95. Fyziologické funkcie fosforu

- rastliny ho prijímajú vo forme aniónov ako H2PO4- alebo HPO42-. Nachádza sa v rastlinách ako zložka nukleových kyselín, fosfolipidov, koenzýmov NAD a NADP a ATP. Najviac sa koncentruje v meristematických zónach rastlín, kde sa podieľa na syntéze nukleových kyselín. Pri nedostatku fosforu sa spomalí alebo zastaví jadrové delenie a obmedzuje sa tvorba plodov.

96. Fyziologické funkcie draslíka

- je prijímaný ako katión K+. Má význam pre vznik a transport asimilátov a ovplyvňuje otváranie prieduchov. Je nevyhnutný ako aktivátor enzýmov na metabolizme sacharidov. Zvyšuje hydrofylnosť koloidov cytoplazmy a tým aj jej schopnosť viazať vodu. Za prítomnosti draslíku rastliny lepľšie prijímajú železo a lepšie ho využívajú pre syntézu chlorofylu. Pri nedostatku: narušená oxidačná fosforylácia, tmavnutie okrajov listov, semená tvoriace sa pri nedostatku draslíkas sú málo klíčivé.

97. Fyziologické funkcie horčíka

- hromadí sa hlavne v tkanivách s intenzívnym metabolizmom a intenzívnym delením buniek. V rastlinách sa nachádza v 3 zložkách: viazaný v protoplazme, v chlorofyle a vo forme anorganických solí v bunkovej šťave.

Hlavnú úlohu má pri aktivácii enzýmov zúčastňujúcich sa metabolizmu glycidov. Najväčšie percento horčíka obsahujú plastidy, mitochondrie a bunkové steny.

Zaujíma centrálne postavenie v molekule chlorofylu a tvorí 2,7% jeho molekulovej hmotnosti a má vplyv na fluorescenciu chlorofylu. Pri nedostatku: znižuje sa obsah zelených a žltých pigmentov, mení sa kvantitatívny pomer chlorofylu a a b v prospech chlorofylu b, spodné listy odumierajú a zastavuje sa rast rastlín.

98. Intenzívny príjem zo živného roztoku mení hodnotu pH

- katiónov na kyslú, aniónov na zásaditú

99. Charakterizujte rast a vývin rastlín

-Rast = kvanitatívne zmeny, - nezvratné pribúdanie hmoty, objemu, počtu buniek a množstva protoplazmy spojené s činnosťou živých buniek. Je úzko spojený s metabolizmom buniek, ktorý dodáva látky a energiu. Je neoddeliteľne prepojený so zmenami štruktúry rastlín, utváraním špecializovaných pletív a jednotlivých orgánov, ktoré vedú k harmonickej usporiadanosti rast. tela.

- Vývin = jednota rastu a diferenciácie. – časový sled rastových a diferenciačných zmien počas celej ontogenézy ústiaci do kvalitatívnych zmien rastlinného organizmu. V dôsledku sezónnych výkyvov klímy má často diskontinuálny charakter – zachytenie a vyhodnotenie signálov vonkajšieho prostredia.

100. Vzťah medzi rastom a vývinom

- rast je podmienkou vývinu. Ak poznáme podmienky, na ktoré je daný druh alebo odroda adaptovaná resp. vyšľachtená môžeme efektívne zasahovať do procesov rastu a vývinu. Pri nesplnení podmienok (kvalita svetla, fotoperióda, teplota) meníme množstvo a aktivitu fytohormónov, ako aj citlivosť buniek na ne, a tým limitujeme rast na účet vývinu alebo opačne.

101. Koľko centier rastu má rastlina

- Sú 2 – apikálny meristém výhonku a apikálny meristém koreňa

102. Vývinové fázy

- Embrionálna – od zygoty po embrio

- Juvenilná – rastlina ešte nedosiahla reprodukčnú fázu

- Zrelosti – prechod do reprodukčnej fázy

- Starnutie (senescencia) – zánik individua – smrť – zakladanie a dozrievanie semien a plodov

103. Rastové fázy

- meristematická (delivá) – uskutočňuje sa len v tenkostenných nediferencovaných meristematických bunkách

- predlžovacia (elongačná) – dochádza k vakuolizácii buniek

- diferenciačná – meristematické bunky sa duferencujú a vznikajú z nich bunky špecializované

104. Meristematická (delivá) fáza

- prebieha mitotické delenie tenkostenných nediferencovaných meristematických buniek s veľkým jadrom a bez vakuol v rastových zónach.

