4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).

KOS

 zmluva bola podpísaná 19.12.1990 v Paríži 30 krajinami (krajiny NATO a bývalej Varšavskej zmluvy). Do platnosti vstúpila v roku 1992 (po ratifikácii všetkými štátmi). Zmluva stanovuje maximálne hranice výzbroje, počet tankov, diel, lietadiel. Zmluvu nedodržiavalo Rusko.V roku 1999 bola vytvorená nová zmluva (v roku 2007 ešte nevstúpila do platnosti). 2007: od zmluvy odstúpilo Rusko.

START I, II,

V roku 1982 sa začali ďalšie rokovania, ale v dôsledku rozmiestňovania nových rakiet stredného doletu v Európe boli rokovania prerušené. Boli obnovené až v roku 1985 a skončili v júli 1991 podpisom Zmluvy o znížení strategických zbraní na stretnutí – START I. M. Gorbačova a G. Busha.  

  Zmluva znamenala dôležitú zmenu, pretože stanovila okrem počtu nosičov aj počet jadrových náloží (hlavíc) - celkovú úroveň nosičov stanovila na 1600 kusov a úroveň jadrových náloží na 6000 kusov. Zmluva zahŕňala okrem systémov rakiet ICBM, SLBM aj strategické bombardéry. Neobmedzovala však námorné riadené strely s plochou dráhou letu (SLCM). Obidve strany ale poskytli politické záruky, že nebudú mať k dispozícii viac ako 880 striel s doletom väčším ako 600 km. Nižšie úrovne sa mali dosiahnuť do siedmich rokov. Platnosť zmluvy bola stanovená na 15 rokov.

V novembri 1991 USA dokonca uvoľnili 400 mil. dolárov ako pomoc ZSSR pri likvidácii, skladovaní a transporte jadrových zbraní s cieľom uľahčiť redukciu jadrových materiálov na jeho území.

  Proces znižovania strategických útočných zbraní pokračoval v roku 1993 podpisom Zmluvy o znížení stavu strategických zbraní (START II). Zmluva obsahovala záväzok zlikvidovať všetky medzikontinentálne balistické rakety so samostatne navádzanými jadrovými hlavicami vrátane tzv. ťažkých rakiet a znížiť celkové množstvo bojových hlavíc. Do konca roku 2003 mali mať RF 3000 a USA 3500 jadrových hlavíc. V septembri 1997 RF a USA podpísali Protokol k zmluve START II, ktorý predĺžil konečný dátum redukcie zbraní z roku 2003 na rok 2007.

  Senát USA Zmluvu ratifikoval v roku 1996 a ruská Štátna duma v apríli 2000. Zmluva však nenadobudla platnosť, pretože Senát USA dodatočne neratifikoval Protokol z roku 1997 a niekoľko dodatkov k Zmluve o obmedzení systémov protiraketovej obrany z roku 1972, ktoré boli podmienkou realizácie zmluvy START II. RF po odstúpení USA od tejto zmluvy v roku 2002 oznámila svoje rozhodnutie nerešpektovať podmienky zmluvy START II.    

V marci 1997 RF a USA podpísali Smernicu zmluvy START III, podľa ktorej by mala budúca zmluva obsahovať záväzok zníženia počtu jadrových hlavíc na 2000 až 2500 kusov do konca roku 2007. Mala by sa zvýšiť prehľadnosť inventarizácie jadrových hlavíc a ich ničenia. Miesto zmlúv START II. a START III. podpísali v roku 2002 americký prezident G. W. Bush a ruský prezident V. Putin Zmluvu o znížení strategických útočných potenciálov (Strategic Offensive Treaty – SORT). Zmluva konkretizovala záväzky obsiahnuté v Smernici z roku 1997 znížením počtu jadrových hlavíc na strategických nosičoch v operačnom nasadení na 1700 až 2200 kusov do roku 2012. Pretože RF mala k dispozícii 5500 - 6000 a USA asi 6000 jadrových hlavíc, malo ísť o doteraz najväčšie zníženie počtu jadrových zbraní.

  Ukázalo sa však, že šlo o užitočnú, ale neadekvátnu zmluvu, pretože na rozdiel od zmlúv START: neurčovala počty prostriedkov ich dopravy na cieľ, ani neriešila ich možnú likvidáciu; s nadpočetnými jadrovými hlavicami môžu obidve krajiny naložiť podľa vlastného uváženia, ani nestanovila mechanizmy ich kontroly. Obidve strany neboli ani schopné sa dohodnúť o systéme monitorovania obmedzeného počtu rozmiestnených bojových hlavíc.  

  V súčasnosti RF a USA majú rozmiestených okolo troch až štyroch tisíc strategických jadrových hlavíc a skladujú ďalšie tisícky strategických i nestrategických jadrových hlavíc, pričom niektoré z nich je teoreticky možné rozmiestniť v priebehu niekoľkých týždňov nebo mesiacov. Navyše USA nemajú istotu v počte strategických jadrových hlavíc rozmiestnených na území RF, pretože Zmluva o znížení strategických útočných potenciálov neobsahuje presné pravidlá ich sčítania. Problém spočíva aj v tom, že v dôsledku neschopnosti dohovoriť sa na budúcej zmluve START a ani jedna strana nie je pripravená predlžiť platnosť zmluvy v súčasnej forme po formálnom skončení jej platnosti v decembri 2009, situácia sa môže stať ešte viac komplikovanou.