- •1. Charakterizujte geosumatívnu a geoholistickú paradigmu V geografii. Aké sú rozdiely?
- •2. Charakterizujte georegionálnu (komplexno-regionálnu) paradigmu a ich predstaviteľov aj na Slovensku.
- •3. Charakterizujte paradigmu krajinnej ekológie - geoekológie a ich predstaviteľov aj na Slovensku
- •4. Charakterizujte paradigmy – kvantitatívno-priestorovú a behaviorálnej geografie.
- •5. Komplexná fyzická geografia – geoekológia: jej podstata a predstavitelia.
- •6. Vysvetlite princípy krajinnej syntézy a pojem krajinný potenciál.
- •11. Aké významy (atribúty) vyplývajú z pojmov „landscape“ (anglický) a „krajobraz“ (poľský)?
- •12. Aký koncept výskumu integruje obsahové a fyziognomické atribúty krajiny?
- •13. Aký je rozdiel medzi geosystémovým a ekosystémovým aspektom výskumu krajiny?
- •14. Charakterizujte vizuálno-priestorový a funkcionálno-priestorový aspekt výskumu krajiny.
- •15. Vysvetlite pojmy krajinná pokrývka a využitie krajiny.
- •22. Ako sa analyzuje prírodná štruktúra krajiny.
- •23. Vysvetlite individuálnu a typologickú regionalizáciu.
- •24. Aké emocionálne aspekty vnímania krajiny poznáte. ( Pravdepodobne bude stačiť ich len vymenovať ale pre istotu som tam dal aj stručnú charakteristiku)
- •25. Charakterizujte prístupy (atribúty) kognitívnej analýzy vnímania krajiny.
11. Aké významy (atribúty) vyplývajú z pojmov „landscape“ (anglický) a „krajobraz“ (poľský)?
Krajobraz-obraz,rozhľad,krajinomaľba.
Landscape:Výsledok interakcií jednotlivých komponentov, ako sú horniny,ovzdušie,reliéf,vodstvo,pôdy,flora,fauna,človekomvytv.objekty. Krajina je obmedz.časť územia (druh regiónu),kt.vzhľad je vnímaný človekom.Poznanie krajiny a jej využitia znamená okrem identif.krajinn.pokrývky aj identifik.jej funkcií alebo spôsobov využitia.
12. Aký koncept výskumu integruje obsahové a fyziognomické atribúty krajiny?
-materálno – energetický obsah krajiny
13. Aký je rozdiel medzi geosystémovým a ekosystémovým aspektom výskumu krajiny?
Geosystémový aspekt: akcent, ktorý je predpokladom úplnosti a dôslednosti poznania stavu krajiny.
Súčasná krajina à výsledok interakcie prírodných a spoločenských procesov ; Subsystém- primárnou a významnou časťou poznania krajiny
Prírodný subsystém- má vlastný autoregulačný mechanizmus fungovania
Urbanizovaná a technizovaná krajina- regulácia človekom- najvyššia, rovnako aj náklady a prostriedky s ňou spojené
Poľnohospodárska krajina- regulácia a náklady súvisia s jej využívaním
Poloprírodná a prírodná krajina- fungovanie krajinného systému riadia prírodné mechanizmy, ktoré sa človek usiluje kontrolovať
Ekosystémový: preferuje analýzu kľúčových interagujucich prvkov a vlastnosti vzhľadom na reálnu alebo potencialnu vegetáciu, a v tom zmysle na interpretaciuhypotetickeho stavu krajiny.
