3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je medzivládna organizácia zastrešujúca 30 ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta. Predstavuje jedinečné diskusné fórum poskytujúce členským štátom priestor na odborné diskusie týkajúce sa udržateľného hospodárskeho rastu, zvyšovania životnej úrovne obyvateľov, zamestnanosti a životného prostredia. Pravidelne vypracováva a publikuje odborné štúdie a ekonomické štatistiky členských krajín.

Zakladajúcu listinu OECD (Dohovor o OECD) podpísalo 14. decembra 1960 v Paríži 20 krajín, ktoré sa stali zakladajúci členmi OECD. Pôvodne sa OECD zameriavala na svojich členov, v súčasnosti spolupracuje s viac ako 70 krajinami sveta, ako aj mimovládnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou.

 Orgány OECD

Ministerská schôdzka Rady OECD – je vrcholový orgán

Rada OECD je najvyšším rozhodovacím orgánom OECD. Každú členskú krajinu v nej zastupuje jeden predstaviteľ, pričom samostatného zástupcu má aj Európska únia. Rada OECD sa stretáva pravidelne na úrovni vedúcich Stálych misií a raz ročne na úrovni ministrov (tzv. Ministerská schôdzka Rady OECD), ktorej cieľom je prediskutovať a stanoviť priority pre prácu OECD.Odborníci z vládnych inštitúcii, podnikateľskej a akademickej sféry členských krajín OECD sa stretávajú na stretnutiach rôznych výborov a pracovných skupín, ktoré sa venujú špecifickým oblastiam. V rámci OECD je činných vyše 200 výborov a pracovných skupín.

Sekretariát OECD predstavuje výkonný orgán OECD. Sídlo má v Paríži. Na jeho čele stojí generálny riaditeľ. Od 1. júna 2006 je ním Angel Gurría (Mexiko).

Pracovnými jazykmi OECD sú angličtina a francúzština.

Ciele organizácie sú:

• Podpora ekonomického rastu

• Rast zamestnanosti

• Zvyšovanie životnej úrovne

• Udržania finančnej stability

• Pomoc ekonomickému rozvoja ďalším krajinám

• Prispievanie k rastu svetového obchodu 

 Členstvo SR v OECD

SR sa stala členom OECD v decembri roku 2000. MZV koordinuje aktivity SR voči OECD na národnej úrovni, v rámci čoho organizuje činnosť Koordinačného výboru pre OECD a riadi praktickú činnosť SM SR pri OECD. Zabezpečuje tiež agendu spoločných projektov medzi SR a OECD, analyzuje informácie z pracovných orgánov OECD, zabezpečuje prípravu podkladov pre predstaviteľov SR zúčastňujúcich sa vrcholových zasadnutí OECD a zapájanie SR do odborných programov a projektov OECD. Každodenný kontakt s OECD zabezpečuje Stále zastúpenie SR pri OECD so sídlom v Paríži. V období medzi ministerským zasadanutiami, ktoré sa konajú jedenkrát ročne, vedúci stálej misie zastupuje SR na rokovaniach Rady OECD, diplomati stálej misie monitorujú prácu výborov OECD, a tiež aktivity Rozvojového centra, Medzinárodnej agentúry pre energetiku a ďalších pridružených organizácií. 

4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.

Európska únia je jedinečné hospodárske a politické spoločenstvo 27-ich demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe na základe spoločnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov.

EÚ nie je federácia ako Spojené štáty. Nie je ani organizáciou pre spoluprácu medzi vládami, akou je Organizácia spojených národov (OSN). Členské krajiny, ktoré tvoria EÚ zostávajú aj po integrácii suverénnymi. Svoju suverenitu združujú v mene spoločného cieľa, aby získali takú silu a vplyv, akú by samostatne nikdy nedosiahli. EÚ, to je unikátny integračný projekt, v ktorom združenie suverenity v praxi znamená, že členské štáty prenášajú niektoré rozhodovacie právomoci na spoločné inštitúcie, ktoré vytvorili, aby sa rozhodnutia o špecifických otázkach spoločného záujmu prijímali demokraticky na európskej úrovni.

