
- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
Systém inštitúcií a riadenia OSN
Valné zhromaždenie- ústredné organizačno – inštitucionálne postavenie v systéme OSN má Valné zhromaždenie. Je plenárnym orgánom OSN a kontroluje väčšinu jej práce. Má 192 členov ( princíp „one state- one voice“ ).Skladá sa zo všetkých členov OSN a môže rokovať o všetkých otázkach alebo veciach, ktoré patria do rámce Charty alebo sa týkajú právomocí a úloh orgánov ustanovených Chartou a môže členom a orgánom OSN robiť odporúčania. Valné zhromaždenie nemôže intervenovať do záležitostí, ktoré spadajú do jurisdikcie štátov, s výnimkou ako sú prípady ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov. Charta tak robí z Valného zhromaždenia hlavný poradenský a konzultačný orgán OSN. Význam Valného zhromaždenia sa zakladá predovšetkým na jeho právomociach a funkciách, ktoré sa týkajú hospodárskych a sociálnych záležitostí, pretože riešenie otázok bezpečnosti zverujú Bezpečnostnej rade. Valné zhromaždenie sa často zvykne označovať ako „parlament“ OSN, nakoľko na rozdiel od Bezpečnostnej rady v ňom platí zásada rovnosti , vyjadrená formuláciou „ jedna krajina – jeden hlas“.
Bezpečnostná rada je najdôležitejším orgánom OSN pre udržiavanie a ochranu medzinárodného mieru a bezpečnosti. Bezpečnostná rada sa skladá z 15 členov. Z nich 5 je stálych( Čínska ľudová republika, Francúzsko, Rusko, Veľká Británia, USA) a 10 nestálych, volených na 2 roky Valným zhromaždením. Každý člen má v Bezpečnostnej rade jedného zástupcu. Predsedníctvo v tomto orgáne rotuje každý mesiac na základe poradia jeho členov podľa anglickej abecedy. V záujme zabezpečenia rýchlej a účinnej akcie členovia zverili tomuto orgánu hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a uznali, že pri plnení týchto povinností koná v ich mene a v súlade s cieľmi a zásadami OSN.
Bezpečnostná rada je jediným orgánom OSN, ktorý môže prijímať pre všetkých členov právne záväzné rozhodnutia( donucovacie opatrenia proti agresorovi alebo proti štátu, ktorý ohrozil medzinárodný mier a bezpečnosť). Členské štáty OSN majú voči Bezpečnostnej rade iniciačnú kompetenciu. Každý z nich ju môže upozorniť na každý spor alebo na každú situáciu, ktorá by mohla viest k medzinárodným treniciam alebo vyvolať spor( iniciačné právo dáva Charta aj štátom, ktoré nie sú členmi OSN, ale s tým, že musia byt stranou sporu a vopred prijať záväzky mierového riešenia určené Chartou). Ak sa sporiacim sa stranám nepodarí spor urovnať, predložia ho Bezpečnostnej rade. V prípade, že usúdi, že trvanie sporu by mohlo skutočne ohroziť zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktorá rozhodne.
Hospodárska a sociálna rada (Economic and Social Council – ECOSOC) orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií. Sídli v Ženeve. Má 54 členov, ktorí sú v záujme zachovania rovnakého rozloženia rozdelení takto:
14 z afrických štátov
11 z ázijských
10 z latinskoamerických a karibských atátov
13 zo západných
6 z východoeurópskych atátov.
Približne dvojmesačné zasadnutia konajúce sa každoročne striedavo v New Yorku a Ženeve. Rozhodnutia prijíma väčšinou hlasov, každý člen má po jednom hlase. Rada slúži ako fórum pre diskusie o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach celosvetového alebo interdisciplinárneho charakteru. Až 70 percent práce systému OSN je venovaných podpore vyššej životnej úrovne, plnej zamestnanosti, podmienkam hospodárskeho a sociálneho rastu a rozvoja.
Poručenská rada (Trusteeship Council) orgán OSN, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov poručenského systému na územiach pod správou OSN (tzv. poručenských územiach). Pri konštituovaní Poručenskej rady jestvovalo 11 poručenských území. Jej pôvodnou úlohou bolo vykonávať správu poručenských území a bývalých kolónií, ktoré boli zaradené do poručenskej sústavy. Funkcie a právomoci Poručenskej rady spočívali v štúdiu a prerokúvaní správ, ktoré predkladala spravujúca krajina o politickom, hospodárskom, sociálnom a výchovnom pokroku poručenských území a po konzultácii s nou skúmala petície obyvateľov poručenských území a vykonávala návštevy tých území.
Medzinárodný súdny dvor – MSD (International Court of Justice - ICJ) hlavný súdny orgán OSN. Je zložený z 15 sudcov. Sídlo má v holandskom Haagu a je príslušný na riešenie sporov medzi štátmi. na vydávanie poradných posudkov k právnym otázkam. Voľby sa konajú každé tri roky, keď sa volí 1/3 súdu, teda 5sudcov. Sudcom MSD sa môže stať vysoko morálna osoba, ktorá má kvalifikáciu zastávať najvyššie súdne funkcie vo svojom štáte alebo je uznávaným odborníkom v oblasti medzinárodného práva. Sudcov Medzinárodného súdneho dvora volí na 9ročné funkčné obdobie v súbežnej voľbe Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada OSN. Úspešný kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov v oboch orgánoch.
Sekretariát OSN obslužný orgán OSN. Na jeho cele stojí generálny tajomník OSN, menovaný Valným zhromaždením na 5ročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Vykonáva všetky úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority. Sekretariát OSN tvoria úradníci pracujúci v sídle OSN v New Yorku, ale aj po celom svete, ktorých je do 25 tisíc. Sekretariát slúži ostatným orgánom OSN a zabezpečuje programy a plány orgánov OSN. Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napríklad ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN a informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie. Pracovníci Sekretariátu i Generálny tajomník sú za svoju činnosť zodpovední len OSN.