- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
Úvodný monológe:
Hlavným inštitútom politického systému je štát.V širokom zmysle slova, štát je organizované zoskupenie ľudí na určitom území. Je to univerzálna politická organizácia realizujúca moc v záujme ľudí žijúcich na danom území, regulujúca ich vzájomné vzťahy pomocou právnych noriem a skupinových záujmov. štát predstavuje relatívne samostatne konajúci subjekt medzinárodného práva ako aj právny subjekt vo vzťahu k vlastným občanom, ktorá má špecifické práva, povinnosti i vlastnú identitu
Hlavné funkcie štátu delíme do 2 skupín: vonkajšie ( ochrana pred napadnutím, agresiou a prevencia vzniku nových vojen, ochrana štátnych záujomv, rozvoj spolupráce s ostanými štátmi sveta a medzinárodnými organizáciami a realizácia princípov kolektívnej bezpečnosti) a vnútorné (regulovanie ekonomiky, sociálna funkcia štátu, zabezpečenie poriadku, bezpečnosti občanov a ochrana ich zákonných práv, kultúrno-vzdelávacia funkcia a ochrana existujúceho štátneho zriadenia)
Suverenita štátu je politický a právny výraz nezávislosti od akejkoľvek inej moci, a to tak vnútri štátu ako aj navonok, t.j. mimo hraníc štátu. Je to atribút štátu, ktorý vyplýva z jeho podstaty.
Funkcie štátu objektívne vyplývajú zo skutočnosti, že štát riadi spoločenský život v mene všetkého ľudu, v mene pospolitostí a vo všetkých sférach spoločenského života. Pretože činnosť štátu sa zameriava na celú spoločnosť, to sa potom odráža aj v mnohorakosti funkcií štátu.
Politické strany
Politické strany sú ďalšou dôležitou súčasťou politického systému. Politické strany môžeme charakterizovať ako zoskupenia občanov, ktorých spájajú spoločné záujmy a snaha participovať na moci a riadení spoločnosti, a tým formovať politiku a ovplyvňovať sféru rozhodovania. Teda predovšetkým boj o moc je prvok, ktorý sa nachádza v jadre poňatia politickej strany. Politická strana plní celý rad spoločenských funkcií. Dôležitou funkciou je sprostredkovateľská funkcia medzi vôľou národa a vôľou štátu.
Klasifikácia politických strán:
Vládnuce strany sú tie, ktoré zvíťazili vo voľbách a rozhodujúcim spôsobom sa podieľajú na realizácii moci. Opozičné strany sú strany, ktoré nezvíťazili vo voľbách ale svojim sposobom sa podielaju (napr. hlasovaním v parlamente) na realizácii moci.
Voliči tvoria najširší okruh účasti na činnosti politickej strany, hoci časovo len v určitých
Politické hnutia a nátlakové skupiny
Občianske združenia, politické hnutia a ďalšie záujmové organizácie predstavujú v podstate rôzne záujmy skupín a vrstiev spoločnosti. Slúžia realizácii záujmov, podobajú sa politickým stranám, od ktorých sa ale líšia spôsobom realizácie, resp. uspokojovania týchto záujmov. Rozdiel medzi politickými stranami a hnutiami spočíva teda vo forme účasti na štátnej moci. Politické hnutia nesmerujú k bezprostrednej účasti na vláde a neplnia funkcie, ktoré s tým súvisia.
4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
Úvodný monológ:
Rôzne politické javy, napriek tomu, že majú relatívnu samostatnosť, sú nedeliteľne spojené so sociálnym organizmom spoločnosti. Politický systém plní niekoľko nazameniteľných funkcií: identifikovanie cieľov spoločnosti, mobilizácia zdrojov potrebných k dosiahnutiu stanovených cieľov, integrácia všetkých prvkov spoločnosti s pomocou propagandy, využitie moci a pod. Hlavným cieľom politického systému je prispôsobenie sa meniacim požiadavkám okolia a aktívne, s cieľom ďalšieho prežitia, na tieto zmeny vplývať.
Politické systémy podľa typu spoločnosti delíme na: tradičné, modernizované demokracie a totalitné. Ďalej ich delíme podľa vzťahu k okoliu na otvorené a zakryté. A podľa politickej kultúry ich delíme na angloamerické, kontinentálne európske, doindustriálne, čiastočne industriálne a totalitné. Najpoužívanejším delením je delenie politického systému na:
totalitný- úplne podriadenie spoločnosti teda ľudu a jednotlivca moci,
autoritatívne- neohraničená moc niekoho nad občanmi pri udržaní autonómie,
demokratický- kontrola moci spoločnosťou.
Štruktúru politického systému tvoria štátne orgány (napr. inštitúcie - je to základná a najdôležitejšia súčasť politického systému), politické strany (získavajú, upevňujú alebo udržiavajú politickú moc), záujmové združenia, politické normy (regulujúce vzťahy medzi politickými subjektmi) a ľudia, resp. jednotlivci.