- •Politológia
- •1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
- •2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
- •3. Aktéri politického systému (klasifikácia aktérov politického systému).
- •4. Politický systém, základná charakteristika a črty.
- •5. Politické ideológie (charakteristika a ich členenie).
- •6. Politická kultúra (pojem politickej kultúry, modely politickej kultúry).
- •7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).
- •Medzinárodná politika
- •1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).
- •1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949
- •2. Etapa - Relatívny jadrový monopol usa V rokoch 1949 – 1957
- •3. Etapa - Etapa vzájomného zaručeného zničenia – mad (Mutal Assured Destruction): 1957 – koniec 60. Rokov
- •4. Etapa - Stratégia kontrasily: 70. Roky
- •5. Etapa - Kríza eurorakiet – 1979 – 1985
- •6. Etapa - Záverečná etapa studenej vojny 1985 – 1990
- •2. Medzinárodné súvislosti a dopadnajvážnejších kríz počas studenej vojyn (Suezská kríza 1956 a Karibská kríza 1962).
- •3. Kontrola zbrojenia a odzbrojenie počas studenej vojny (salt I., salt II, npt) a jej význam pre uvoľnenie medzinárodného napätia.
- •4 Demilitarizácia a denuklearizácia medzinárodnej politiky po skončení studenej vojny (znižovanie stavov ozbrojených síl a obranných rozpočtov, zmluvy kos, start I a start II).
- •5. Medzinárodná politika V dobe globalizácie (hlavné črty globalizácie, Francis Fukuyama, Samuel Huntington a ich kľúčové diela).
- •6. Základná charakteristika hrozby terorizmu, jeho vývojové etapy a ich hlavné metódy (modus operandi).
- •7. Globálny terorizmus (11.9.2001, Madrid 2004, Londýn 2005).
- •8. Usa po prezidentských voľbách 2008 (programy republikánskych a demokratických kandidátov prvá bilancia súčasného prezidenta b.Obamu
- •Medzinárodné vzťahy a inštitúcie
- •1. Charakterizuje osn, úlohy, ciele a spoluprácu sr a členstvo V osn.
- •2. Charakterizujte wto, úlohy, ciele a spoluprácu sr a wto.
- •3. Charakterizuje oecd, úlohy, ciele a spoluprácu oecd a sr.
- •4. Charakterizujte eú, úlohu, ciele a vzťah eú a sr.
- •5. Charakterizujte orgány eú a zastúpenie sr V týchto orgánoch.
- •7. Charakterizujte činnosť orgánov osn.
- •Bezpečnostná politika európskej únie
- •1. Základná charakteristika pojmu bezpečnosť, jej objektívne a subjektívne faktory.
- •2. Význam hard power a soft power V súčasnej medzinárodnej politike.
- •3. Bezpečnostné hrozby a riziká V dobe globalizácie a ich vyhodnocovanie.
- •4. Medzinárodné súvislosti a dôsledky operácie Púštna búrka 1991.
- •29.11. 1990 – Rezolúcia 678 – zmocnenie použiť všetky dostupné prostriedky
- •17.1.1991 – Štart operácie Púštna búrka
- •5. Vojny na území bývalej Juhoslávie a ich dopad na európsku politiku.
- •6. Medzinárodné súvislosti a dopady operácie Trvalá sloboda 2001.
- •7. Operácia Iracká sloboda 2003 a jej dopad na európsku a celosvetovú politiku.
- •9. Európska bezpečnostná stratégia 2003 a jej tri strategické ciele a význam pre súčasnú svetovú politiku
- •3 Strategické ciele eu
- •Hospodárska politika európskej únie
- •1. Charakterizujte hospodársku a menovú úniu.
- •2. Charakterizujte Európsku centrálnu banku a Európsky systém centrálnych bánk
- •3. Charakterizujte ekonomického slobody vnútorného trhu a princípy jeho fungovania.
- •4. Popíšte voľný pohyb tovaru.
