- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
Prvá ekonomická sloboda vnútorného trhu voľný pohyb tovaru je jedným z nástrojov na dosiahnutie hospodárskej integrácie. Univerzálnymi znakmi voľného pohybu tovaru sú :
odstránenie tarifných a netarifných prekážok,
deregulácia a liberalizácia trhu,
zdravá konkurencia.
Colná únia - prvá ekonomická sloboda voľný pohyb tovaru sa realizuje v rámci vnútorného trhu na základe colnej únie. Colná únia je jedným z významných faktorov fungovania vnútorného trhu. Colná únia je dôležitou súčasťou integračného procesu a odstraňuje prekážky obchodu, avšak spravidla zároveň obmedzuje suverénne práva členských štátov v oblasti colnej politiky.
Clo je jedným z nástrojov obchodnej politiky štátu a tak isto aj nástrojom spoločnej obchodnej politiky Európskej únie, pretože tvorí príjmovú časť ich rozpočtov. Clo vyberané v súvislosti s dovozom tovaru z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie je čiastočne príjmom spoločného rozpočtu Únie, ako tradičný vlastný zdroj príjmov do rozpočtu Európskej únie. „a systémové znaky colnej únie možno považovať:
Spoločný colný sadzobník (vo vzťahu k tretím krajinám),
Zákaz dovozných a vývozných ciel,
Zákaz kvantitatívnych obmedzení,
Zákaz akýchkoľvek opatrení s rovnakým účinkom.
Za tovar Spoločenstva (dnes Únie) v zmysle uvedenej sekundárnej právnej úpravy sa považuje :
1. Tovar úplne získaný na colnom území Spoločenstva bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený z krajín alebo území mimo colného územia Spoločenstva..
2. Tovar, ktorý vstupuje na územie Spoločenstva z tretích krajín alebo území mimo územia a je prepustený do voľného obehu.
3. Tovar získaný alebo vyrobený na colnom území Spoločenstva z tovaru, ktorý je uvedený bode 1. a v bode 2“.
Tovar Spoločenstva (dnes Únie) má v obchodných vzťahoch medzi členskými štátmi osobitné postavenie, pretože na tento tovar platí únijný právny režim.
Tarifné prekážky voľného pohyb tovaru
Tak ako už bolo vyššie uvedené v rámci vnútorného trhu medzi členskými štátmi sú zakázané aj clá fiškálnej povahy. Za dovozné clo sa považuje clo, ktoré má byť zaplatené pri dovoze tovaru a za vývozné clo sa považuje clo, ktoré má byť zaplatené pri vývoze tovaru. Dovozné a vývozné clo negatívne vplýva na konkurencieschopnosť výrobkov, pretože znevýhodňuje vývozcov a dovozcov z iných členských štátov a zvyšuje sa cena výrobkov.
Európska únia ustanovila v článkoch 34 a 35 ZFEU zákaz zavádzania medzi členskými štátmi:
kvantitatívnych obmedzení dovozu a všetkých opatrení s rovnakým účinkom a
kvantitatívnych obmedzení vývozu a všetkých opatrení s rovnakým účinkom.
Nástroje voľného pohybu tovaru
Okrem colnej únie a odstraňovania akýchkoľvek tarifných obmedzení medzi nástroje voľného pohybu tovaru môžeme zaradiť :
únijnú technickú harmonizáciu,
elimináciu prípadných nových prekážok obchodu,
vzájomné uznávanie tovarov.
5. Popíšte voľný pohyb služieb.
V rámci Konsolidovanej verzie Lisabonskej zmluvy sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb. V zmysle zmlúv sa za služby považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb.
Služby zahŕňajú najmä:
a) činnosti priemyselnej povahy;
b) činnosti obchodnej povahy;
c) činnosti remeselnej povahy;
d) činnosti v oblasti slobodných povolaní.
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly o práve usadiť sa, poskytovateľ služieb môže dočasne vykonávať svoju činnosť v členskom štáte, v ktorom sa služba poskytuje za rovnakých podmienok, aké tento štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom.
Slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave.
S cieľom dosiahnuť liberalizáciu určitého typu služieb Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydajú smernice. Smernice sa spravidla prednostne týkajú služieb, ktoré majú priamy vplyv na výrobné náklady alebo liberalizácia ktorých prispieva k podpore obchodu s tovarmi.
Členské štáty sa usilujú o dosiahnutie liberalizácie služieb vo väčšom rozsahu ak im to dovolí celková hospodárska situácia a situácia v príslušnom hospodárskom odvetví. Na tento účel Komisia vydá príslušným členským štátom odporúčania.