- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
Úvodný monológ:
Politická ideológia je jednou z navplyvnejších foriem politického vedomia, ktorá má dosah na podstatu mocenských vzťahov. Všeobecne je politická ideológia vymedzená doktrína zdôvodňujúca snahu určitej skupiny ľudí získať (alebo udržať) moc, následne v súlade s týmto hlavným cieľom, podriadiť svojim ideám verejnú mienku. Politické ideológie sa vyvíjali v konkrétnych historických podmienkach a udržali so svoju elastičnosť. Liberalizmus, konzervativizmus a socializmus možno považovať za najdôležitejšie politické ideológie, niekedy označované aj ako za ideologický trojuholník.
Hlavnými svetovými ideologickými smerovaniami presahujúcimi z 20. storočia, ktoré ovplyvnili a vplývajú na svetový vývoj sú:
Liberalizmus a neoliberalizmus, ktorý spojil slobodu jednotlivca so základnými ľudskými právami a súkromným vlastníctvom, vrátane ideálov voľného trhu, konkurencie. Liberalizmus má kritický vzťah k štátu.
Konzervativizmus a neokonzervativizmus- ako politická ideológia vymedzujeé hodnoty a princípy politickej participácie, vzťahu k štátu a sociálnemu poriadku. Odmieta optimizmus liberálnej ideológie vo vzťahu k spoločenskému progresu.
Socializmus- myšlienka socializmu je jednou z najstarších politických ideí. Preferuje triedny princíp. Socializmus, aj keď neodmieta, nepovažuje za dôležité ekonomické slobody a konkurenciu.
Fašizmus- táto ideológia vychádza z koncepcie organistického štátu, kde je dovolené a predpokladá sa agresívne konanie moci v mene blahobytu jemu oddaného obyvateľstva.
Nacionalizmus- ideológie tohto typu vyjadrujú politické požiadavky občanov, ktorí nadraďujú svoje národné záujmy nad sociálny štatút.
6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
Úvodný monológ:
Pojmom politická kultúra sa zvyčajne označuje súbor hodnôt a neformálnych etických pravidiel, dodržiavanie ktorých verejnosť očakáva od politických strán a osôb činných v politickom živote bez ohľadu na ich stranícku, etnickú, či ideologickú príslušnosť. Politická kultúra je schopná zásadne vplývať na politické procesy a inštitúty.Politickú kultúru charakterizujú rôzne funkcie v politickom živote. Medzi jej nosné funkcie patria: identifikačná, orientačná, adapatačná, socializačná, funkcia integrácie a dezintegrácie a komunikačná funkcia
Typológia politickej kultúry je veľmi pestrá. Typológiu ovplyvňuje špecifika rôznosti politických systémov jednotlivých krajín, či regiónov, typov orientácie občanov v politickej hre, otvorenosti, alebo zatvorenosti politických hodnôt, ideologickej rôznosti a iných. V sa používajú tri čisté typy politickej kultúry: patriarchálnu, poddanstva, aktivistickú. Ďalej ich ešte môžeme deliť na trhovú politickú kultúru alebo etatisticku. Existuje aj typológia opierajúca sa o civilizačné a hodnotové rozdielnosti medzi Západom a Východom. Západ- moc sa môže meniť na základe fyzickej, duchovnej alebo inej prevahy jednotlivca nad iným jednotlivcom. Východ- moc pochádza od vyššej bytosti a nie je spojená so žiadnou ľudskou vlastnosťou.