1.4 Podrobná analýza druHého odseku § 26 oprávneného použitia zbrane

Druhý odsek § 26 Trestného Zákona je priamym, konkrétnym zákonným splnomocnením na oprávnené použitie zbrane, podľa ktorého možno priamo konať. Osobou oprávnenou použiť zbraň je v zásade ktokoľvek, kto použije zbraň vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku proti inej osobe, ak tá do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. Pritom však oprávnená osoba nemôže úmyselne spôsobiť smrť.

Vzhľadom na to, že toto ustanovenie je súčasťou Trestného Zákona a neobsahuje (ani v prípade definície zbrane) odkaz na nejaký iný zákon, Trestný Zákon si sám musí definovať pojem zbraň. Prijatie akéhokoľvek iného stanoviska je neprijateľné, pretože potom by pre toto ustanovenie vôbec neexistovala definícia zbrane, nakoľko by sme nedokázali určiť, ktorá z definícii zbrane obsiahnutých v osobitných zákonoch sa má použiť. Trestný Zákon obsahuje jedinú definíciu zbrane v § 122 ods. 3 Trestného Zákona, ktorá sa jednoznačne vzťahuje na oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného Zákona. Tento odsek zbraň definuje ako každú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším (ak z jednotlivého ustanovenia Trestného Zákona nevyplýva niečo iné, čo nie je tento prípad). Takže zbraňou môžu byť strelné zbrane, bodné a sečné zbrane, ale aj tupé predmety (napr. baseballová palica, stolička) a iné predmety vhodné na obranný či útočný účel (napr. žieravina, povraz). Ak je zbraň takého charakteru, že sa na jej držbu vyžaduje osobitné povolenie, možno podľa § 26 ods. 2 Trestného Zákona oprávnene použiť aj nelegálne držanú zbraň, čo však nevylučuje trestnú zodpovednosť za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného Zákona. No podľa môjho názoru je vždy lepšie niesť zodpovednosť za tento trestný čin (maximálnym trestom je odňatie slobody do dvoch rokov, čo umožňuje aj podmienečné odsúdenie, alebo peňažný trest, alebo aj prepadnutie veci), ako sa nechať zraniť alebo zabiť páchateľom.

Osoby oprávnené použiť zbraň

Pri oprávnenom použití zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného Zákona môže zbraň použiť iba osoba, o ktorej obydlie ide, teda ktorá ho oprávnene užíva aspoň prechodne (napr. podnájomníčka izby v byte, ubytovaný v hoteli na jednu noc, študenti na internáte). Ak je obydlie celistvý uzavretý komplex (napr. celý byt), pričom sa doň nezapočítavajú časti prístupné verejnosti, aj keď obmedzenej (napr. spoločné sprchy v ubytovni), a ochraňujúca osoba je oprávnená užívať iba časť tohto komplexu (napr. podnájomníčka užíva jednu izbu v byte, kuchyňu a hygienické zariadenia), môže proti narušiteľovi zasiahnuť v celom tomto uzavretom komplexe (byt), lebo ten je z hľadiska ochrany proti narušiteľom z vonku nedeliteľný. [3]

Avšak v rámci § 26 ods. 2 Trestného Zákona nemôže konať osoba, ktorá sa v obydlí zdržiava síce oprávnene, ale bez toho, že by k nemu mala užívacie právo (napr. návšteva, údržbár), pretože nejde o jej obydlie a zákon vyslovene vyžaduje pre oprávnené použitie zbrane iba jej použitie vo svojom obydlí. Nemôžeme však vylúčiť, že takáto osoba by mohla oprávnene použiť zbraň na podnet osoby, o ktorej obydlie ide. Takáto osoba by však vždy mohla konať v rámci nutnej obrany (samozrejme, až za splnenia jej podmienok).

