- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
ZSSR vypustila ako prvá umelú družicu Zem, čim potvrdila svoju schopnosť odpaľovať jadrové zbrane na medzikontinentálnu vzdialenosť. Obidve strany mali prostriedky na to, aby odpovedali na prípadný prvý jadrový úder protivníka. USA malo už od 1948 strategické bombardéry, zatiaľ čo ZSSR zahájil 1957 výrobu medzikontinentálnych zo zeme odpaľovaných riadených striel ICBM. USA začali túto kategóriu jadrových zbraní do svojej výzbroje zavádzať o rok neskôr. Začalo sa hovoriť o pravdepodobnosti vzájomného zaručeného zničenia (Manual Assured Destruction – MAD).
USA videlo východisko z tejto situácie vo výstavbe ponoriek na jadrový pohon vyzbrojených riadenými strelami SLBM typ Polaris. V 1965 tak vierohodnosť jadrového odstrašovanie NATO spočívala na 5500 jadrových hlavíc na strane USA proti 300 jadrových hlavíc na strane ZSSR.
Základná charakteristika MAD:
kto by odpálil JZ ako prvý, mal by jedinú výhodu: zomrel by o pol hodiny neskôr.
Kubánska kríza 1962
Podnetom krízy sa stalo rozhodnutie ZSSR rozmiestniť na Kube svoje balistické riadené strely stredného dosahu. Zbrane rozmiestnené na Kube mali poskytnúť rýchly, podstatný a v porovnaní s inými možnosťami nenákladný prínos k schopnosti Rusov udrieť na USA.
viď otázka č. 14
Vietnamská vojna 1965-1973
4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
Na prelome 60. a 70. rokov sa vo vzťahoch medzi Východom a Západom presadzovalo „détente“ - uvoľňovanie a zmierňovanie napätia. Spolu s uplatňovaním politiky „détente“ bola zahájená štvrtá etapa stratégie jadrového odstrašovania. Začala americkou reakciou na skutočnosť, že ZSSR v závere predchádzajúcej etapy začalo budovať vlastnú flotilu jadrových ponoriek. USA na ruské ponorky odpovedali tým, že v 1970 začali do výzbroja zavádzať jadrové zbrane novej generácie, ktoré už mali mnohonásobnú nálož a dodnes sú všeobecne známe ako MRV a MIRV (viachlavicové riadené strely). Tieto zbrane už neboli zamerané na civilné, ale na vojenské ciele, a tak zamerané na civilné, ale na vojenské ciele, a tak sa začalo hovoriť o stratégie kontrasily.
5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
Hlavní aktéri – R. Reagan a L. I. Brežnev
Na prelome 70.-80. rokov vypukla jedna z najvážnejších kríz celého obdobia studenej vojny. Hlavným symbolom sa stali jadrové zbrane na bojisku. Na strane ZSSR to boli riadené strely SS20, na strane USA a NATO riadené streli s plochou dráhou letu a rakety Pershing II. ZSSR označili zbrane USA a NATO za veľkú hrozbu pre mier a celé ľudstvo. Boj za odzbrojenie sa pre vtedajšie medzinárodné komunistické hnutie stal „prvoradou úlohou“.
V tejto etape NATO pokračovalo v dôraze na získanie kvalitatívnej prevahy v najmodernejších zbraňových systémoch.
Ruská invázia do Afganistanu
Na konci roku 1979 sa vtedajšie Brežnevove vedenie ZSSR dopustilo ďalšej chyby: vyslalo intervenčné vojská do Afganistanu. V USA bola táto invázia vyhodnotená ako potvrdenie rozpínavosti sovietskeho zriadenia a ako hrozba prenikania ZSSR do oblasti Stredného východu s cieľov dostať sa čo najbližšie k jeho ropným zdrojom. V Afganistane sa proti prítomnosti okupačných vojsk zaviedol celonárodný odbor. Skromne vyzbrojení vzbúrenci neustále napádali jednotky okupačných vojsk. Vojaci ZSSR si pri odvetných akciách častokrát počínali veľmi mstivo a kruto, zabíjali nielen bojovníkov ale tiež dedinské civilné obyvateľstvo. Počet mŕtvych sa odhaduje na 1 mil., krajinu opustilo takmer 6 mil. ľudí – najviac odišlo do Pakistanu.Počas boja proti ruskej okupácie sa sformoval Taliban. Jedným z priamych dôsledkov ruskej invázie do Afganistanu bolo zmrazenie rokovaní o kontrole zbrojenia a výrazné zhoršenie bezpečnostnej spolupráce medzi USA a ZSSR. vyvrcholilo rozhodnutím prezidenta Cartera nebrzdiť ďalší vývoj riadenej strely MX a navýšiť vojenský rozpočet USA. V obidvoch bezpečnostných spoločenstvách mimoriadne zosilnel strach z vojny.