- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
Moc – power je ústredná otázka medzinárodných vzťahov a najmä medzinárodno-bezpečnostných vzťahov.
POWER – John Mersheimer – základom je vojenská silla, ktorá je najdolezitejsia a najrešpektovanejšia. Veľký dôraz sa kladie na vojenské schopnosti. Moc deli na latentnú a manifestačnú ( USA – Japonci zaktivizovali po bombardovani Pearl Harbor latentnú moc USA) 11.9.2001 – USA opať latentná power....
Moc je potrebná k dosiahnutiu národných zámerov štátov
Rozdelenie moci/sily na dve skupiny:
HARD POWER :
Zahŕňa najmä z rozlohu, počet obyvateľstva, suroviny, priemysel, ozbrojené sily (ZSSR na začiatku 80.rokov – velmi silná armáda, surovinové zdroje, chýbala im ale SP hard power zvádza k jednostranným postupom, ktoré oslabujú soft power (G.W.B – Irak)
SOFT POWER
Veľké myšlienky, politika, všetko čo je sofistikované, čo je výsledok nášho mozgu (Japonsko – chudobný štát čo sa tyka surovinovej základne, vyspelé vďaka VT, N,FI,SE – mierové iniciatívy)
Joseph Ney (americký profesor Harwardskej univerzity) – klasik rozpracovania power na Hard a Soft
Hard Power = priame použitie sily (power of coerction)
Soft Power = ovplyvňovanie cestou príkladu, cnosti, kultúrna príťažlivosť (power of attraction). Zdroje SP: kultúra, hodnoty, politika, špeciálne zahraničná politika
SMART POWER – keď sa dokáže vhodne skombinovať HP a SP. Dlhodobé ciele smart power = alliancie, globálny rozvoj, verejná diplomacia, ekonomická integrácia, energetická bezpečnosť a klimatické zmeny.
Metody – Milieu shaping – tvarovanie prostredia ( by wars – OEF 2001 a OIF 2003 – Bush, Izrael – wars 1948 a 1973, by diplomacy – Izrael mierove dohody 1979 a 1994)
Agresia – vojenské zničenie hegemona – Irak/Iran, Rusko/Afganistan
Bezpečnostné dilema vzniká keď jeden štát upevní svoju bezpečnosť – je to výzva, dilema pre ten druhý štát (benigne alebo maligne intence) , worst case assumption, worst case scenario – takto to prebiehalo počas celej CW – opatrenie-protiopatrenie-protiprotiopatrenie
Odstrašovanie (detterence) – základný predpoklad – vojnu je možné odvrátiť nielen použitím sily ale aj hrozbou použitia sily. Má 3 predpoklady – racionalita, ničivá sila a vojna má vždy alternatívu – (karibská kríza),
HP a SP by nemali byť považované ako vzájomné protiklady.
Dominantný myšlienkový prúd dominantný hlavne počas CW ale je platný ešte aj teraz. Jeho hlavné úskalia sú,že podceňujú názorové prúdy vo vnútri štátu, význam myšlienok, význam medzinárodných inštitúcií a význam medzinárodnej spolupráce.
3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
Je to vlastne ústredný pojem bezpečnostnej politiky. Každé politické rozhodnutie sa odvíja od toho aké sú hrozby a riziká.
Bezpečnostná hrozba- je javom objektívneho charakteru a existuje nezávisle na nás.
Bezpečnostné riziko- je javom subjektívneho charakteru. Riziko je výsledkom ako sa ten daný subjekt zachová tvárou v tvár existujúcej bezpečnostnej hrozbe. To run a risk or to assume a risk. Risk Taker- ten kto je ochotný podstupovať riziko, brať ho na seba. Riziko je vždy opakom záujmu. Riziko je vždy výsledkom rozhodovacieho procesu. Je na každom subjekte či to riziko podstúpi alebo nepodstúpi. Nemali by sme hovoriť o objektívnom charaktere rizík. Historickým príkladom je chovanie ČSR a Juhoslávia tvárou v tvár hrozbe fašizmu. Mobilizácia 1938 s veľkým nadšením- ČS boli odhodlaní sa brániť. Ťažká dilema E. Beneša.
Bezpečnostná výzva - to čo vyvodzujeme z analýzy hrozieb a rizík.
Kategória hrozieb podľa kritérií:
Geopolitické- hrozby delíme na priame a nepriame. Operácia AF 1999 priama hrozba na území Juhoslávie, pre Európanov nepriama hrozba.
Časové- delenie na naliehavé (imminent threat) a nenaliehavé. OIF 2003- naliehavá hrozba
Sektorové : Vojenské, Ekonomické, Politické Ekologické, Kultúrne a sociálne
Podľa pôvodcu deja: Nezámerné hrozby - prírodné javy (sucho, povodne, sopky), sociálna oblasť (epidémia, panika), ekonomika (kríza, nestabilita) Zámerné hrozby- agresia okupácia. Odvodzujú sa od ľudskej činnosti, od zámeru. OS môžu byť nasadené aj v prípade nezámerných hrozieb. Terorizmus je zámerná hrozba.
Význam vyhodnocovania bezpečnostných hrozieb- prvý krok bezpečnostnej politiky každého štátu. Základný predpoklad pre bezpečnosť. Na základe analýzy hrozieb sa stanovujú aj konkrétne úlohy pre bezpečnostnú politiku daného štátu. Stanovovanie priorít.