22. Ako sa analyzuje prírodná štruktúra krajiny.

V prvom kroku sa analyzuje prírodná krajina, ktorú považujeme za referenčný stav krajiny. Ďalšie stavy krajiny analyzujeme v kontexte reálneho sociálno-ekonomického využívania v konkrétnych časových horizontoch. Súčasnú štruktúru krajiny identifikujeme podľa vrstiev, ktoré predstavujú jej fyzický stav – fyziognomický charakter, ale aj funkčný rozmer – hierarchiu funkcií spoločnosti

23. Vysvetlite individuálnu a typologickú regionalizáciu.

Pri individuálnej regionalizácii sa vyčleňujú individuálne regióny. Pri ich skúmaní sa vyzdvihujú predovšetkým ich individuálne, neopakujúce sa vlastnosti. Obvykle majú dané regióny vlastné meno alebo iný vlastný znak (napr. priemyselný región stredného Považia, Malé Karpaty a pod.). Individuálnu regionalizáciu možno premeniť na typologickú a opačne. Pri typologickej regionalizácii sa vyzdvihujú najmä všeobecné vlastnosti, spoločné znaky, ktoré sa opakujú v mnohých vyčlenených územiach. Ich názvy majú vystihovať spoločné znaky (napr. vysoko poloţené kotliny, klimatické oblasti, vegetačné stupne

24. Aké emocionálne aspekty vnímania krajiny poznáte. ( Pravdepodobne bude stačiť ich len vymenovať ale pre istotu som tam dal aj stručnú charakteristiku)

1. Aspekt psychologicko-sociálneho typu a zainteresovanosti   Každý percipient má individuálne vlastnosti, vyplývajú z jeho  psychologického vybavenia (vek, vzdelanie, sociálne zaradenie, profesia, záujmy, ...)

2. Aspekt identifikácie charakteru, pamäti krajiny Objekt svojim fyzickým stavom, dynamikou využívania, ovplyvňuje   individuálny prístup k jeho vnímaniu. Charakter objektov a jeho využívanie určuje dominantný ráz krajiny. Jeho vnímanie je spojené s identifikáciou a interpretáciou charakteru krajiny.

3. Aspekt identifikácie genialoci Vnem objektu súvisí s identifikáciou významu a symboliky prírodným   fenoménom ( extrémne hory, sútok riek) ale aj kultúrnohistorických   pamiatok (hrady, zámky)

4. Aspekt identifikácie estetických kvalít Estetický rozmer vnímania krajiny má tradíciu v historickom vývoji,   ktorú môžeme diferencovať od antiky až po súčasnosť

5. Aspekt vnímania krajiny ako scény Súvisí s vnímaním ohraničenej časti krajiny, ktorá je záujmom   percipienta. Vnímanie obmedzeného krajinného priestoru určuje dominantný záujem a zainteresovanosť subjektov.

Uvedené aspekty môžu byť dominantné, alebo byť vo vzájomnom prieniku v zmysle výsledného efektu vnemu    

25. Charakterizujte prístupy (atribúty) kognitívnej analýzy vnímania krajiny.

1. Analýza podľa prevažne objektívnych atribútov(reliéf, krajinná pokrývka, využitie krajiny) – údaje o georeliéfe (nadmorská výška) sú základnou podmienkou k hodnoteniu vzhľadu krajiny. Získavajú sa pomocou: DMR – údaje spracovateľné v GIS-och, letecké fotografie, satelitné snímky a katrograf. podklady, 3D spracovanie Akustické a aromatické vplyvy sú tiež vonkajším prejavom fungovania krajiny (dá sa merať hluk, znečistenie ovzdušia) Merateľné je aj zaťaženie krajiny – intenzita osídlenia, veľkosť zastavaných plôch, počet obyv., počet dochádzajúcich za prácou, službami,... 2. Analýza podľa objektívne-subjektívnych atribútov – namerané objektívne údaje s podielom subjektivity autora. Ide tu o analýzu fyzického stavu krajiny, podľa vopred stanovených kritérií atraktivity, estetiky krajinných objektov vzhľadom na ich konfiguráciu a kompozíciu. Príkladom je hodnotenie diverzity urbanizovanej alebo rekreačnej krajiny z prístupových ciest a výhľadových bodov. Inak sa to nazýva aj normatívny prístup. 3. Analýza podľa subjektívnych atribútov (vnemov) - Podiel subjektívnych atribútov vyplýva z podstaty vzťahu človeka k hodnotenej krajine (individualita). Nositeľom vnemov je človek. Vnemy ovplyvňuje vnútorná integrita, vek, sociálna pozícia, vzdelanie alebo psychologický stav, profesionálny záujem každého jednotlivca. Nazýva sa  to aj behaviorálny (subjektívny) prístup.