EÚ je významným hráčom v celosvetovom dianí. Nielen počtom obyvateľov, viac ako 25-percentným podielom na tvorbe svetového hrubého domáceho produktu (HDP) vo svete, ale i polovičným (7-miliardovým) podielom na celkovom poskytovaní rozvojovej pomoci. EÚ prispieva k pätine celosvetového vývozu a dovozu. Aj preto musí takéto významné zoskupenie zosúlaďovať svoje bezpečnostné záujmy na regionálnej i celosvetovej úrovni so zodpovednosťou, ktorá z jeho postavenia vyplýva.

Globálna úloha EÚ

- vďaka svojmu hospodárskemu, obchodnému a finančnému významu jedným z hlavných aktérov na svetovej scéne

- najväčším obchodným blokom vo svete a disponuje druhou najvýznamnejšou svetovou menou. S väčšinou krajín a regiónov má uzavreté dohody o obchode alebo partnerstve.

- ekonomickou veľmocou, ktorej význam narastá, pretože jej členské krajiny  v mnohých otázkach postupujú spoločne.

Čím je Európska únia?

Európska únia je spoločenstvom hodnôt – členské štáty sa zaviazali dodržiavať základné ľudské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmu. Európska únia je spoločenstvom solidarity, v ktorom silnejšie krajiny podporujú slabšie. Európska únia je spoločenstvo riadené právom – členské štáty preniesli časť svojej národnej suverenity na EÚ. Inštitúcie EÚ vykonávajú svoje úlohy v rámci jasne stanovenej právnej štruktúry.

Európska únia – to je spoločný priestor pre ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, princípy právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv. Európska únia zakotvila tieto hlavné hodnoty aj do svojich najnovších pravidiel - do Lisabonskej zmluvy. Spoločné práva a hodnoty platia rovnako pre všetky členské štáty EÚ i všetkých uchádzačov o členstvo v nej. Európska únia dopĺňa tieto hlavné ciele o propagáciu mieru a blahobytu svojich občanov. Dbá o sociálnu spravodlivosť a ochrana slabších, bojuje proti ich sociálnemu vylučovaniu a diskriminácii.

Kandidátske krajiny EÚ:

Chorvátsko, Macedónsko a Turecko

Vzťah Slovenskej republiky a Európskej únie je založený na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná 04.10.1993 a do platnosti vstúpila 01.02.1995.

Slovensko spolu s ďalšími asociovanými krajinami zo strednej a východnej bolo zapojené do rozširovacieho procesu Európskej únie. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 pre nás patril vstup do Európskej únie medzi priority slovenskej zahraničnej politiky.

Jednou z podmienok pre získanie členstva v európskej únii bolo plnenie tzv. Kodanských kritérií, ktoré boli schválené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v roku 1993. Tieto kritéria môžeme rozdeliť na viaceré skupiny:

Politické kritéria – krajina ktorá kandiduje musí disponovať inštitucionálnou stabilitou ako zárukou demokratického zriadenia a právneho štátu, ako aj dodržiavanie ľudských práv a ochrany menšín.

Ekonomické kritéria – kandidátska krajina musí mať fungujúcu trhovú ekonomiku a schopnosť odolávať konkurenčným tlakom Európskej únii

Prevzatie acquis communautaire – kandidátske krajiny musia zladiť právny poriadok Európskej únie a zároveň preukázať jeho schopnosť implementácie v praxi.

V decembri roku 1999 Európska rada rozhodla na Helsinskom Summite o pozvaní našej krajiny na rozhovory o vstupe do Európskej únie. V marci 2000 sa v Bruseli začali oficiálne rokovania. Naším hlavným vyjednávačom bol Ján Frigeľ. V decembri 2002 na kodanskom summite Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania. Dňa 16 apríla 2003 sa podpísala prístupová zmluva Slovenskej republiky s Európskou úniou a 1. júla 2003 ju schválilo aj plénum Národnej rady Slovenskej republiky.

16. a 17. mája 2003 sa na Slovenku konalo Referendum, kde väčšina voličov vyjadrila súhlas so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

1. mája 2004 sa Slovenská republika stala členom Európskej únie po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy.