5. Štruktúra svetového politického systému – definícia. Typy usporiadania (štruktúry) svetového politického systému - charakteristika, historické príklady

• Štruktúra svetového politického systému

  • na začiatku niekoľko nezávislých politických systémov

  • postavenie štátov podľa moci

  • mocenská pyramída

    • superveľmoci

    • veľmoci

    • regionálne mocnosti

    • stredné a malé štáty

    • kolónie

  • veľmoc – mocnosť s globálnymi cieľmi a prostriedkami/nástrojmi ako ich docieliť

    • superveľmoc – nielen použiť, ale aj odraziť jadrový útok – USA a Rusko – podľa vojenskej sily

      • kritériá: ekonomická vyspelosť, vojenská sila, technológia, príťažlivá kultúra

  • regionálne mocnosti spĺňajú aspoň jedno kritérium

  • malé štáty – štáty, ktorým nie je umožnené pre nedostatok ekonomického potenciálu a vojenskej sily presadzovať svoje záujmy

    • malý štát = pod 15 miliónov obyvateľov a pod 150 000 km² alebo podiel na svetovom HDP menej ako 1%

  • Rusko = regionálna mocnosť s globálnymi cieľmi

• Hegemón , ale hegemonizmus je neprijateľný = vnucovanie vlastnej politickej vôle iným štátom

• Multipolarita

• Bipolarita – starovek – Sparta – Atény

  • Trojspolok – Dohoda

  • Objektívna – bežným vývojom spoločnosti

  • Subjektívna – keď o tom niekto rozhodne

1. Štruktúra svetového politického systému – je to model usporiadania štátov vo svetovom politickom systéme podľa ich nerovnomerného mocenského potenciálu.

Ako uvádza prof. O. Krejčí, pre štúdium tejto štruktúry je potrebné upustiť od charakteristických čŕt štátov ako sú zriadenia, ideológie, tradície a i.; je potrebné brať do úvahy mocenský potenciál štátu –> štruktúra teda obsahuje informáciu o pomere mocenských potencálov jednotlivých štátov medzi sebou (ukazuje sa, aká je v skutočnosti schopnosť štátov dosiahnuť svoje ciele).

2. Štruktúra je hierarchická, čo je logické, keďže to vyplýva z nerovnosti mocenských potenciálov štátov:

Umiestnenie v hierarchickej štruktúre určuje veľkosť poľa pôsobnosti štátu (jednoducho povedané, čím je štát mocnejší, tým viac dokáže ovplyvniť svetovú politiku a dianie vo svete).

S týmto súvisí aj pojem sféra vplyvu - je to štát, oblasť či územie, nad ktorým sa iný štát domáha kontroly, vplyvu alebo prednostného postavenia. Nárokovaním sféry vplyvu ale nie je požadovaná aj suverenita, ale len vojenská či hospodárska výlučnosť (napr. 1885- dohoda medzi Nem. a VB ohľadom Guinejského zálivu- 1.krát použitý pojem „sféra vplyvu“).

Štát však nemusí byť celosvetovo uznávaný len na základe svojho postavenia v štruktúre, ale môže si tiež vybudovať či dosiahnuť prestíž. Prestíž štátu nemusí byť priamym ukazovateľom moci; prestíž vyrastá z autority štátu, ktorá sa až ďalej potom opiera o moc. Ak teda moc je vyjadrovaná ekonomickými, vojenskými, technologickými či kultúrnymi kvalitami štátu, tak prestíž informuje o vnímaní týchto kvalít inými štátmi.

3. Hegemón – najsilnejší štát, ktorý má autoritu a schopnosť určovať základné pravidlá svetovej politiky a dokáže ovplyvniť ostatné štáty, aby ich dodržiavali. Je ekonomicky, vojensky, technologicky aj kultúrne vyspelý. Napr. USA

4. Veľmoc – dokáže hájiť svoje záujmy na globálnej úrovni, vie si zabezpečiť ochranu bez cudzej pomoci (čiže bez straty určitej časti suverenity). A napr. pri jadrovom útoku je schopná rovnakého silného odvetného útoku (či už zbraňami hromadného ničenia alebo strategickými zbraňami). Napr. Rusko, Francúzsko , VB

5. Regionálna mocnosť – štát, ktorý dokáže hájiť svoje záujmy a bezpečnosť v rámci určitého regiónu. Napr. Izrael na Strednom Východe

6. Stredné a malé štáty – majú menej ako 150 000 km² rozlohu, menejako 15 mil. obyvateľov a menej ako 1 % podielu na svetovom HDP. Napr. ČR, SR

Mocenská pyramída – umiestnenie v pyramíde však nie je presným obrazom mocenského potenciálu

1. Hegemón

2. Superveľmoci = veľmoci so schopnosťou odvetného úderu po útoku s použitím zbraní hromadného ničenia ktoréhokoľvek iného štátu, aj inej superveľmoci,

3. Veľmoci = mocnosti s globálnymi cieľmi a prostriedkami/nástrojmi ako ich docieliť

4. Regionálne mocnosti – spĺňajú aspoň 1 kritérium. Schopnosť súťažiť s veľmocami len v určitej oblasti

5. Stredné a malé štáty = štáty, ktorým nie je umožnené pre nedostatok ekonomického potenciálu a vojenskej sily presadzovať svoje záujmy

6. Kolónie

Existujú 3 podoby usporiadanie mocenskej rovnováhy, no výsledok vždy nemusí byť zámerom veľmocí –

Multipolarita

• Štruktúra svetového systému, ktorý má viac než dve dominantní centrá. Svet je usporiadaný okolo 3 alebo viacerých veľmocí, ktoré sú relatívne rovnako mocné. Centrá tvoria samostatné štáty alebo koalície

• Môže byť prítomný balancér, ktorý vedome uplatňuje politiku mocenskej rovnováhy, ktorá mu umožňuje modelovať rovnováhu podľa vlastných národných záujmov. Ale nie je schopný sám ovládnuť celý systém, preto udržuje rovnováhu, ktorá je preňho výhodná.

• Európsky koncert, grécke štáty

Bipolarita

• Štruktúra svetového politického systému s dvoma dominantnými mocenskými centrami, je tvorená 2 relatívne rovnako silnými štátmi alebo 2 stabilnými koalíciami – mocenskými blokmi. Je to vlastne rovnováha strachu – 2 aktéri si navzájom hrozia totálnym zničením a na tomto základe vzniká stabilný vzťah. Existujú 2 druhy:

• Subjektívna bipolarita – vznik na základe rozhodnutia mocností – Dohoda a Trojspolok

• Objektívna bipolarita – daná bezkonkurenčným potenciálom 2 mocností – vývojom spoločnosti – USA - ZSSR

• Sparta – Atény, Trojspolok – Dohoda, USA – ZSSR,

Hegemónia

• Štruktúra svetového politického systému, v ktorej je jedna mocnosť nadriadená všetkým štátom a má moc či rozhodujúci vplyv na formovanie režimu. Existuje jedno mocenské centrum, ktoré je výrazne silnejšie než iné štáty či koalície

• Hegemón – vojensky a ekonomicky najsilnejší štát, ktorý využíva svoju bezkonkurenčnú silu k udržaniu existujúceho svetového poriadku a svojej vlastnej vrcholnej pozície v mocenskej hierarchii