- •5. Popíšte voľný pohyb služieb.
- •6. Popíšte voľný pohyb osôb.
- •7. Podstata hospodárskej súťaže a štátnej pomoci
Politológia
1.Politika, jej definícia a základné vymedzenia.
Úvodný monológ:
Politika je jedno z najfrekventovanejších slov prakticky vo všetkých svetových jazykoch. Pod týmto pojmom rozumieme a nazývame ním všetku vedomú činnosť, ktorá je podriadená vymedzenému cieľu.
Z historického pohľadu sa pojem politika prvýkrát objavuje v období antiky v Grécku a to hlavne ako samostatné, suverénne a sebestačné politické organizácie občanov (polites), ktoré tvorili časť obyvateľov štátov. Politika v mestských štátoch bola vnímaná ako činnosť občanov pri presadzovaní a riadení úradov. Táto činnosť sa vo veľkej miere opierala o systém dohodnutých a záväzných pravidiel obsiahnutých v kódexe – Ústave.
Rôzne vymedzenia pojmu politika môžu byť rozdelené do viacerých skupín, ktoré sa ešte ďalej môžu prerozdeľovať do ďalších podskupín. Medzi hlavné kategórie, ktoré používame na charakterizovanie politiky sú tieto definície: sociologický, substancionálny, systémový.
Sociologické – sa realizuje na základe sociologického prístupu a charakterizuje politiku cez iné spoločenské javy: ekonomiku, sociálne skupiny, právo, morálku, náboženstvo, kultúru...
Ekonomické- charakterizujú politiku ako nadstavbu nad ekonomickou základňou,
Stratifikačné a právne definície definujú politiku ako súperenie jednotlivých spoločenských skupín: tried a národov(marxizmus)
Etnické sa prejavujú vo forme morálnych princípov fungujúcich v ľudskej spoločnosti.
Substancionálne – orientuje sa na vysvetlenie a pochopenie prazákonov politiky.
Moc - existuje niekoľko vysvetlení. Najrozšírenejšie vysvetlenie je, že politika je činnosť smerujúca k získaniu, udržaniu a používaniu, či využívaniu moci.
Inštitucionálne definície definujú politiku pomocou organizácií a inštitúcií, v ktorých sa materializuje moc. Cez štát. Politika tu je súčasťou v otázkach štátu, smerovania štátu a vymedzenie okruhu foriem a obsahu úloh, ktoré rieši štát.
Antropologické vymedzenie sa snaží akceptovať hlbší zdroj vychádzania zo samotnej podstaty človeka. Politika je tu formou civilizovanej komunikácie ľudí na základe práva, ide o spôsob kolektívnej koexistencie človeka..
2. Moc, jej charakteristika a základné vymedzenie.
Úvodný monológ:
V teórii politky, samozrejme aj v reálnom živote, jednu z rozhodujúcich úloh zohráva otázka moci – moci politickej. S mocou sa ľudia stretávajú na všetkých úrovniach spoločenského života. Priamymi nositeľmi moci sú subjekty a objekty. Subjektom moci môžu byť: jednotlivec, sociálna skupina, politická strana, spoločenská organizácia alebo štát. Moc je vždy minimálne dvojstranná, asymetrická s prevahou vôle subjektu moci nad jej objektom. Ak neexistuje takéto podriadenie, tak nemožno hovoriť o moci.
Rôzne zdroje moci sa využívajú v komplexe, špeciálne štátom, kt. má k dispozícii všetky možnosti.
Zdroje moci môžu byť:
Utilitárne- materiálne a iné soc. výhody, s pomocou kt. moc môže kupovať (korumpovať) jednotlivcov, resp. celé skupiny ľudí
Prinucovacie- opatrenia administratívneho donucovania, alebo trestania. Využívajú sa, ak utilitárne zlyhali
Normatívne- prostriedky vplyvu na hodnotovú škálu a normy správania sa jednotlivca alebo skupín. Majú donútiť formou presvedčenia.