- •Oprávnené použitie zbrane
- •Oprávnené použitie zbrane
- •Anton Šubjak
- •Vedúci bakalárskej práce: juDr. Janka Chorvátová
- •Abstract
- •1 Charakteristika možností oprávneného použitia zbrane voči inému …………………………….…….………………..………………………………...... 7
- •2 Porovnanie oprávneného použitia zbrane s nutnou obranou a krajnou núdzou ……………………………………….…………………………...24
- •3 Zisťovanie a preverovanie oprávneného použitia zbrane ……... 31
- •1 Charakteristika možností oprávneného použitia zbrane voči inému
- •1.1 Definície najpoužívanejších pojmov
- •Neoprávnené vniknutie do obydlia
- •Neoprávnené zotrvanie V obydlí
- •1.2 Filozofia oprávneného použitia zbrane
- •1.3 Podrobná analýza prvého odseku § 26 oprávneného použitia zbrane
- •1.4 Podrobná analýza druHého odseku § 26 oprávneného použitia zbrane
- •2 Porovnanie oprávneného použitia zbrane s nutnou obranou a krajnou núdzou
- •2.1 Nutná obrana
- •2.2 Krajná núdza
- •2.3 Oprávnené použitie zbrane versus nutná obrana
- •3 Zisťovanie a preverovanie oprávneného použitia zbrane
- •3.1 Posudzovanie podmienok oprávneného použitia zbrane
- •3.2 Príklad posudzovania oprávneného použitia zbrane z praxe
- •Výstrel a usmrtenie – unáhlené
- •Internet:
1 Charakteristika možností oprávneného použitia zbrane voči inému
1.1 Definície najpoužívanejších pojmov
Základnou podmienkou pochopenia akejkoľvek problematiky je poznanie východiskových pojmov. V tejto podkapitole budem definovať základné odborné termíny, s ktorými budem v práci operovať. Oprávnené použitie zbrane je opozitom jej neoprávneného použitia. Neoprávnené, protiprávne použitie zbrane z dôvodu hroziacich vážnych dôsledkov predovšetkým na život, zdravie človeka preto spoločnosť trestá a zabezpečuje predovšetkým prevenciu pred vznikom takýchto vážnych dôsledkov. Preto kľúčovými pojmami problematiky používania zbrane sú život, človek, jeho zdravie, majetok, obydlie a právo na jeho ochranu ako základné ľudské právo, samozrejme termín zbraň a napokon trestný čin, spáchaný so zbraňou.
Život
Ľudský život je najzákladnejším dobrom, predpokladom ostatných hodnôt. Preto je ľudský život hodný ochrany za všetkých okolností, v každom veku a každej forme a každá vyspelá spoločnosť pomocou zákonov ustanovuje právo a povinnosť na jeho ochranu.
Slovenské trestné právo sa bežne takýmito otázkami čo je život nezaoberá. Berie za samozrejmosť, že každý vie, čo znamená človek a čo život. Pre súčasnú prax je podstatnejší okamih, kedy vzniká samostatný ľudský život a kedy zaniká, nastáva smrť ľudskej bytosti. Taktiež to nie sú záležitosti úplne jednoznačné, preto bolo pre prax nevyhnutné prijať určité pevné závery.
Predmetom útoku trestných činov proti životu a zdraviu môže byť výlučne živý človek. Človek sa stáva živou a samostatnou bytosťou s vlastným životom v momente, keď prestáva byť ľudským plodom teda pôrodom.
Smrť človeka v biologickom zmysle nedefinuje právny poriadok, ale definuje ju lekárska veda ako biologickú smrť mozgu, tvz. Cerebrálnu smrť, pri ktorej je absolútne vylúčené obnovenie životných funkcií ľudského organizmu. V podstate ide o okamih, odkedy sa proces zániku organizmu stal nezvratným. Avšak § 142 ods. 2 Trestného Zákona, upravujúci osobitné kvalifikačné pojmy, sa tu na lekársku prax priamo odvoláva: ,,Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).“ Výslovná všeobecná definícia chýba.
,,Tzv. klinickú smrť nemožno považovať za smrť v zmysle...“ dokonaných trestných činov útočiacich priamo na život, ,, lebo ide len o zastavenie vitálnych funkcií organizmu, ktorých obnovenie je možné.“ V takomto prípade by sme konanie, ktoré viedlo k spáchaniu tohto skutku nemohli kvalifikovať ako napr. trestný čin vraždy, ale iba ako pokus o vraždu, prípadne ako trestný čin ublíženia na zdraví.
Vzhľadom na to, že sa ľudský život začína pôrodom a končí prirodzenou smrťou, ochrana ľudského života trvá od pôrodu až po prirodzenú smrť. [2]
Zdravie
Ak neoprávnene použijeme zbraň, a obeti úmyselne ublížime na zdraví, alebo z nedbanlivosti spôsobíme ťažkú ujmu na zdraví, hrozí nám trest odňatia slobody vo výške ktorú ustanovuje trestný zákon.
Pre účely zisťovania poškodenia zdravia s trestnoprávnymi následkami Trestný zákon výslovne definuje poškodenia zdravia ako ujmu na zdraví prostredníctvom § 123 nasledovne:
Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Ťažkou ujmou na zdraví je len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslové-
ho ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Majetok
Majetok môže znamenať: synonymum pre imanie alebo vlastníctvo (vlastnená vec) alebo držba (držaná vec).
Vlastníctvo je súbor procesov vzniku a udržiavania vlastnenia nejakej entity alebo entít. Vznik vlastnenia entity sa označuje ako jej privlastňovanie. Subjektom vlastnenia je vlastník. Medzi vlastníkom a vlastneným sa utvára vlastnícky vzťah, ktorý umožňuje vlastníkovi disponovať tým, čo vlastní. [9]
Majetok človeka je produktom života a slobody jednotlivca. Bez akceptovania vlastníckych práv by spoločnosť nemohla existovať. Dôvodom jej neexistencie by bol chaos, násilie a deštrukcia akýchkoľvek medziľudských väzieb a vzťahov.
Obydlie
Pojem obydlie zahŕňa všetky priestory, ktoré osoba, o práva ktorej ide, oprávnene užíva. Zahŕňa napríklad dom, byt, chalupu alebo chatu, ak slúžia na individuálnu rekreáciu, obývanú hotelovú izbu, obývanú izbu v študentskom internáte a iné.
Dom je nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, teda aj uzavretý dvor, záhrada, povala, pivnica a všetky vedľajšie miestnosti (napr. garáž, hospodárske budovy). Domom „iného“ vo vzťahu k jednému z vlastníkov alebo užívateľov ale nie je spoločný nerozdelený dvor. Bytom sa rozumejú nielen obytné miestnosti, ale aj príslušenstvo bytu. [7]