Monocentrický spôsob analýzy: - centrom: 1 rozhodujúci prvok v systéme (v prírodnej krajine je centrom rastlinstvo/ rastlinné spoločenstvá, ktoré spájajú aj spoločenstvá živočíchov- Biotopy
vychádza z množiny prvkov, vlastností a vzájomných vzťahov prírodnej krajiny
krajinu analyzuje ako množinu prvkov a vlastností polycentricky (rešpektuje všetky prvky a vlastnosti prírodného komplexu), polysystémovo (komplexita spoločenských záujmov) bez rozlíšenia významnosti prvkov a vzťahov
14. Charakterizujte vizuálno-priestorový a funkcionálno-priestorový aspekt výskumu krajiny.
Vizuálno-priestorový aspekt:
výsledkom vnímania morfoštruktúrnych a fyziognomických vlastností georeliéfu a objektov krajiny
poznávanie vzhľadových vlastností krajiny je rôzne, subjektívne – každý človek vníma realitu cez svoje zmysly inak
objektívne vnímanie krajiny – prispel k tomu technický pokrok (letecké snímky, satelitné záznamy à vhodné nástroje na identifikáciu reálnej štruktúry krajiny
DPZ – údaje z DPZ zaznamenávajú realitu krajiny podľa vizuálnych znakov
Funkcionálno-priestorový aspekt:
poznanie využitia krajiny- identifikácia krajinnej pokrývky a tiež jej funkcií alebo spôsobov využitia
uplatnenie tohto aspektu výskumu krajiny nepresahuje rozmer krajiny do sociálneho a ekonomického priestoru
15. Vysvetlite pojmy krajinná pokrývka a využitie krajiny.
Krajinná pokrývka predstavuje zhmotnený priemet prírodných priestorových daností (morfopolohových a bioenergetických) a zároveň súčasného využívania krajiny, t.j. spoločnosťou resp. človekom pretvorenej (kultivovaných objektov) alebo vytvorenej (umelých objektov) krajiny.
Využitie krajiny=krajinná pokrývka+funkcie (Burley, 1961)
využitie krajiny - je charakteristika účelu – funkcie, pre ktorú je krajina využívaná človekom. Vyplýva z poznania krajinnej pokrývky a jej funkcie.
16. Aké nástroje objektivizujú výskum krajiny?
-systémový prístup (konkretizoval množinu prvkov, ich vlastností a vzájomných vzťahov v krajine)
-chápanie krajiny ako geosystému
-priestorové poznatky o jednotlivých prvkoch
-materiálno – energetický obsah krajiny (objekty majú svoj fyziognomický prejav)
-technický pokrok (letecké a satelitné snímky)
17. Kto bol zakladateľom mapovania využitia krajiny (landuse) a aké triedy mapoval?
Zakladateľ: Dudley L. Stamp. Pri mapovaní rozlišuje tieto triedy(lesy, vrchoviská a slaniská, poľnohospodársky najproduktívnejšie pôdy, lúky a pasienky, orná pôda, záhrady
18.Aké metódy mapovania využitia krajiny poznáte
1. Metódy založené na terénnom výskume
- mapy veľkých mierok, plány miest, poľnohospodárskych kultúr
2. Metódy založené na využití diaľkového prieskumu zeme - využitie DPZ , letecké snímky
19.Vysvetlite metódu mapovania krajinnej porkývky CORINE landcover.
Táto metóda ma 3 základne časti: 1. Prípravne práce a výber údajov 2. Vytvorenie farebných syntéz – obrazových máp 3. Analógová interpretácia satelitných obrazových máp
20. Vymenujte triedy krajinnej pokrývky CORINE landcover na prvej hierarchickej úrovni.
1. urbanizované a technizované areály
2. poľnohospodárske areály
3. lesné a poloprírodné areály
4. zamokrené areály
5. vody
21. Aké urbanizované a poľnohospodárske triedy CORINE landcover poznáte?
-urbanizované triedy: súvislá sídelná zástavba, areály centra miest, areály historického jadra miest, nesúvislá sídelná zástavba, nesúvislá zástavba s viacbytovými domami prevažne bez záhrad, nesúvislá zástavba s rodinnými domami so záhradami, nesúvislá zástavba obytných budov v stromovej (sídelnej) zeleni
-poľnohospodárske triedy: orná pôda, skleníky, ryžové polia, vinice, ovocné sady, plantáže ovocnín, chmeľnice, olivové sady, …
