Neoprávnené vniknutie do obydlia

Za neoprávnené vniknutie do domu alebo do bytu iného v zmysle § 194 Trestného Zákona treba považovať každé nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa zasahuje do domovej slobody.

Toto ustanovenie chráni nedotknuteľnosť obydlia. Do obydlia nie je možné vstúpiť bez súhlasu toho, kto tam býva. Výnimku tvorí dovolený zásah do domovej slobody upravený zákonom (napr. Trestný poriadok, zákon o policajnom zbore, zákon o obecnej polícii a iné). Zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek, ale iba tie priestory, ktoré užívateľ používa na bývanie. Užívateľ domu alebo bytu je chránený aj proti vlastníkovi.

Neoprávnené zotrvanie V obydlí

Vniknutím sa rozumie nežiaduce vojdenie do obydlia bez oprávnenia. Neoprávneným zotrvaním treba rozumieť prípad, kedy sa páchateľ dostane do obydlia iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Nepôjde o trestný čin, ak páchateľ vstúpil do obydlia so súhlasom čo aj len jednej z osôb, ktoré sú oprávnenými užívateľmi obydlia, a to i v prípade, keď ostatné osoby s tým nesúhlasili.

Trestný čin

Kto použije zbraň v súlade so zákonom nespácha trestný čin.  Trestný zákon č. 300/2005 Zb. definuje trestný čin v najširšom zmysle slova prostredníctvom § 8 takto:

,,Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Pokiaľ ide o záver definície v § 8 ,, ak tento zákon neustanovuje inak“, tá poukazuje na okolnosti vylučujúce protiprávnosť (nutná obrana, krajná núdza, oprávnené použitie zbrane atď.), prípadne na existenciu činov ináč trestných, kde chýba trestne zodpovedný subjekt (pri nedostatku veku alebo príčetnosti páchateľa).

Definícia trestného činu sa zďaleka touto zákonnou špecifikáciou nekončí. Prostredníctvom ustanovenia § 9 zákonodarca delí trestný čin na prečin a zločin.

V ustanovení § 10 sa ďalej konštatuje, že prečin je

a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo

b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Z odseku 2 tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Táto špecifikácia trestného činu je doplnená prostredníctvom § 95 ods. 2 o osobitnú – miernejšiu úpravu, týkajúcu sa mladistvých. Zákon tu hovorí, že prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

Zločin je charakterizovaný v ustanovení § 11 odsek 1 Trestné zákona ako úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.

Odsek 2 tohto ustanovenia konštatuje, že o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.

Ďalej z  odseku 3 tohto ustanovenia vyplýva že, za obzvlášť závažný zločin sa považuje zločin za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov.

Zbraň a jej použitie

Najdôležitejším pojmom v súvislosti s témou tejto práce je zbraň a jej možnosti zákonného použitia. Z právnej úpravy obsiahnutej v Trestnom zákone, ako základom právnom predpise, v ktorom je ošetrené oprávnené použitie zbrane možno dedukovať základnú zásadu: ten, kto použije zbraň v súlade so zákonom, nespácha trestný čin. 

Použitie zbrane znamená zaobchádzanie so zbraňou spôsobom, na ktorý je určená pri zachovaní zákonom vymedzených podmienok. 

Zbraňou sa všeobecne podľa § 26 ods. 1 Trestného zákona rozumie zbraň v technickom zmysle slova, tak ako to vyplýva z príslušných zákonov. Znamená to, že každý zákon pracujúci s pojmom zbraň, si definuje tento termín sám pre účely aplikácie toho ktorého zákona v praxi. Vo všeobecnosti je zbraňou v technickom zmysle slova taký predmet, ktorý svojou konštrukciou alebo dodatočným prispôsobením je určený na obranu alebo útok a je spôsobilý spôsobiť zranenie. Ide najmä o zbraň strelnú, napríklad puška, pištoľ, zbraň hromadnej účinnosti, napríklad guľomet alebo bodnú zbraň. V jednotlivých zákonoch je tento pojem vymedzený užšie než v § 122 ods. 3 Trestného zákona, ktorý ustanovuje, kedy je trestný čin spáchaný so zbraňou.  Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Definíciu strelnej zbrane určuje v našom právnom poriadku i zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v § 2, ktorý definuje zbraň ako zariadenie v ktorom sa strela uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie; zbraňou sú aj jej hlavné časti, a to hlaveň, vložená hlaveň, vložená nábojová komora, valec revolvera, mechanizmus záveru.

Preto ak ostatné osobitné zákony používajú pojem strelná zbraň, ale bližšie ho nešpecifikujú (čo je väčšina prípadov), rozumieme pod ním strelnú zbraň podľa zákona o zbraniach a strelive. V tomto zákone je teda špecifikovaná zbraň z technického hľadiska, avšak z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti je zbraň a jej neoprávnené použitie v Trestnom zákone prostredníctvom § 122 ods. 3 špecifikované širšie a tým aj prísnejšie.

Zbrane môžeme rozdeľovať podľa rôznych hľadísk. Základné rozdelenie je podľa zdroja hnacej energie strely na:

mechanické - využívajú akumulovanú alebo transformovanú energiu ľudských svalov (luk, kuša, prak),

plynové - využívajú energiu vzduchu alebo iného plynu mechanický stlačeného alebo vytlačeného (fúkačky, vzduchovky, vetrovky a plynovky),

palné - pracujú na základe okamžitého uvoľnenia chemickej energie strelného prachu alebo len nárazovej zmesi a jej premenou v energiu mechanickú a tepelnú (pištoľ).

Záver: Z hľadiska trestnej zodpovednosti môže byť zbraňou aj pes. Napríklad ak ho majiteľ na mňa poštve, použil ho ako zbraň proti mne, môžem aj ja použiť zbraň. To je nutná obrana. Ale ak by si to ten páchateľ rozmyslel alebo napríklad sa zľakol, otočil sa a chcel odísť alebo ten pes zatiaľ iba na mňa šteká a stále je na vodítku a ja vtedy použijem zbraň, to už nutná obrana nie je. Čiže útok musí hroziť alebo trvať.