Formovanie latinskej svetskej literatury

V slovenských cirkevných krihoch bola známa europska poezia, najmä vagantska, ktoru písali študenti a klereci. Pretože študenti veľa cestovali a navštevovali rozlične univerziti ich poezia prišla aj vo Slovensko. Popuľarna bola poema „Filia“ – dcerka v ktorej matka rádi dcere za koho vydať sa, posledňa vybrala si študenta. Iný žanr vagantskej poezie volav sa – píjanska piesňa. Z ných do nás zochranili sa „Ked sme boli v krčme“, „Spor vína a vody“. Zo saterických „Abecedna piesňa“. Neto aby žobrakovať bola napísana piesňa „ Ja študent vyhnaniec“ a „Plakal malý zajec“.

V proze širili sa prozaické satyry, parodie, kritizovanie výsokého duchovenstva, použivala sa forma lístu. Najstaršiou pamiatkou ja odpís belzebubovho saterického lístu. Ntaviučnu a zábavnú prozu reprezentujú bajky a zahadky. Zbierka Arnoľda z Lipticku „Abeceda poviedok“ sa záchovala v odpise levočského karateľa Bartolomeja z Munterbergu. Zbierka hovorí nám o pufikanej mladej žene, kabatenom stárom mužovi a studne. Ina zbierka obsahuje odpis z latinčini. Najdene tan veci: „Gesta romanoru“, „O hadove otplať sa dobre zlim“, „O kuskách nuarných žien“, „O cnostnej“. Zrostál zaujem o cudzích krajoch, najmä o Palestine, o ton je rozpravka „Píte do Jeruselemu a svätej zeme“ od Filipa. Bol aj zaujem o prírode „O Zvieratách a vlastnosťách“. Pred teoriou literaturi boli dôležite notárske a právne príručky, ak písal Peter z Unzoli „Najnovejšia dennica“, aj učebnicu ritoriky. Ssidor Sevilsky napísal „Synonima“. Jan z Janova urobil naozaj dobru knihu vedomostej o jazyke, dal tam lexicke, gramaticke a literarne pozmátky. Boli aj práce s priajmi názkakmi humanistického myslenia, to suvisielo s yzučovaniem antických diel na priklad „Komentár Leonsrda Brúna k Platonovej obrane Sokrata a k Aristotelovejpolitike“. Boli napísane dela a antických autorach a ich knahach „Výsoky Erazma Rotterdamského“. Vagantska poezia, hradská lirika a mestska literatura boli stále popularne.

Poezia nie je predstavlena konkretnimy žanramy a z prozy sa širili anekdoty, bajky, legendy a ine. Najvyznamnejšou pracou ja latinska mestska literatura, ktora obsahuje latinske a nenecke texty, aj slovakizovanoi češtiny, na priklad „Preklad Magdeburského prava“ a mestské zapisy.

Drama adaptovala cirkevné žanre, ale texty sa nezachranili.

Ustup stredovekej literatury 1450-1500. Ustup stredovekej literatury. Proza. Drama

Latinsku nabožesku poeziu reprezentujú hymny, žalmi. Zachoval sa „Albojulske kodeks“ a mokabricke verše „Tance smrty“. Poeticke žanry svetského charakteru predstavujú latinske písárske veršiky take ako „pisára ty chváľ, kym neuvidiš lebšieho vár“. Nové žanre, temy aj autorov urádza inkunabulova poezia „Epigramy“ Hieronima Balba, „Aforizmy“ Mojžira Majnonida.

Proza patri stále do kategorie veroučnej, bohoslužobnej a mravoučnej. Vyznamnou pamatkou sú spišške modlidby. Obsahujú krátke modlidby s východoslovenskymi, stredoclovenskymi a českymi prvkami prednašene pred a po Evangeliom a pred a po Kazni : „Otče náš“. Modlidby sú za vrchnosť kraľa Mateja Korvina : „Za počasie“, „Za putnikov“.

Svetska a aktuaľna tematika a problematika sa uplatňujú v písaňoch : „Modlidba proti tierkom“, „Na pominanie k jednoducému ľudu“. Písali sa traktate na moreľne problemy „Moralny traktat“ Jána Janbora a „Marba rozpráva o stroženi piatich zmystov“. Posobujú o literaturných žanroch, rozpravkach, povestioch, hrdinských piesňach. Prozaicke žanry svetského charakteru sa ustaľujú v historiografie a právnej vede. Poviste sú zapísane v annáloch Kartužianského klaštura na skale utučišťa. Udaje o univerzitach a kritických hnutiach obsahuje kronka Otta z Vrajsintin „Kronika, alebo dejini dvoch mest“. Sociaľnimi vzťahami sa zauberala summa mnicha Jána Galenského „Suhrn rozhovorov“.

Drama pokračovala v pestovani vianočných aveľkonočných mistery, boli zname aj moralitne hry, hralo sa po latinski, nemecky a rodnom jazyku, texty hier sa nezachovali.

Šľachticka lateratura. O nej nevieme veľa vedomostej pretože sa ne zochranilo veľa textou. Do nás sa zochranili : poviesť „O Zemanový“ ktiry musiel pasť v horách ovce aby podtverdil že chce býť mnichom. Vo dvorách šľachty boli popu+arne vagantske a herpitske piesný a satiry. O živote v tom časr vieme z : „Dubnickej“, „Budinskej“ a „ Uhorskej“ chronik, posledňu napísal Ján.

Mestska literatura, a konkretne poezia je pridstavlena dvojveršim:

„O mila pánna, čo ty máš

Čo mi dáš – nevieš raz!

Amen

Jého napísal Leonard z Uničova, on bol bardejovským notarom a napisal to v registre.

Proza reprezentuje mravoučne, zabavne a ine žanre. Mravoučna a zabavna proza doložena doložena latinskými rohopisnimi pamiatkami ako „Poviedka o Morkoltovy“ pochadza zo zbierky anekdot. Marcholi naoľuja na lisinu dvoranova, ked ho. Šalamun prosi ne pľuť na drahy koberec. Roman „Historia Trojana“ tiež zochranil sa. Odpisal ho Juraj derner a pinal Matej zo starého.

Pre svetsku teuriu literatury mály mimoriadne vyznam retoricka literárno-teoreticke a poeticke priručky „Summa“ alebo „Umenie písať“, „Spôsob kazania od Roberta de Basevon a literárno-teoreticke traktat „Chvaloreč na básnicke umenie“ od Krištofa Petschmessingsloera. On ešte opísal satiri rymského basnika Juvenola a prípisal k ním vlásny úvod o basnickom umenie „Poetiku“. Na Obsahuje chvalu basnického a rečnického umenia a poznamky o poetických kategoriach, kompozicie, štyli a jednotlive druhy poezie. Pre poznania o teorie literatúry sú dvôležite trektáty a učebnice : Issidor Sevilsky, Priscian. Ine vedomosty dostali sne zo Žilinskej mestskej knihy: „List meata Trenčin“ a „List z bojnikov mesty Bardejovu“.

Drama sa ne zochranila.