- •Oprávnené použitie zbrane
- •Oprávnené použitie zbrane
- •Anton Šubjak
- •Vedúci bakalárskej práce: juDr. Janka Chorvátová
- •Abstract
- •1 Charakteristika možností oprávneného použitia zbrane voči inému …………………………….…….………………..………………………………...... 7
- •2 Porovnanie oprávneného použitia zbrane s nutnou obranou a krajnou núdzou ……………………………………….…………………………...24
- •3 Zisťovanie a preverovanie oprávneného použitia zbrane ……... 31
- •1 Charakteristika možností oprávneného použitia zbrane voči inému
- •1.1 Definície najpoužívanejších pojmov
- •Neoprávnené vniknutie do obydlia
- •Neoprávnené zotrvanie V obydlí
- •1.2 Filozofia oprávneného použitia zbrane
- •1.3 Podrobná analýza prvého odseku § 26 oprávneného použitia zbrane
- •1.4 Podrobná analýza druHého odseku § 26 oprávneného použitia zbrane
- •2 Porovnanie oprávneného použitia zbrane s nutnou obranou a krajnou núdzou
- •2.1 Nutná obrana
- •2.2 Krajná núdza
- •2.3 Oprávnené použitie zbrane versus nutná obrana
- •3 Zisťovanie a preverovanie oprávneného použitia zbrane
- •3.1 Posudzovanie podmienok oprávneného použitia zbrane
- •3.2 Príklad posudzovania oprávneného použitia zbrane z praxe
- •Výstrel a usmrtenie – unáhlené
- •Internet:
3 Zisťovanie a preverovanie oprávneného použitia zbrane
Zákon ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Avšak právo obstarávať dôkazy zákonodarca umožňuje aj zainteresovaným stranám v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní, tzn. prokurátor a policajný orgán, s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
3.1 Posudzovanie podmienok oprávneného použitia zbrane
Pri posudzovaní splnenia podmienok oprávneného použitia zbrane ex post sa musí prihliadať hlavne v prípade použitia zbrane príslušníkmi ozbrojených zborov predovšetkým na objektívne hľadisko, teda aká bola reálna situácia. Iba sekundárne sa smie prihliadnuť na subjektívne hľadisko, ako sa situácia javila osobe používajúcej zbraň. Táto zvýšená prísnosť vychádza z faktu, že príslušníci ozbrojených zborov sú na použitie zbrane v súlade so zákonom špeciálne cvičení. Ide o ich povolanie, v ktorom by mali mať profesionálny prístup a rozhodovať sa s odbornými znalosťami zahrňujúcimi správne zhodnotenie situácie. Iba v úplne zložitých prípadoch, kedy by nebolo spravodlivé žiadať správne ohodnotenie situácie ani od profesionála, môže prevážiť subjektívne hľadisko (napr. ozbrojený viacnásobný vrah si napriek opakovaným výzvam policajta siahne do bočného vrecka, policajt ho zastrelí, no chlapík si iba chcel vybrať z vrecka cigaretu).
Exces z oprávneného použitia zbrane spočíva v nedodržaní podmienok použitia zbrane podľa osobitných zákonov (okrem § 26 ods. 2 Trestného Zákona, kde exces spočíva v nedodržaní podmienok tohto ustanovenia), osoba zaň môže zodpovedať i trestne, pričom fakt, že pôvodne malo ísť o oprávnené použitie zbrane sa zohľadní iba ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. i Trestného Zákona. Proti excesu z oprávneného použitia zbrane je prípustná nutná obrana, prípadne i ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť. [3]
Ak sa osoba konajúca v rámci oprávneného použitia zbrane mylne domnieva, že sú dôvody na oprávnené použitie zbrane a nie je tomu tak, ide o putatívne oprávnené použitie zbrane, ktoré však priamo neupravuje Trestný Zákon, no definuje ho teória. Vtedy, ak omyl spočíva v nedbanlivosti (z logiky veci je jasné, že omyl nemôže spočívať v úmysle), bude takáto osoba zodpovedná za nedbanlivostný trestný čin. A ak je tento omyl nezavinený, nepôjde vôbec o trestný čin. Vyjadrenie putatívneho oprávneného použitia zbrane v Trestnom Zákone podľa vzoru putatívnej nutnej obrany by mohlo znieť nasledovne: „Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že je daný dôvod na oprávnené použitie zbrane, nevylučuje to trestnú zodpovednosť ani administratívnoprávnu zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.“ [3]
