • V kráľovskom stredoveku obdobie zahraničnej politiky,

  • Bola v rukách panovníka,

  • Kancelár = úradník,

  • S nástupom Habsburgovcov,

  • 1527 – založená tajná rada – poradný orgán v otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,

  • 2 pol. 17.st. – vznikajú komisie ( 7 ) – analytická útvary pre kľúčové zeme,

  • Za Márie Terézie v roku 1742 vzniká štátna kancelária – problematika zahran.záležitostí; špionáž

  • 1760 – založená štátna rada – je politický orgán pre politické a medzinárodné otázky,

  • 1801 – reorganizácia,

  • Vzniká štátne a konferenčné ministerstvo ( 3 oddelenia ) :

  1. Zahraničný department,

  2. Vojenský a námorný department,

  3. Vnútorný department,

  • 1814 vzniká konferenčná rada – nadradené štátnej rade; v čele kancelár Meternich

  • 1849 – vytvorená ministerská rada; v čele stojí minister; prezident je menovaný panovníkom,

  • 1849 – vzniká ministerstvo zahraničia a cisárskeho domu,

  • 1866 – Rusko-Rakúska vojna, Rakúsko porazené,

  • 1867 – dualizmus, Rakúsko-Uhorské vyrovnanie

  • Rakúsko rozdelené : 1. Predlitavsko 2. Zalitavsko

  • 1867 – Rakúsko-Uhorsko – spoločný panovník, armáda, financie, zahraničná politika,

  • Dochádza k novej reorganizácií – vzniká ministerstvo zahraničných záležitostí a cisárskeho a kráľovského domu – spravovalo dynastické záujmy, práva ríše a občanov v zahraničí, archivačná služba,

  • 1916 – sídlo v Paríži

  • Vznik česko-slovenskej národnej rady – politický reprezentant odboja,

  • Masaryk, Štefánik, Durich – členovia,

  • Zakladá kancelárie ČNR v dohodových štátoch,

  • 14.října 1918 – Eduard Beneš – minister zahraničia,

  • 2.listopad 1918 – úrad pre veci zahraničné – súčasťou národného výboru,

  • 14.listopad 1918 – založené MZV na domácej pôde

  • Po r.1923 – štruktúra prvorepublikového ministerstvá

  1. Sekcia – prezídium – kabinet ministrov, dipl.protokol, odbor personálny, archív,

  2. Sekcia – politická – výkonný orgán,

  3. Sekcia – spravodajská – neformálna,

  4. Sekcia – národno-hospodárska – problematika zahr.obchodu, sprostredkované obchodné styky,

  5. Sekcia – administratívna – konzulárna, týkajúca sa vysťahovalectva a krajanov v zahraničí.

  6. Sekcia – právna – spracováva právne analýzy.

Pietka – neformálny orgán

  • Prejednávali sa zahraničné kroky,

  • Predstavitelia podnikov a bánk ekonomického charakteru,

  • Problematika česko-slovenských krajanov v zahraničí

Prestížne veľvyslanecké posty - vo FR, TAL, GB

  • Po r.1948 – koncepcia zo sovietského vzoru ministerstva zahraničia

  • Prichádzajú ľudia spätý s novým režimom,

  • 50. – 60. roky prudké zhoršenie diplom.zboru

  • Nedostatočne jazykovo vybavený,

  • Po r.1948 – ČSR je predlženou rukou sovietskej diplomacie,

  • 1.1.1993 – vzniká české ministerstvo zahraničných vecí.

RUSKO

  • Cár Ivan IV. Hrozný ( 1533 – 1584 )

  • Zriadil tzv. Vyslanecký úrad – počiatok ministerstvá zahraničia

  • Vyslanecký úrad fungoval do vlády Petra I. Veľkého

  • Peter I. Veľký – precestoval západnú Európu

  • Chcel získať posuny Európy a aplikovať ich v Rusku

  • Preberá franc.typ diplomacie aj jazyk

  • Centrom bola Moskva, Peter to však mení na Petrohrad ( bližšie k záp. Európe )

  • Zakladá armády podľa západn.vzoru,

  • Veľká poptávka po ľuďoch, kt. by tie reformy realizovali,

  • Do Ruska prichádza množstva cudzincov ( aristokracia ) – realizátori Petrových reforiem,

  • hrabie Osterman – šéf ruskej diplomacie,

  • Peter I. Veľký vytvára novú inštitúciu – Kolégium zahraničných vecí,

  • 1802 ( Alexander Veľký ) – vzniká MZV ale funguje aj to kolégium zahr.vecí do r.1832 kedy ostáva len MZV.

  • hrabie Boroncof – 1.minister Ruska

  • systém vydržal až do zániku dynastie Romanovcov

  • 1917 – celá zmena systému,

  • Vzniká Rada ľudových komisárov,

  • Komisár pre zahra.vecí,

  • 1.komisár Čičerin

USA

  • 1776 vyhlásená nezávislosť USA

  • Výbor tajnej korešpondencie,

  • Výbor pre departmentálne záležitosti,

  • 1791 – vzniká štátny department,

  • Šéfom Thomas Jefferson

  • Sídlo v NY,

  • USA vyslala zástupcu do EU :

  1. Do FR ( Benjamin Franklin – veľvyslanec )

  2. Do Portugalska

  3. Ďalšie európske štáty

  • Do r.1906 americkí diplomati nie sú diplomati z povolania ale viazaný stranickými záujmami,

  • Prijatý dekrét v diplomatickej službe,

  • 1915 – USA príjma zákon o diplom.konzulárnej službe,

  • 1924 prijatá právna úprava ( 4 )

  1. Rovnomerné odmeňovanie diplomatov,

  2. Spojenie diplomatickej a veľvyslaneckej služby,

  3. Zavádza preplácanie výdajov,

  4. Penziovanie diplomatov,

Pápežská diplomacia

  • Stredovek – označenie diplomatov legát,

  • 2.pol.stor. – zriadené nunciatúry,

  • Najskôr sa jednalo o zastúpenie na veľkých katolíckych dvoroch,

  • Od konca 18.st. nunciatúry zriaďované u nekatolíckych dvorov,

  • 1701 Klement XI. Zakladá diplomatickú akadémie,

Súčasné ministerstvo zahraničia a agenda

  • Problematika bilaterálnych stykov s jednotlivými teritóriami

  • Medzinárodné orgány,

  • Regionálna organizácia,

  • Právna oblasť,

  • Obchodne politická agenda,

  • Ekonomická spolupráca,

  • Tisková a informačná agenda,

  • Personálna agenda,

  • Konzulárna agenda,

  • Kultúrne styky so zahraničím,

  • Aktivity spojené s financovaním a materiálnym zabezpečením,

  • Styk so zastupiteľskými úradmi.

Rozdelené na 9 sekcií :

  1. Sekcia ministerstva zahraničných vecí,

  2. Bezpečnostná a multilaterálna,

  3. Sekcia EÚ,

  4. 2 teritoriálne sekcie,

  5. Sekcia právna a konzulárna,

  6. Sekcia ekonomická a kultúrna,

  7. Sekcia ligistická,

  8. Sekcia personálna,

  9. Sekcia organizačná,

  • 2009 – ďalšia reorganizácia,

  • 9 sekcií zostalo, len malé zmeny,

  • Vytvorená sekcia európskych zemí a spolupráce,

  • Sekcia spracovania informácií.

Соседние файлы в предмете [НЕСОРТИРОВАННОЕ]