Koho možno považovať za narušiteľa

Za narušiteľa možno považovať iba osobu, ktorá nemá oprávnenie do obydlia vojsť a zdržiavať sa v ňom. Ktoré osoby sú oprávnené do obydlia vojsť a zdržiavať sa v ňom určujú primárne právne normy súkromnej povahy a zmluvné vzťahy vykonané na ich základe (napr. nájomná zmluva). Zjednodušene, právo vojsť a zdržiavať sa v obydlí majú osoby, ktoré tu legálne bývajú (sú jeho užívateľmi), ako aj osoby, ktorým aspoň jeden z užívateľov obydlia povolil zdržiavať sa v obydlí, aj keď je to proti vôli iného z legálnych obyvateľov (napr. frajerka povolila svojmu frajerovi, aby sa zdržiaval v jej byte, preto sa tam zdržiava oprávnene, a je irelevantné, že s tým nesúhlasí napr. jej spolubývajúca).

Právo vojsť a zdržiavať sa v obydlí majú aj osoby podľa noriem verejného práva a to najmä pri výkone svojho povolania v zákonom stanovených prípadoch, na nevyhnutnú dobu, a ich správanie je taktiež „predpovedané“ minimálne zmyslom ich zákonom určenej či aspoň povolenej činnosti v obydlí (napr. domová prehliadka, hasiči pri hasení požiaru, konanie v krajnej núdzi).

Z uvedeného vyplýva, že oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného Zákona nemožno použiť proti osobám, ktoré sa v obydlí zdržiavajú oprávnene, aj keď sú nebezpečné pre život, zdravie alebo majetok, najmä v prípadoch domáceho násilia. V takýchto prípadoch ma obeť iné zákonné možnosti konania, privolať bezpečnostné zložky alebo v prípade hroziaceho útoku konať v rámci nutnej obrany.

Narušiteľom je teda osoba, ktorá do obydlia neoprávnene vnikne alebo sa v ňom neoprávnene zdržiava. Neoprávnené vniknutie je nežiaduce vojdenie do obydlia, pričom v tomto prípade nemusí ísť o násilné vniknutie (napr. zlodej vylomí dvere, alebo zvedavý novinár využije otvorené dvere).

„Neoprávnené zotrvanie je zotrvanie v obydlí proti vôli užívateľa po oprávnenom vojdení do obydlia“ (napr. pozvaná návšteva po hádke a následnom vypovedaní z domu odmieta odísť). [3]

Časové hľadisko konania

Zložitou otázkou je, kedy z časového hľadiska možno konať v rámci oprávneného použitia zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného Zákona. Možno tak konať v čase neoprávneného pobytu narušiteľa v obydlí a to od začiatku vnikania do obydlia, alebo od času, kedy uplynula primeraná doba na odchod z obydlia počítaná od okamihu vypovedania z obydlia človeka, ktorý sa doňho pôvodne dostal oprávnene. To znamená, že použiť § 26 ods. 2 Trestného Zákona nemožno ani tesne pred vstupom narušiteľa do obydlia, ani tesne po ukončení pobytu narušiteľa v obydlí. Okrem takto určeného času narušenia obydlia sa konanie musí udiať v čase, keď nejde o nutnú obranu. A navyše oprávnene možno použiť zbraň iba na ochranu života, zdravia alebo majetku.

Nedostatky oprávneného použitia zbrane

Veľkým problémom oprávneného použitia zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného Zákona je, že ochraňujúcej osobe poskytuje pri jeho aplikácii možnosť absolútnej ľubovôle. Ochraňujúca osoba len nesmie úmyselne spôsobiť smrť, inak jej konanie z hľadiska spôsobu i následku nie je nijako limitované. Môže úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví (napr. ochrnutie od pása dolu) i z nedbanlivosti spôsobiť smrť (napr. mierila na rameno, strelila do čela). Môže do narušiteľa strieľať a bodať do sýtosti, až kým nie je zlikvidovaný natoľko, že to už nie je potrebné na ochranu života, zdravia a majetku. A toto všetko môže urobiť aj vtedy, ak vo svojom obydlí (napr. na oplotenom dvore) zasahuje na ochranu majetku relatívne malej hodnoty (napr. narušiteľ môže ukradnúť pár kusov hydiny). [3]

Ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného Zákona taktiež neobsahuje limity konania ochraňujúcej osoby vzhľadom na okolnosti, ktoré sa vzťahujú na osobu narušiteľa (napr. či ide o dieťa, starého človeka, či výkonného mladíka, alebo či je narušiteľ ozbrojený alebo nie) a na to, akým dojmom pôsobí na ochraňujúcu osobu (napr. či vyzerá ako zlodej, alebo iba niekoho hľadá).

Takto široko koncipované oprávnenie použitím zbrane spôsobiť narušiteľovi akékoľvek poškodenie zdravia (a neúmyselne i smrť) môže veľmi ľahko skĺznuť k jeho zneužitiu.

,,Všetko má svoje výhody a nevýhody. Medzi verejnosťou sa hovorí, že zmena zákona poskytla ľuďom nielen nové možnosti obrany, ale aj zneužitia. Veď brániť sa môžme, ak sme silne rozrušení, aj neadekvátne napríklad zbraňou proti útokom holými rukami... V zákone je teraz zohľadnený fakt, že človek má veľmi málo času na rozhodovanie, akým spôsobom sa bude brániť. Hrozí však zneužívanie zákona na zinscenovanie nutnej obrany, alebo použitie zbrane na ochranu svojho obydlia k vykonaniu vraždy? Takéto zinscenovanie ide veľmi ťažko. Detektívky sa dobre pozerajú, ale realita je iná." povedal pre denník Korzár JUDr. Kula

Na vzdor tomuto tvrdeniu si myslím, že dokazovať v takýchto prípadoch (často bez svedkov alebo so svedkami „oddanými“ užívateľovi obydlia) úmyselné spôsobenie smrti, pokiaľ narušiteľ nebol strelený z piatich centimetrov do čela, bude evidentne komplikované, ak nie priam nemožné. Môžu sa stať prípady zbavovania sa nepohodlných osôb tak, že ich pod naoko dôležitou zámienkou pozvú na návštevu, potom ich v nestráženej chvíli zastrelia a páchatelia sa budú tváriť, že po hádke náhodou trafili priamo do hrude.

Podľa môjho názoru sa dá každý zákon veľmi efektívne využiť (tento na ochranu zdravia a majetku), no bohužiaľ aj veľmi efektívne zneužiť, pretože každá minca má dve strany. Takže inštitút oprávneného použitia zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného Zákona má teda minimálne tieto základné nedostatky:

a) jeho znenie poskytuje vo vlastnom obydlí široké oprávnenia fyzickej likvidácie iného človeka, že to môže viesť k zneužiteľnosti tohto zákona

b) neadekvátne je i, že táto okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu sa nemá použiť iba pri úmyselnom spôsobení smrti. Úmyselná ťažká ujma na zdraví, kedy je obeť doživotne ochrnutá len za to, že sedela v obývačke v kresle, nechcela sa hnúť a mala napríklad nevhodné pripomienky, ktoré si domáci vysvetlil po svojom, je v poriadku. Takže tu tiež hrozí riziko zneužívania na vybavovanie si účtov.

c) tým, že vo svojom znení kombinuje naplnenie útoku proti domovej slobode a teda splnenie podmienok nutnej obrany a zároveň pre svoju realizáciu vylučuje konanie v nutnej obrane, okrem intenzívneho excesu z nutnej obrany a to navyše, iba ak nie je možné v prípade tohto excesu použiť ani § 25 ods. 3 nutnej obrany, stáva sa oprávnené použitie zbrane nástrojom iba tých osôb, ktoré úmyselne a celkom zjavne, bez ospravedlňujúcich dôvodov prekročia medze nutnej obrany. [3]