Názov meristémov-Lokalizácia-Funkcia

Apikálne a subapikálne – vrchol stonky a koreňa – rast do dĺžky

Interkalárne – embrionálne bunky medzi pletivami kolienok – vsuvný rast=INTUSUSEPCIA

Laterálne – po dĺžke koreňa, stonky a výhonku (axilárne púčiky) – rast do hrúbky=APOZÍCIA

105. V čom spočíva praktické využ. apikálnej dominancie

- nadvláda rastového vrcholu nad ostatnou štruktúrou rastliny (ovocinárstvo), má to hormonálne pozadie

106. Ktoré z javov ovplyvňuje ABA

- zatváranie prieduchov, spomalenie rastu, opadávanie listov

107. Charakterizujte kardinálne body teploty

-kardinálne teplotné maximum, optimum a minimum. Po prekročení min. a max. hodnôt dochádza k uhynutiu rastlín

108. Navyhnutnou podmienkou vernalizácie je

- induktívny účinok nízkych teplôt

109. Ako rozdeľujeme rastliny z hľadiska fotoperiodickej indukcie

- krátkodenné do 12-14 h, dlhodenné nad 12-14 h, intermediárne

110. Koľko etáp organogenézy rozlišujeme pri ozimnej pšenici

- 12

111. Ktorý rastový hormón stimuluje predlžovací rast

- auxín, giberelín

112. Uveďte miesta syntézy giberelínov v dospelej rastline

- miestom syntézy sú apikálne časti listových púčikov a mladé listy, vrchol koreňa a vyvíjajúce sa semená, najviac giberelínov sa syntetizuje v listoch

113. Ktorá charakteristika platí pre polykarpický typ rastlín

- vegetatívna a generatívna fáza sa cyklicky opakujú

114. Ako delíme rastové regulačné látky podľa ich účinku

- vnútorné činitele rastu

- vonkajšie činitele rastu

115. Ktorý hormón ovplyvňuje delenie buniek

- cytokinín

116. Vymenujte vnútorné faktory rastu

- auxíny- na každú rastlinu a rastlinný orgán pôsobia rozlične t.j. stimulujú alebo inhibujú rast a podieľajú sa na regulačných procesoch rastlín (IAA)

- cytokiníny – podporujú delenie buniek, tvorbu chlorofylov a odďaľujú starnutie

- giberelíny – podporujú predlžovací rast, tvorbu kvetov, klíčenie semien a iné procesy

Rastové látky, ktoré spomaľujú rastové procesy sú kyselina abscisová, etylén a fenoly.

117. Aký je rozdiel medzi rastl. a živoč. hormónom

- rastlinné hormóny sa líšia od živočíšnych tým, že nie sú špecifické

118. Auxíny – transport

- BAZIPETÁLNY – od vrcholu k báze

- AKROPETÁLNY – od bázy k vrcholu

119. Auxíny – fyziologická aktivita

- stimulácia delenia buniek

- stimulácia predlžovacieho rastu

- prejav apikálnej dominancie = inhibičný vplyv na rast postranných púčikov, stoniek, kompetitívnych plodov

- opadávanie listov a plodov

120. Fyziologická suchosť pôdy

– studená pôda, aj keď obsahuje dostatok vody.

121. Typy heterotrofnej výživy a biotických vzťahov

- Parazitizmus, Saprofytizmus, Mixotrofia, Symbióza, Mykoríza

- konkurenti: na stavbu svojho tela využívajú organické látky vyprodukované producentami (hlavne parazity)

- reducenti: premieňajú zložité organické látky na ich základné zložky a potom ich mineralizujú (hlavne saprofyty)

122. Parazitizmus

- odber živín z tiel živých organických hostiteľov

123. Saprofytizmus

- odber živín z odumretých organizmov

124. Symbióza

- vzájomné prospešné trvalé spolužitie 2 organizmov

125. Mykoríza

- symbióza húb s koreňmi vyšších rastlín

126. Mixotrofia

- prelínanie a zmiešaná autotrofná a heterotrofná výživa

127. Totipotencia

- každá rast. bunka má schopnosť vlastniť a realizovať genetickú informáciu tak, že je potencionálnym prekurzorom celistvého identického mnohobunkového organizmu.

128. Rozdelenie prvkov minerálnej výživy

Makrobiogénne – C,O,H,N,P,K,S,Mg,Ca,Fe

Mikrobiogénne – Mn,Co,Cu,Zn,B,Cl,Mo,V,Ti

129. Etiolizácia

- rast rastlín za nedostatku svetla