7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).

Globálny terorizmus

Jeho nástup sa všeobecne datuje od 11. 9. 2001. O globálnom charaktere terorizmu môžeme hovoriť hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým z hľadiska pôvodcu hrozby – teroristické siete sú rozhodené po celom svete, majú globálny rozmer. Významné je i hľadisko sledovaných cieľov – zasadiť čo najťažšiu ranu tým, ktorí sú hybnou silou procesu globalizácie. A je tu i charakter obetí z 11.9.2001 – tými ani zďaleka neboli len Američania, naopak, boli to ľudia z celého sveta.

Vývojové formy terorizmu:

• národný terorizmus – vynucuje si zmeny vo vnútornej politike (IRA, ETA)

• medzinárodný terorizmus – vynucuje si zmeny v zahraničnej politike štátov

• globálny terorizmus – snaží sa presadiť zmeny v medzinárodných vzťahoch na globálnej úrovni.

Ciele globálneho terorizmu

Globálni teroristi sa usilujú o vysoký počet obetí, ktorý svojimi psychologickými dopadmi presahuje štátne hranice. Snažia sa zabíjať čo najvyšší počet ľudí, aby šok zasiahnutej spoločnosti bol čo najväčší. Uplatňujú sa najbrutálnejšie metódy, zámerne sú vraždení bezbranní a nevinní ľudia. Hlavným zmyslom takéhoto zabíjania je vytvoriť silnú atmosféru strachu a rozložiť spoločnosť, ktorá je vytypovaným cieľom úderu.

Po krutých úderoch na vzdialeného nepriateľa, teda na USA, bolo len otázkou času, kedy príde rada na ich európskych spojencov. Predpokladalo sa, že útoky by sa mohli zamerať na tie krajiny, ktoré sú najbližšími spojencami USA.

Madrid 2004

Predpoklady sa splnili dňa 11.3.2004 v Madride – presne 2,5 roka po NW. V Španielsku vrcholila volebná kampaň, ktorá ponúkala jedinečnú príležitosť, ako potrestať premiéra Aznara a jeho politickú stranu – od samého začiatku prekrucovali skutočnosti ohľadom útokov. Dali príkaz, aby sa tvrdilo, že za útokom je ETA.

V Madride sa zvlášť tragicky prejavila cynická voľba cieľa a zmyslu celej akcie – miesto s vysokou koncentráciou ľudí, ktoré zaručuje vysoký počet obetí. Touto cestou teroristi prilákali obrovskú pozornosť médií celého sveta a tým znovu potvrdili globálny rozmer a dopad svojich akcií.

Posolstvo teroristov sa tak v Madride uplatnilo v plnom rozsahu – Ľudová strana prehrala voľby, k moci sa dostala lavicová Španielská socialistická robotnícka strana – predseda Zapatero – ktorý sľúbil vo volebnom programe stiahnuť španielske vojská z Iraku. Po nástupe tento sľub ihneď splnil.

Mŕtvi a ranení na madridských nádražiach v 3/2004 boli predovšetkým nástrojom pomsty premiérovi Aznarovi za to, ako podporoval vojnu v Iraku.

Priebeh udalosti:

Útoky v Madride, ku ktorým došlo v ranných hodinách v 2004, keď 10 batohov naložených dynamitom explodovalo v 4 prímestských vlakoch. Zahynulo 191 ľudí, viac ako 1500 bolo zranených. Bolo to 3 dni pred parlamentnými voľbami, keď zaútočili islamskí teroristi na plne obsadené vlakové súpravy. Bomby a teroristi dosiahli behom 3 dní toho, čoho sa v tak krátkej dobe žiadnemu inému teroristickému hnutiu nepodarilo – vyradiť pol. stranu zo hry aj z vlády.

Londýn 2005

Londýnske útoky sa zamerali na najbližšieho spojenca tzv. vzdialeného nepriateľa. Ich zmyslom bolo potrestať premiéra T. Blaira za jeho nasadenie, s akým sa postavil po boku G.W.Busha. VB sa po skončení operácie Irácka sloboda stala spolu s USA okupačnou mocnosťou v Iraku. Významnú úlohu zohrala i angažovanosť VB v dôslednom ťažení za zmrazenie bankových kont teroristických sietí. T. Blair postupoval úplne inak ako Aznar. Neprekrucoval fakty ani súvislosti, otvorene priznal, kto bol transmittrem, nepopieral zmysel posolstva a pokiaľ ide o jeho reakciu, tou bola neústupnosť.

Londýnske atentáty zohrali neblahú úlohu ešte v jednom smere – zasadili vážny úder dlhodobo uplatňovanej politike multikulturalizmu – VB prijímala prisťahovalcov z islámskych krajín a dávala im možnosť usilovať o spoločenskú integráciu. Zároveň s tým tolerovala ich vieru a zvyky a nebránila činnosti ich náboženských komunít. V 7/2005 sa ukázalo, že táto benevolentnosť bola zneužitá.

Posledné poznatky polície došli k záveru, že londýnski atentátnici konali na vlastnú päsť a že nikdy neboli v priamom styku s vedením al-Kaidy.

V Londýne 7. 7. 2005 sa uskutočnila séria explózií v metre a v jednom autobuse. Polícia udáva 50 mŕtvych a 700 zranených. V čase, keď v hlavnom meste rokovali lídri najvyspelejších krajín sveta a Ruska a deň po získaní letných olympijských hier, prišiel nečakaný útok.

Posúdenie atentátov z 11. 9. 2001 z hľadiska komunikačnej stratégie:

Spoločným cieľom oboch bezohľadných teroristických útokov bolo donútiť dve významné západoeurópske krajiny k zmene ich prístupu k moslimskému svetu a najmä k stiahnutiu vojsk z okupovaného Iraku. Preto boli naplánované a uskutočnené s cieľom dosiahnuť čo najvyššieho počtu obetí na strane bezbranného a nevinného civilného obyvateľstva.

Útoky v Madride a v Londýne poukázali na naliehavú spoločnú úlohu európskych krajín – je ňou sústredené pôsobenie nielen proti extrémistom aj z rady prisťahovalcov, ale predovšetkým proti radikalizácii tých mladíkov islamského pôvodu, ktorí sa síce už narodili a vyrastali v európskych krajinách, ale nakoniec sa nechajú náborovať do teroristických organizácií a neváhajú ani nasadzovať svoje vlastné životy pri sebevražedných atentátoch.