Vlhkosť

Vo vzduchu sa voda vyskytuje v plynnej (atmosférická vlhkosť), kvapalnej (dážď) a tuhej (sneh, krúpy, ľadovec a pod). Vlhkosť je veľmi dôležitý faktor, ovplyvňuje vodnú bilanciu všetkých suchozemských živočíchov. Množstvo vodných pár vo vzduchu závisí od zmien teploty a preto veľmi kolíše v čase a priestore. Vlhkosť vzduchu je výsledkom mnohých činiteľov, ako je nepretržité vyparovanie zo všetkých povrchov neživej a živej hmoty (evapotranspirácia), kondenzácia vody z ovzdušia, cirkulácia vzduchu, rozdelenie zemského povrchu na kontinenty a vodné plochy, a pod.

Význam a funkcia ovzdušia

Význam atmosféry je nesporný pre všetky formy života na Zemi. Potrebujú ho na dýchanie tak organizmy žijúce v ovzduší a na zemskom povrchu ako aj organizmy žijúce pod zemským povrchom. Funkcia atmosféry však nespočíva len v poskytovaní kyslíka potrebného na dýchanie organizmov, ale je aj ochranná v podobe vrstvy ozónového obalu, ktorá chráni planétu pred dopadom nebezpečných slnečných ultrafialových lúčov. Okrem toho atmosféra zachytáva odparenú vodu nad oceánmi a vzdušným prúdením je prenášaná nad pevninu, čím zabezpečuje kolobeh vody nevyhnutný pre život na pevnine. V prípade človeka je vzduch a kyslík nie len otázkou samotného prežitia ale aj otázkou fungovania  mnohých technologických postupov závislých na prístupe vzduchu. Človek je teda jediný tvor tejto planéty využívajúci vzduch aj na iné procesy ako je prežitie. Paradoxne práve tieto sú najväčším nebezpečenstvom pre kvalitu ovzdušia.

Ovzdušie je zložkou prírodného prostredia, ktorú priemyselná činnosť veľmi nepriaznivo ovplyvňuje. Vo všetkých priemyselne vyspe­lých štátoch je ovzdušie najohrozenejšou zlož­kou prírodného prostredia a jeho znečistenie prudko vzrastá. Negatívny vplyv priemyslu na ovzdušie v danej lokalite sa prelína s negatívnym pôsobením energetiky, dopravy, stavebnej činnosti, atd. Vzhľadom na vysokú koncentráciu priemyslu v niektorých lokalitách sa na rozptyle znečisťujúcich látok podieľa len pomerne malý priestor v okolí zdrojov znečisťovania ovzdušia. Priemyselná činnosť býva často spojená s únikom rozličných látok do ovzdušia. Do mnohých technologických procesov vstupuje vzduch v ur­čitom množstve a s určitou kvalitou. Jedným z výstupov týchto procesov je odpadový plyn, ktorý je však vo väčšine prípadov kvalitatívne odlišný, znečistený tuhými, kvapalnými a plynnými zložkami, má inú teplotu.

Prevádzkové procesy v priemysle sú často sprevádzané tvor­bou rozličných plynov, ktoré nie sú prirodzenou zložkou vzduchu, a tvor­bou rôznych disperzií - častíc pevnej alebo kvapalnej látky v nosnom plyne. Tieto sa buď neorganizovane rozptyľujú do ovzdušia okolo zdroja znečistenia, alebo častejšie sa organizovane odvádzajú z prevádzkových zariadení (pomocou rôznych potrubí a kanálov a hnacích zariadení) do ovzdušia, kde sa ďalej šíria a znečisťujú vonkajšie ovzdušie. Tuhé znečisťujúce látky sú charakterizované rozmerovými parametrami, fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami. Obsah v ovzduší³⁷ sa udáva hmotnostnou koncentráciou (mg.m^-3). Plynné znečisťujúce látky sú aké­koľvek plyny vypustené do atmosféry, ktoré spôsobujú zmenu zloženia vzduchu. Ide najmä o oxid siričitý, oxid dusičitý, oxid uhoľnatý, chlór, sulfán, sírouhlík, fluór a iné. Za podmienok bežných v atmosfére sa plyny môžu miešať so vzduchom v ľubovoľných pomeroch.