1.2 Filozofia oprávneného použitia zbrane

Podstata oprávneného použitia zbrane ako jednej z okolností vylučujúcich protiprávnosť spočíva v tom, že za určitých podmienok upravených zákonom (zákonmi) možno použiť zbraň v súlade s jej účelom, aj keď nejde o prípad krajnej núdze alebo nutnej obrany.“ Ide o špeciálny prípad výkonu práva a povinnosti, ktorý je schopný zasiahnuť do základných ľudských práv a slobôd tak výrazným spôsobom, že môže napríklad. i zbaviť človeka života.

Existencia oprávneného použitia zbrane v Trestnom zákone je založená na nasledujúcich ideových princípoch:

1. princíp dosahovania dôležitých cieľov nebezpečnými prostriedkami pripúšťa, že v spoločnosti je nevyhnutné niektoré spoločensky prospešné ciele dosiahnuť použitím prostriedku, ktorý môže byť v „nesprávnych rukách“ ľahko a veľmi účinne zneužitý, napríklad zbrane. Týmto cieľom je väčšinou obrana konkrétnych záujmov (napr. policajný zásah pri ochrane života a zdravia) spojená s celospoločensky významnou ochranou právneho poriadku. A ďalej to môžu byť rôzne úlohy, ktoré nevyhnutne súvisia s výkonom práv a povinností spojených so zbraňami.

2. princíp prísnej právnej kontroly zbraní predstavuje, že so zbraňami definovanými v zákonoch možno narábať a používať ich striktne iba v súlade s týmito zákonmi, aby sa minimalizovala šanca ich zneužitia,

3. princíp nerozpornosti právneho poriadku spočíva v premise, čo jedna právna norma povoľuje, nesmie iná zakazovať či sankcionovať. [3]

Podstata špeciálneho prípadu oprávneného použitia zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného Zákona tkvie v použití zbrane proti inej osobe vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak je táto osoba v obydlí neoprávnene, a ak ešte nejde o nutnú obranu. Toto ustanovenie sa opiera o starý anglosaský právny princíp „môj dom, môj hrad“, ktorý vyjadruje, že vo svojom obydlí si je každý sám pánom, obydlie je pre obyvateľa útočiskom, do ktorého mu nik nesmie neoprávnene zasiahnuť. „Chcem, aby nedotknuteľnosť obydlia bola ešte viac chránená, ako keď je niekto napadnutý na ulici. Domácnosť je naozaj priestor kde každý z nás by mal byť čo najviac chránený, je to taká naozaj najintímnejšia sféra," povedal bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. V prípade, že tak niekto urobí, obyvateľ sa nemusí takmer na nič pýtať a smie proti narušiteľovi tvrdo zasiahnuť. Na prvý pohľad je takéto ustanovenie v Trestnom Zákone značne pozitívne, veď človek sa má doma uvoľniť, a nie byť stále v strehu proti prípadným narušiteľom, ktorí ho môžu okradnúť, zbiť, až usmrtiť skôr, než sa spamätá. Zisťovanie príčin nevítanej návštevy môže zabrať rozhodujúci čas, v ktorom sa ešte obyvateľ domu mohol reálne brániť. Denník Korzár na toto ustanovenie reagoval nasledovným príkladom :

,,Na dvore pred cudzím domom pobehujú dvaja Rómovia. Majú záujem o nemeckého ovčiaka. Radi by si pochutnali na špecialite - psom guláši. Majiteľ sa však strážneho psa nemieni vzdať. Zlodeji pred ním utečú a on ich prenasleduje... Keď dobehne počernú dvojicu, jeden z nej sa otočí, vytasí nôž a pichne ho do srdca. Tento prípad, ktorý nedávno otriasol verejnosťou mohol končiť aj inak...

Jednou možnosťou, ktorú zákon od januára tohto roku povoľuje, je rozstreliť týmto zlodejom kolená a znemožniť im tak pokračovať v útoku, či v krádeži. Ak by tak človek urobil vlani, išiel by do väzenia spolu s nimi, pretože by sa jeho čin klasifikoval ako trestný. Dnes je teda všetko inak. Zákon začal ochraňovať nielen náš život, ale aj náš majetok.“

No keď sa nad predmetným ustanovením hlbšie zamyslíme, zistíme, že prvý pohľad býva zavše klamlivý.