6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).

Ešte na začiatku 90. rokov nebol terorizmus považovaný za hrozbu, hovorilo sa o ňom skorej ako o riziku. Pohľad naň sa začal meniť potom, čo prišli prvé teroristické útoky s desiatkami mŕtvych, stovkami ranených, materiálnymi škodami Medzníkom zásadného významu sa stali úroky z 11.9.2001. Terorizmus je úspešný pri naplňovaní svojho základného cieľa, ktorým je šíriť strach v spoločnosti. Terorizmus = slepé zabíjanie bezbranného civilného obyvateľstva SZBCO.

Odlišnosti medzi terorizmom a klasickou vojnou

V prípade klasickej vojny sú hlavnými aktérmi štáty alebo koalície, ich armády a v stále väčšej miere ich obyvateľstvo. Úlohou aktívneho subjektu hrá predovšetkým štát, ktorý prijíma zásadné rozhodnutia. V prípade teroristických útokov je štát vystavený do úlohy napadnutého a vydieraného objektu. Pasívnu rolu vnucujú teroristi i druhému aktérovi, teda obyvateľstvu – manipulujú s jeho verejnou mienkou. Teroristi útočia s cieľom prilákať na seba pozornosť, vytvoriť atmosféru strachu, destabilizovať štát, jeho vieryhodnosť a autoritu, alebo si vynútiť zmenu jeho vnútornej alebo zahraničnej politiky.

Teroristi žijú voľne v spoločnosti, proti ktorej chystajú zákerné údery. Slepo a bezohľadne útočia na civilné obyvateľstvo.

Základný rys terorizmu – nepriama stratégia:

• teroristi sa vyhýbajú priamemu, čelnému súboju, napádajú zákerne a nečakane

• úplne obchádzajú najsilnejšie prvky obrany svojej obeti

• násilie a strach sú hlavné nástroje terorizmu

• nesnažia sa pôsobiť na ozbrojené sily

Terorizmus ako fenomén bezpečnostných vzťahov má 4 hlavné zložky:

• odosielateľ posolstva (transmitter), ktorým je vždy terorista alebo teroristická organizácia;

• terč útokov (target), ktorými sú mŕtvi a ranení ľudia, ktorí majú osudovú smolu, že sú v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste;

• posolstvo (message), ktoré je vždy určené tým, kto rozhoduje o politike napadnutých štátov, teda najvyšším politickým činiteľom;

• reakcia zastrašovaného (feed-back), ktorý je výsledkom politického vyhodnocovania po zasadení teroristických útokov.

Globálny terorizmus

Jeho nástup sa všeobecne datuje od 11. 9. 2001. O globálnom charaktere terorizmu môžeme hovoriť hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým z hľadiska pôvodcu hrozby – teroristické siete sú rozhodené po celom svete, majú globálny rozmer. Významné je i hľadisko sledovaných cieľov – zasadiť čo najťažšiu ranu tým, ktorí sú hybnou silou procesu globalizácie. A je tu i charakter obetí z 11.9.2001 – tými ani zďaleka neboli len Američania, naopak, boli to ľudia z celého sveta.

Vývojové formy terorizmu:

• národný terorizmus – vynucuje si zmeny vo vnútornej politike (IRA, ETA)

• medzinárodný terorizmus – vynucuje si zmeny v zahraničnej politike štátov

• globálny terorizmus – snaží sa presadiť zmeny v medzinárodných vzťahoch na globálnej úrovni.

Podoby terorizmu: modus operandi

• demonštratívny terorizmus – viacej sa zameriava na politické súperenie než na násilie. Cieľom je prilákať čo najväčšiu pozornosť verejnosti. Hlavnými metódami k prilákaniu pozornosti je branie rukojemníkov, únosy lietadiel, výbuchy na ktoré vopred upozorní, aby bolo pokiaľ možno čo najmenej obetí na ľudských životoch (ETA).

• deštruktívny terorizmus – sú zabíjaní vytypovaní predstavitelia spoločenských kruhov, napr. vysokopostavení štátnej hierarchie, disponovali veľkou mocou a presadzovali rozhodnutia, ktoré teroristi považovali za nespravodlivé a neprijateľné.

• sebevražedný terorizmus – ide i prilákanie pozornosti verejnosti. Nejedná sa o demonštratívne akcie, ani o cielené zabíjanie vybraných ľudí. Ide o nerozlíšené, necielené zabíjanie, jeho cieľom je usmrtiť čo najviac ľudí, i keď sa dobre vie, že sa jedná o ľudí nevinných. Je to najzákernejšia a najagresívnejšia podoba terorizmu. A práve táto podoba dominuje svetu na začiatku 21. storočia.