- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
Situácia v 1985: počet Jadrových zbraní bol príliš vysoký, skracoval sa čas na kontrolu počas prípadnej eskalácie, stabilitu to skorej oslabovalo než posilovalo.
Ženeva 1985
Zlomový význam pre rokovania o kontrole zbrojenia mal nástup M. S. Gorbačova do funkcie generálneho tajomníka UV KSSZ. Ten si dobre uvedomil, že závody v zbojení boli kontraproduktívne a znamenali pre celú Varšavskú zmluvu obrovskú záťaž. K tomu, aby zlomil odpor konzervatívcov vo vtedajšom ZSSR a vo väčšine satelitných štátoch (NDR, ČSSR, BLR), potreboval úspechy práve v oblasti kontroly zbrojenia. Počnúc ženevskou schôdzkou s prezidentom Reaganom v 11/1985 sa v rokovaniach o kontrole zbrojenia a o odzbrojení znovu stala ústredným námetom sovietsko-amerických vzťahov a prebiehala v rámci nebývalej otvorenosti a úprimnosti.
Prelomovým okamžikom v prístupe USA a ZSSR k problematike vojenských hrozieb sa stalo záverečné spoločné komuniké zo ženevskej schôdzky R. Reagana a M. Gorbačova. Napísali: „jadrová vojna nesmie byť nikdy rozpútaná a nemôže v nej byť víťazov“. Ďalšou nesmierne prínosnou udalosťou sa stala rusko-americká zmluva o likvidácii jadrových zbraní stredného dosahu podpísaná v 12/1987. Tieto udalosti zastavili neblahú tendenciu nárastu medzinárodného napätia.
Washington 1987
Na rokovaní v Reykjavíku v 10/1986 sa Gorbačov a Reagan dohodli na dvojstrannom 50 % znížení počtu strategických jadrových hlavíc na úroveň 6.000 pre každú stranu. V 12/1987 na schôdzi vo Washingtone sa dohodli na zrušení celej kategórie jadrových zbraní a to zbraní stredného dosahu (INF – Intermediate-Range Nuclear Forces). To znamenalo, že USA z Európy stiahli svoje riadené strely s plochou dráhou letu a riadené strely Pershing II a ZSSR demontoval obávané strely SS 20.
INF– prvá odzbrojovacia zmluva jadrového veku
odstránila z Európy tie najnebezpečnejšie jadrové zbrane
znížili za hrozby vojny
Hodnotenie studenej vojny
- priniesla so sebou celú radu kríz. Každá sa vyznačovala ako určitými znakmi: jednalo sa pod tlakom času, emócií, únavy, nie vždy boli k dispozícii všetky potrebné informácie alebo dochádzalo k ich zlej interpretácii. Hlavní aktéri dokázali vždy nájsť uspokojivé východiska, vždy sa dokázali vyhnúť vzájomného ozbrojenému konfliktu, ktorý by mohol mať nedozierne následky. Základom medzinárodno-politických vzťahov po celú dobu studenej vojny bola stratégia jadrového odstrašovania. Odstrašovanie sa vždy pohybovalo v rovine pravdepodobnosti. Mier zostal zachovaný i v dobách naj vyhrocenejšieho napätia, najviac v dobe kubánskej krízy. Tá dodnes zostáva najpádnejším argumentom v prospech jadrového odstrašovania – Kenedyho administratíva sa všemožne vyhýbala všetkému, čo by mohlo viesť k vojne so ZSSR. Ten zase ustúpil od svojho rozhodnutia umiestniť na Kube svoje riadené strely. Odstrašovanie fungovalo i napriek kvantitatívnemu nepomeru v počte jadrových hlavíc 17:1.
NATO spolu s Varšavskou zmluvou neustále modernizovalo vojenské nástroje svojej bezpečnosti.
Počas studenej vojny nevznikol žiadny konflikt, len regionálny.
Hrozba – objektívna, bez nášho pričinenia. Riziko – subjektívne (to run a risk).