15.2.2012 – 2.Prednáška Národný záujem

- spätý a viaže sa na štát, moc, zahr. politiku

Definícia:

Záujem = určité subjek. zameranie človeka/osobnosti k urč. javom života, sústredenie pozornosti na javy, ke majú teoret. ale aj praktický význam, majú význam pre rast osobnosti/ indivídua

- je to kategória ako vnútornej tak zahraničnej politiky (realizácia národ. záujmu v zahraničí)

Vo vnútornej politike sú záujmy rôzne, prechodné. Rozhodujúcou úlohou politiky smerujúcej k napĺňaniu národ. záujmov je upevňovanie štátu, posilňovanie identifikovania sa občanov s vlastným štátom, ide o formovanie polit. národa, ký rešpektuje identitu národnostných menšín

V medzinárod. politike sú záujmy všetkých štátov podobné, trvalé a absolútne (bo sú prepojene s mocou - chcú získať čo najväčšiu moc v prospech seba) musia sa spoliehať na vlastné sily a zaistiť vlastnú existenciu. Zákl. záujmom je zabezpečiť si moc v záujme vl. existencie. Preto musí vychádzal z možností, ke má a znalostí (determinanty mv - ekonom, demografické, vojen. sila,...môžu napomôcť k realizácii št. záujmov)

Národný záujem = pre označenie racionálneho vymedzenia záujmu v pojmoch moci sa v oblasti medzinárod. vzťahov vžil význam NZ. Niekedy sa použ. termín národnoštátny záujem.

NZ získava svoj význam ako ho chápeme dnes v 2.pol 20 stor vďaka teórii mv

Národ = jeden z typov etnických skupín spoločného pôvodu, ke vznikli historicky a reálne existujú, majú spoločný jazyk, materiálnu a duch. kultúru, históriu, spoločné územie a majú spoločný záujem žiť spolu. Dochádza k spájaniu termínu národ a štát, nerobia sa rozdiely.

NZ = súbor najvšeobecnejších požiadaviek štátu vyplývajúcich z jeho geograf. pozicie, histor. skúsenosti a z aktuálnych vzťahov k iným mocenským centrám. Súbor požiadaviek, kt. zachovanie podmieňuje zachovanie štátu...(ekonomiku, bezpečnosť, sociol. podmienky treba zabezpečiť)

Autor je Beard, ky s tým prišiel v 30r. 20 stor. a rozliš. 3 etapy vývoja záujmu štátu:

1. Dynastický záujem (záujem monarchu zachovať svoje panstvo, kontrola nad územím a ľuďmi)

2. Raison d´Etat (Richelieu) štátny záujmy sú nadriadene záujmom vladára alebo ľudí. Národnošt. hrdosť sa pokladala za NZ. Štátny záujem sa odvodzoval od osoby, ka vládla. NZ sa odvodzoval od spoločenstva.

3. NZ – štát preberá zodpovednosť za obyv. a skladá im účty, nadraďuje svoje záujmy záujmom štátu. Záujem sa stáva synonymom národ. štátu.

NZ delíme:

• Podľa času = podľa dĺžky trvania:

a) trvale  b) premenlivé

• Podľa významu:

- vecná/obsahová hierarchizácia a) primárny (životný/ústredný/legitímny) b) sekundárny (nie nevyhnutný) 

• Podľa všeobecnosti

• a) špecifický - do urč. miery b) všeobecný - obmedzený materiálne

TYPY NZ:

• životné/primárne - požiadavka zachovať fyzickú, politickú kultúru štátu, snaha štátu prežiť a zachovať svoju existenciu... ochrániť svoju územnú celistvosť, zachovanie sv. politického a ekonom. systému pred tlakom vonkajších faktorov...majú ich vš. štáty a musia ich obhajovať ak chcú prežiť a existovať ako štát za každú cenu.

3 oblasti/premisy:

1. fyzické prežitie vlasti, ochranu občanov a územnej integrity

2. ekonomicky blahobyt obyvateľstva

3. ochrana sebaurčenia politic. režimu, riadenia zahraničnopolit. záležitosti

• druhotné/sekundárne - nie sú životné ale prispievajú k napĺňaniu tých primárnych...realizuje ich štát, ale aj spolu s inými štátmi a svojou podstatou prispievajú k súdržnosti mv systému. Je to spolupráca pri zabezpečení práv občanov v zahraničí, realizácia zahr. politiky a dp imunita...)

• trvalé/permanentné - stále sú relatívne, menia sa len pomaly, záujem na zabezpečenie niečoho

• premenlivé - výsledkom záujmov v politike, štát si ich vyberá v urč. dobe ako svoj záujem

• všeobecné - vymedzene v big geograf. oblasti alebo vo vzťahu k viacerým štátom, prípadne v urč. špec. oblastiach (dp, mn pravo...)

• špecifické - vymedzene v obmedzenom čase a priestore

• medzinárodné:

1. Identické - spoločné záujmy viacerých štátov, napr. záujem na riešení globál. problémov ľudstva

2. Komplementárne/doplňujúce - tieto záujmy umožňujú uzatváranie dohody medzi štátmi

3. Konfliktné - vychádzajú z uvedeného, NZ môžu byť aj konfrontačné

->Celkové konštatovanie NZ môžu byť ako konfrontačné ako aj kooperačné

-> modernejšie chápanie NZ z hľadiska bezpečnosti B. Buzana je možno pristupovať k chápaniu NZ:

1. vojenská bezpečnosť - ako je zabezpečená defenzívna a ofenzívna bezpečnosť štátu

2. politická

3. ekonomická - prístup k ekonom. energetickým zdrojom, financiám a trhom nutným k zachovaniu život. úrovne a št. moci

4. societárna - oblasť zachovania tradič. jazykov, kultúry, náboženskej a národnej identity a zvykov

5. ekologická - zachovanie miestnej a planetárnej biosféry ako zákl. systému na kt. závisí ľudské konanie

KRITIKA:

• NZ sa nedá stotožniť so všeľudským záujmom, je len záujmom určitej skupiny ľudí či inštitúcii, kt. sa má riadiť politické správanie sa štátu

• NZ býva odmietaný ako nastroj vymedzenia cieľov zahraničnej politiky (bo je príliš široký, všeobecný a spravidla neurčitý)

• je problematické či NZ stanovuje len ciele a keď ich stanovuje či vie vybrať aj vhodné prostriedky na realizáciu

• neexistuje hranica, kt. záujem pretvára na záujem národný

• je problém čo je NZ - širšie spätý s realizáciou záujmu národa ako takého a štátny záujem – potreby, ke potrebuje pre svoju existenciu a svoj vlastný rozvoj

Príklad = Národný záujme ŠPA: USA

životný – udržanie celistvosti a jednoty územia udržanie hegemónie

druhotný – pôsobenie Cervantesovho inštitútu ochrana občanov v zahraničí, šírenie ideológie

špecifický – spolupráca s FRA v cezhraničnom boji proti ETE udržanie stability v Sýrii

všeobecný – špan. negociácia/sprostredkovanie Európa – arabský svet spolupráca s Európou

trvalý – spolupráca s Latinskou Amerikou dominancia na amer. kontinente

premenlivý – neutralita počas 2svv

identický – spoločný boj proti T boj proti T, nešírenie zbraní hromad. ničenia

komplementárny – vojna o špa. dedičstvo

konfliktný – USA-ŠPA vojna

TEORETICI:

Hans Morgenthau:

• v jeho práci : „Politika medzi národmi“

• teoretik realistickej školy

• podmieta poňatie NZ založených na morálke a ideológii

• NZ štátov sú podmieňované normál. tendenciu štátov prežiť v mn prostredí, kde každý štát bojuje sám o moc, bojujú o prežite

• konštatuje, že moc a jej komponenty vojensko-politické, politické a demografické sú oveľa dôležitejšie ako morálne princípy a etika

• s jeho je menom spätá téza, že: mn politika je nikdy nekončiaci boj medzi suverénnymi národmi

• Jeho koncepcia NZ obsahuje 2 elementy:

• - Životne dôležité NZ, ke sú stále a sú nutné k národnému prežitiu musia byť bránené

- Druhotné záujmy sa menia podľa okolností

• tvrdí, že racionálne rozhodnutia štátnikov sú určované ich jasným pochopením zásad. Rozdielu medzi zásadnými a meniacimi sa elementmi NZ

• bol podrobený kritike, že málo prihliada ku komplexnému súhrnu vnútorných a zahraničných záležitostí s morálkou a etikou, je nasmerovaný len na otázku moci. Je mu vyčítané, že moc musí splývať/ byť v súlade so spravodlivosťou a morálkou.

Arnold Vorfels:

• Vyčíta Morgenthaovi, že prihliada úzko na moc, že to nemožno oddeľovať od morálnych a etických princípov

• Konštatuje, že NZ sa podľa jeho teórie skladajú z 3 prvkov:

1. Prvok národného sebarozšírenia – vôľa po urč. modifikácii statusu quo, ide o expanziu

2. Národná sebazáchova - zachovanie danej situácie

3. Vlastné sebaodriekanie - idealistické

Plechanová:

• NZ je výsledkom politického procesu formulácie verejného záujmu štátu k vonkajšiemu prostrediu

Vorchester:

• Rozlišuje 3zakl. záujmy štátu:

1. Fyzické prežitie

2. ekonom. blahobyt

3. ochrana sebaurčenia

• tieto 3 záujmy štátu môžu ovplyvniť niektoré faktory:

- systémové faktory - mimoštátne podmienky

- faktory národných atribútov - charakteristika samotných štátov

- ideosynchratické faktory - charakteristika jednotliv. politikov, osobnostné faktory politikov a štátnikov