- •1. Charakterizujte geosumatívnu a geoholistickú paradigmu V geografii. Aké sú rozdiely?
- •2. Charakterizujte georegionálnu (komplexno-regionálnu) paradigmu a ich predstaviteľov aj na Slovensku.
- •3. Charakterizujte paradigmu krajinnej ekológie - geoekológie a ich predstaviteľov aj na Slovensku
- •4. Charakterizujte paradigmy – kvantitatívno-priestorovú a behaviorálnej geografie.
- •5. Komplexná fyzická geografia – geoekológia: jej podstata a predstavitelia.
- •6. Vysvetlite princípy krajinnej syntézy a pojem krajinný potenciál.
- •11. Aké významy (atribúty) vyplývajú z pojmov „landscape“ (anglický) a „krajobraz“ (poľský)?
- •12. Aký koncept výskumu integruje obsahové a fyziognomické atribúty krajiny?
- •13. Aký je rozdiel medzi geosystémovým a ekosystémovým aspektom výskumu krajiny?
- •14. Charakterizujte vizuálno-priestorový a funkcionálno-priestorový aspekt výskumu krajiny.
- •15. Vysvetlite pojmy krajinná pokrývka a využitie krajiny.
- •22. Ako sa analyzuje prírodná štruktúra krajiny.
- •23. Vysvetlite individuálnu a typologickú regionalizáciu.
- •24. Aké emocionálne aspekty vnímania krajiny poznáte. ( Pravdepodobne bude stačiť ich len vymenovať ale pre istotu som tam dal aj stručnú charakteristiku)
- •25. Charakterizujte prístupy (atribúty) kognitívnej analýzy vnímania krajiny.
1. Charakterizujte geosumatívnu a geoholistickú paradigmu V geografii. Aké sú rozdiely?
geosumatívna - súhrnná veda o zemi
geoholistická– celostne poznavanie (19. stor.) - subparadigmy - geolandsaftna - Humboldt a Dokučajev, doraz na celostne priestorove utvary - landsafty(krajiny), humanno –geograficka subparadigma - Ritter, dominancia ludskej spolocnosti ako neoddelitelnej sucasti ZP
2. Charakterizujte georegionálnu (komplexno-regionálnu) paradigmu a ich predstaviteľov aj na Slovensku.
prelom 19/20 stor., intenzívny rozvojom geovied, ide o komplexné skúmanie regiónov, kt. sú osobitným objektom priestorovej diferenciácie zemského povrchu a ta nadobúda osobitné črty v určitých častiach zem. povrchu, regióny – ako syntetické územné jednotky medzi prír. prostr. a ľuds. spol., Regióny a ich komplexné skúmanie je nový fundament geografie
predstavitelia - AlfredHettner, Vidal de la Blache, Richard Hartshorne, slovenská škola – Hromadka a Lukniš
komplexno-regionálna paradigma – ide o komplexne bádanie regiónov, mnohí v nej videli najväčšiu silu geografie a zároveň najvýraznejší, najpresvedčivejší a najautentickejší znak jej identity
3. Charakterizujte paradigmu krajinnej ekológie - geoekológie a ich predstaviteľov aj na Slovensku
Ovplyvnila slovensku skolu komplexnej FG (prace drdosa a Miciana). Základná paradigma krajinnej ekológie je výrazne geografická (je systémovou vedou o krajine, základný aspekt ktorej je priestorový, a to aj v jej ekologickom odvetví
Predstavitelia:Carl Troll, na SVK - Drdoš,Mičian
4. Charakterizujte paradigmy – kvantitatívno-priestorovú a behaviorálnej geografie.
kvantitatívno - priestorová:proces kvantifikácie a teoretizácie zasiahol do geografických bádaní - štúdium priestorových vztahov a priestorového usporiadania spoločnosti, výskum krajiny - Hagget - predstavil syntézu ako jeden z primárnych znakov geografického poznávania
behaviorálna paradigma: vychádzala z kvantitatívno-priestorovej paradigmy, zdoraznenieludskej individuality správania, ktoré nemusí rešpektovat ekonomické pravidlá
5. Komplexná fyzická geografia – geoekológia: jej podstata a predstavitelia.
1. Skúma prírodné komplexy cez vzájomné vzťahy a podmienenosť ich zložiek.
2. Skúma priestorové štruktúry prírodných komplexov.
Predmetom fyzickej geografie – prírodný (fyzickogeografický) komplex (resp. prírodný krajinný komplex alebo geokomplex)
Termín geoekológia zaviedol Troll (1970), u nás Mazúr, Drdoš, Mičian, Čech
6. Vysvetlite princípy krajinnej syntézy a pojem krajinný potenciál.
potenciál krajiny- uviedol ho E.Neef. „Potenciál krajiny chápeme a hodnotíme v zmysle komplexných vlastností skúmaného objektu ( krajiny ) ako ponuku, schopnosť, vhodnosť krajiny poskytovať a plniť rôzne funkcie, s cieľom uspokojovať potreby spoločnosti v súlade s harmonickým fungovaním funkčných väzieb krajinného systému.“
principy krajinnej syntezy - diagnóza (stav a fungovanie) a prognóza (návrh racionalneho usporiadania vyuzitia krajiny)
7. Definujte krajinu všeobecne (Hartshorne) a systémovo ( Zonneveld) krajina (Hartshorne) - krajina ako cast ZP, kt. vzhlad je vnimanyclovekom
anglický termín „landscape“, ktorý sa podľa Zonnevelda /1988/ rozvinul z holandského „landschap“. Tento termín v sebe zahŕňa okrem fyzického obsahu /zem/ aj vonkajší prejav /obraz/
8. Krajinu ako geosystém analyzujeme v troch dimenziách - subsystémoch (štruktúrach). Charakterizujte tieto štruktúry krajiny?
1. Prvotná (pôvodná) štruktúra krajiny – prírodná krajina
2. Druhotná štruktúra krajiny – subštruktúra hmotných prvkov využitia krajiny (krajinná pokrývka)
3. Terciálna štruktúra krajiny – subštruktúra vybraných nehmotných socioekonomických prvkov a javov (funkcií)
- prírodná krajina sa prepája s kultúrnou krajinou
9. Aké sú geografické a krajinno-ekologické atribúty poznávania krajiny?
Geografickeatributy - priestorovost a komplexnost
Krajinno-ekologicke - vizualny, priestorovy, ekosystemovy
10. Aké sú všeobecné princípy krajinnej ekológie?
1Všeobecne principy
1.Štruktúra krajiny:
a) princíp štruktúry a funkcie krajiny
b) princíp biotickej rozmanitosti(diverzity)
2. Fungovanie (procesy) krajiny:
a)Princíp toku druhov organizmov
b)Princíp prerozdelenia živín
c) Princíp toku energie
3. Zmeny krajiny:
a) Princíp krajinných zmien
b) Princíp stability krajiny:
Špeciálne princípy krajinnej ekológie:
princíp plôšok – (veľkosť, počet a umiestnenie v krajine)
Princíp koridorov – (dĺžka línie, pásu, vodného toku)
Princíp okraja (lemu) – (charakter, dĺžka plôšky, koridora)
Princíp mozaiky – (character štruktúry)
