- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
Suezská kríza 1956 – na záver 2.etapy SV vypukla Suezská kríza, známa aj ako 2.izraelsko-arabská vojnaJej začiatkom sa stalo vyhlásenie ministra zahraničných veci USA Johna Dullesa, že USA ruší sľub pomôcť Egyptu pri výstavbe priehrady v Asuáne. Egyptský prezident Násir na to reagoval oznámením o znárodnení Suezského prieplavu. Vlády GB a FR – napriek nesúhlasu USA začali pripravovať vojenský úder. 29.10 (operácia Muškatier) vtrhli do Egypta izraelské výsadkové vojská vedené Arielom Šaronom. Druhý deň FR a GB začali s leteckým útokom. Zvratom sa stala noc na 6.11. keď ZSSR odovzdal vládam troch intervenčných štátov ultimátum, v ktorom pohrozil, že k obnove mieru na Blizkom Východe použije vojenskú silu (napadnutie GB s použitím vyhladzovacích zbraní, varovanie, že boje v Egpte by mohli prerást na WW3). Mimoriadne zasadanie Valného zhromaždenia OSN schválilo drvivou väčšinou (vrátane USA) rezolúciu, ktorá odsúdila útok proti Egyptu a všetky 3 intervenujúce štáty museli svoje vojenské akcie zastaviť a z Egyptu odísť. Nečakaným výsledkom tejto krízy sa stalo vytvorenie neformálneho kondomínia hegemónov dvoch antagonistických bezpečnostných spoločenstiev, ktorí sa dohodli nad hlavami svojich členských štátov.
Karibská kríza (1962) - V dobe 3.etapy SV vypukla najzávažnejšia a najdramatickejšia udalosť celého obdobia SV – kubánska(karibská) kríza. Podnetom k tejto kríze sa stalo rozhodnutie ZSSR rozmiestniť na Kube svoje balisticky riadené strely stredného dosahu – Medium-range ballistic missile MRBM a Intermediate-range ballistic missiles IRBM). Na vyhodnotenie vážnosti tejto bezpečnostnej hrozby bol v USA vytvorený Výkonný výbor Rady pre národnú bezpečnosť, ktorý nakoniec dospel k záveru, že rozmiestnenie sovietskych rakiet na Kube malo nasledujúce hlavné motívy: znížiť stratu ZSSR na USA v oblasti zo zeme odpalovaných riadených striel s jadrovou náložou a rozmiestnenie MRBM a ICBM, bolo testom, ktorý mal otestovať ako sa zachová novo-zvolený mladý prezident USA J.F.Kenedy. Dňa 22.10.1962 boli americké jednotky uvedené do stavu bojovej pohotovosti a následne na druhý deň vyhlásila bojovú pohotovosť tiež vláda ZSSR. V nasledujúcom týždni prebehla korešpondencia medzi J.F.K. a N.S.Chruščovom, kde sovietsky vodca ústúpil a sľúbil pozastaviť výstavbu raketových základní na Kube a J.F.K. sa zaviazal k prerušeniu blokády Kuby, a že ju vojensky nenapadnú. USA sľúbilo tiež stiahnuť svoje rakety z Turecka. Paradoxom celej karibskej krízy sa stalo, že hrozba prišla úplne z inej strany, než sa pôvodne očakávalo. Kubánska kríza mala jeden zásadný kladný výsledok. Ukázala, že na sovietskych vodcov plati nielen jazyk sily, ale aj jazyk racionálnych argumentov vedúcich k obojstranne prijateľnému východisku vo vyhodnocovaní bezpečnostných hrozieb. Po jej zažehnaní nasledovalo obdobie uvoľnenia napätia. Podľa jedného poňatia bolo zažehnanie kubánskej krízy aj koncom studenej vojny. Poučenie z tejto krízy je podla Raymonda.Arona mier neistý a nemožný, vojna nemysliteľná a to hlavne kvôli jadrovým zbraniam, nech už sú nepriateľstvo a rivalita sebavyhrotenejšie, nesmie dôjsť k vojne.